Objavte pútavé príbehy plné emócií a málo známe historické zaujímavosti z regiónu Topoľčian - miesta, kde sa dejiny šľachtických rodov spájajú s bohatou minulosťou. V autentických fotografiách ožívajú časy dávno minulé.
Praveké Osídlenie a Staroveké Vplyvy
Najstaršie archeologické nálezy v lokalite Topoľčian patria do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred n. l.). Intenzívnejšie bola lokalita osídlená v praveku v mladšej dobe bronzovej (1200-700 pred n. l.). V mladšej dobe železnej (400-200 pred n. l.) obývali územie Kelti.
V 4. storočí pred n. l. až v 1. storočí n. l. prenikali do Karpatskej kotliny Germáni - bitky Kvádov s Rimanmi pri Hrone sa okolo roku 172 n. l. osobne zúčastnil aj cisár Marcus Aurelius (121-180), známy aj z filmu Gladiátor. Koncom 4. storočia vstúpili do dejín Huni (prišli z ázijských stepí - dnešné Mongolsko či severná Čína a boli aj európskou zmesou a vyvolali sťahovanie národov) a po Attilovej (406-453) smrti sa ríša rozpadla. V 6. storočí sa objavili Avari.
Slovania na toto územie doputovali z takzvanej pravlasti, ktorá je lokalizovaná medzi rieky Visla a Dneper, oblasť Pripjaťských močiarov, Baltského mora, ale dokonca aj Balkánu. Počiatky slovanského osídlenia v karpatskej kotline sa datujú do rokov 454-568 - sťahovanie národov. Ich pohyb sa spája s presunom Hunov na západ. V lokalite dnešných Topoľčian sa objavuje slovanské etnikum pred 9. storočím.
Nitrianske Kniežatstvo a Uhorské Kráľovstvo
V rokoch 623-658 bola lokalita súčasťou štátneho útvaru Slovanov Samova ríša (franský kupec) a na prelome 7.-8. storočia vzniknutého Nitrianskeho kniežatstva - Pribina. Najsilnejším náčelníckym rodom v maďarskom kmeňovom zväze boli Arpádovci. Gejza utvoril okolo roku 970 Uhorské kniežatstvo v Zadunajsku (medzi Dunajom, Alpami, Drávou a Murou).
Po Gejzovej smrti v roku 997 sa jeho syn Štefan (asi 975-1038) stal v rokoch 997-1000/1001 veľkokniežaťom Uhorska a v rokoch 1000/1001-1038 prvým kráľom Uhorska - Štefan I. Územia Slovenska sa zmocňovali postupne. Územie Topoľčianskeho okresu patrí medzi tie časti Slovenska, v ktorých niet archeologických dokladov o prítomnosti starých Maďarov v prvej polovici 10. storočia. V priebehu 11. storočia sa stali Topoľčany trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary.
Stredoveké Topoľčany a Husitské Vojny
Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine z roku 1235 uhorského kráľa Bélu IV. Po vpáde Mongolov v roku 1241 sa v priebehu 70-tych rokov 13. storočia ocitli Topoľčany v rukách magnátskeho rodu Čákovcov a boli obohnané hradbami (priekopy, palisády i kamenné bašty). Hrad nad obcou Hornouc (Podhradie) bol stavaný Čákovcami na prelome 13.-14. storočia.
V rokoch 1431-1435 ovládli mesto husiti Prokopa Holého (1380-1434, radikálny husitský kňaz, politik a vojvodca). V roku 1433 bol veliteľom posádky hajtman sirotkov Jan Šmikovský zo Žďáru (zomrel po roku 1442), ktorého dosadil Jan Tovačovský z Cimburka (1400-1464), moravský zemský hajtman, ktorý v okolí Topoľčian spolupracoval so slovenskými husitmi Ladislavom z Ludaníc, Štefanom z Dolnej Krnče, Tomášom Kerekom z Lipníka, Jurajom z Bošian a so Štefanom a Petrom z Chrabrian.
Ním podporovanú posádku v Topoľčanoch v apríli a v septembri 1434 obliehal Petr Čech z Levíc. Kapitánom topoľčianskych husitov bol v rokoch 1433-1435 Jan Čapek zo Sán (1390-1452), husitský poľný hajtman a hlavný hajtman sirotkov v rokoch 1431-1434. V roku 1434 topoľčianski husiti dobyli Bánovce. V roku 1435 sprostredkoval Jan Čapek odstúpenie husitskej posádky z Topoľčian.
Protiturecká Obrana a Habsburská Monarchia
V 16. a 17. storočí Protiturecká obrana často upadala. Uhorská šľachta sa totiž neraz starala viacej o sprisahania a povstania voči Habsburgovcom než o obranu proti vpádu Turkov, v ktorých videla skôr spojencov (sprisahanie Františka Bebeka 1546-1549, povstanie Štefana Bocskaya 1604-1606, povstanie Gabriela Bethlena 1619-1626, povstanie Juraja I. Rákocziho 1644-1645, Vešeléniho sprisahanie 1664-1671, Tököliho povstanie 1678-1687, Rákocziho povstanie 1703-1711).
V roku 1526 sa odohrala pri Mohácsi (Uhorsko) bitka medzi Uhorskom, vedeným kráľom Ľudovítom II. (1506-1526) a Osmanskou ríšou, vedenou sultánom Süleymanom I. (1494-1566). Víťazstvo Osmanov viedlo k rozdeleniu Uhorska na niekoľko storočí medzi Osmanskú ríšu, Habsburskú monarchiu a Sedmohradské kniežatstvo. V tejto situácii mnohí Uhri považovali Habsburgovcov za jedinú silu, ktorá dokáže krajinu brániť pred Turkami.
Habsburgovci získali uhorskú korunu v roku 1526, ale faktická kontrola nad celým územím Uhorska nastala až neskôr, keď bola krajina postupne oslobodená od osmanskej nadvlády v 17. storočí. Roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na Rakúske cisárstvo a v rokoch 1804-1867 bolo Uhorsko súčasťou Rakúskeho cisárstva.
Vysvetlenie každého štýlu cirkevnej architektúry za 9 minút
20. storočie a Československo
V roku 1918 sa Rakúsko-Uhorská monarchia rozpadla. Od 10. decembra 1918 oficiálne skončila maďarská vláda v Topoľčanoch a Topoľčany sa stali súčasťou Československa. Ale ešte aj v roku 1919 muselo Československo brániť svoju územnú celistvosť proti Červenej armáde Maďarskej republiky rád, ktorá si robila nároky na územie Felvidéku („Horného Uhorska“).
Jedným zo symbolov Topoľčian je mestská radnica, postavená v roku 1911 - postavili ju za jeden rok. Do roku 1920 malo mesto názov Veľké Topoľčany (Nagytapolcsány - pozostatok prítomnosti v Rakúsko-Uhorsku) - 7239 obyvateľov. Do roku 1944 tvorila židovská populácia tretinu obyvateľov mesta.
Románsko-gotický kostolík Panny Márie Kráľovnej anjelov sa spokojne týči na vrchu kopca Chríb (200 m n. m.) v chotári obce Klátova Nová Ves v miestnej časti s názvom Sádok. Ide o výraznú a dominantnú stavbu viditeľnú zo širokého okolia. Kostolík bol postavený na mieste ranostredovekého hradiska známeho pod názvom Čížik a jeho počiatky spadajú do 12. storočia.