Spišský Hrhov: História obce a jej pamiatky

Spišský Hrhov, obec s bohatou históriou, leží medzi Spišským hradom a starobylou Levočou a je zaujímavým tipom na spoznávanie zákutí Slovenska. Územie dnešnej obce bolo osídľované počnúc dobou kamennou (neolit, 4500 r. pred n.l.). Slovania sa tu usádzali už pred 9. storočím a od obdobia Veľkej Moravy (9.-10. stor.) tu žili najmenej v troch osadách, ktoré pravdepodobne spadali pod správu hradiska na Dreveníku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243.

V súčasnej dobe dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby v celoslovenskom meradle. Spišský Hrhov bol z hľadiska niekdajších dopravných tepien a komunikácií veľmi výhodne geograficky situovaný. Ležal na križovatke veľkých ciest, s čím sa spájala možnosť komunikácie s európskou kultúrou a prijímanie podnetov aj zo vzdialenejších oblastí.

Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu obce - Gergew alebo de Gyrgow. Rod de Gyrgow si neskôr meno pomaďarčil a dodnes zostal známy ako Görgeyovci. Im obec patrila až do r. 1885, kedy všetok ich majetok kupuje významný uhorský šľachtic - Vidor Csáky. Roku 1280 sa po vzájomnej dohode obyvateľov oboch dedín spájajú Slováci a Sasi do jednej dediny. V čase nemeckej kolonizácie Spiša sa na území za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu - Nemecký Hrhov.

Hrhov sa stáva domovom jeho rodiny až do 19. januára 1945, kedy Csákyovci opúšťajú majetky a odchádzajú na Budatínsky hrad, ktorý vlastnil Géza Csáky. Odtiaľ išli 10. februára do Bratislavy (hotel Carlton), 22. februára do Viedne a odtiaľ do rakúskeho Korutánska (k príbuzným Normann-Ehrenfels), kam dorazili v nedeľu 25. februára. Počas ich pôsobenia v Spišskom Hrhove bol postavený nový kaštieľ, kaplnka, veľký hospodársky dvor, liehovar, tehelňa atď.

Na prelome storočí Csákyovci pozvali do Hrhova poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí so sebou priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve ako i ostatných remeslách. V Hrhove sa teda začína sústreďovať ešte väčší počet remeselníkov a to nielen z tuzemska ale aj nemecka, poľska a ďalších krajín.

V povojnovom období naďalej prežívajú niektoré remeslá, najmä v tradičnom duchu - od jari role, v zime remeslo. S nástupom komunistického režimu a s ním spojeným združstevňovaním a tendenciou sústreďovania pracujúcich do strediskových tovární a závodov dochádza k ďalšiemu zredukovaniu pôvodnej domácej a remeselníckej výroby.

S tým súvisí aj rozmanitá a rozvinutá remeselnícka činnosť, ktorá sa na území obce vykonávala od nepamäti. Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu. Práve v tomto odvetví vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova . Napokon, od pomenovania remeselníkov s ľanom ktorých volali “gargovia” pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce - Gargow, Gurgow, Gurgew, Gargovia okrem samotného pestovania a spracovania vynikali aj zhotovovaním predmetov potrebných na spracovanie ľanu, akými boli “barda, bidla” a ostatané časti krosien, “cepi, cerľice” /trlice na ručné trepanie/, cjefki” /navíjanie priadze/, vretená, “snovadliny” /ručné snovadlá/, “haspľe” /motovidlá/, kolovrátky, kúdele, tĺky, “šmertki” /motacie zariadenia/, piesty, “rafi” /na odstraňovanie semien z ľanu/, česáky a najmä “grample” /na mykanie ľanu/.

Okrem remesiel spojených s pestovaním a spracovaním ľanu sa v spomínaných osadách vykonávala aj ďalšia remeselnícka činnosť spájaná zväčša s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom či chovom dobytka /košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, výroba zvoncov, drevorubačstvo, mlynárstvo a ďalšie/. Popri tom tu prekvitala aj domáca a remeselnícka výroba predmetov potrebných pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo /výroba tehál, tkáčstvo, výroba sviečok, šindliarstvo/ ale aj okrasu či zábavu /výroba výšiviek, čipiek, šperkov, hudobných nástrojov, hračiek atď./.

Kaštieľ Spišský Hrhov

Majestátny reprezentatívny kaštieľ v Spišskom Hrhove je klenotom medzi slovenskými kaštieľmi, pýchou obce i celého regiónu. Na mieste staršej šľachtickej rezidencie ho v 19. storočí postavil významný uhorský rod Csákyovcov. Stavba bola realizovaná v novobarokovom slohu s klasicistickými prvkami podľa vzoru francúzskych zámkov.

História kaštieľa je spojená s menom uhorského grófa Vidora Csákyho, ktorý prišiel do Spišského Hrhova v roku 1885. „Vtedajší majitelia mali finančné problémy, a preto sa potrebovali nejakých svojich majetkov zbaviť. Najprv sa gróf nasťahoval do jednej z troch kúrií, „ale keďže mu tieto priestory nevyhovovali, dal si postaviť kaštieľ v novobarokovom slohu s prvkami klasicizmu, podľa vzoru francúzskych zámkov“.

Kaštieľ Spišský Hrhov

„Gróf si doviedol remeselníkov z Nemecka, Maďarska a Rakúska, a keďže sa tu nachádza 17-hektárový park, tak aj záhradníkov. Špecifický charakter vlastenectva grófa Vidora Csákyho sa podľa správcu prejavil počas prvej svetovej vojny. „Zo strechy dal strhnúť medený plech a z veže miestneho Kostola sv. Šimona a Júdu zvony. Plech aj zvony boli potom použité na guľky do pušiek.

Michal Kovalík dodáva, že gróf zomrel v roku 1932 a jeho hrob sa nachádza pri miestnom Kostole sv. „Kaštieľ po ňom prevzal syn Gustáv, ktorý v ňom za druhej svetovej vojny ubytoval nemeckých vojakov, za čo bol vnímaný ako kolaborant. Životný príbeh grófa Gustáva nabral koncom vojny pomerne dramatický ráz. „V januári 1945, keď sa blížili oslobodenecké vojská, odišiel na určitý čas zo Spišského Hrhova, mysliac si, že sa sem neskôr vráti. Dodnes žijú dvaja jeho synovia. Jeden z nich, gróf Moritz, navštívil kaštieľ v roku 1991.

„Najprv tu bolo zriadené stredisko pre povojnové siroty a organizovali sa tu rekreačné pobyty pre deti z celej krajiny. Neskôr tu sídlila základná škola a detský domov a napokon kaštieľ slúžil ako reedukačný domov pre dievčatá.

Kaplnka svätej Anny

Ku kaštieľu obklopenému rozľahlým prírodno-krajinárskym parkom prilieha Kaplnka sv. Anny postavená taktiež v novobarokovom štýle. Duchovným centrom kaštieľa je Kaplnka svätej Anny. Počas prehliadky sa zastavujeme v duchovnom centre kaštieľa - Kaplnke sv. Anny. Okolo sviatku tejto svätice sa tu každoročne slávi svätá omša.

„Sú tu pôvodné vitrážové okná a drevené lavice. Priestoru dominuje oltár v podobe obrazu svätej Anny s Pannou Máriou,“ opisuje interiér náš sprievodca. Pripomína, že po stranách boli v minulosti umiestnené sochy sv. „Na chóre si môžeme všimnúť 264 grafických listov - medirytín tlačených na ručný papier.

Kaplnka sv. Anny

Na grafikách sa dajú pomerne ľahko identifikovať napríklad faraónove vojská ženúce sa za Izraelitmi, Sýrčan Náman v rieke Jordán či stretnutie Simeona s malým Ježišom v chráme. Po pôvodnom organe zostali na chóre kaplnky iba miesta jeho osadenia. „Vyrobili ho v Maďarsku a dodali grófovi Vidorovi, ktorý na ňom hrával. Charakterizovalo ho najmä vysoké cé. V roku 1983 ho demontovali a previezli na rekonštrukciu do Česka. V súčasnosti sa na mieste organa nachádza harmónium.

Návštevníkov kaštieľa upúta aj malá galéria. „Kedysi tento priestor slúžil ako vstupná hala, do ktorej prichádzali návštevy. Mediryt znázorňujúci starozákonného Sýrčana Námana v rieke Jordán. O knižnicu sa starala grófka Anna. „Mali tu rôznu beletriu a knihy s politickou či vojnovou tematikou. „Nakoniec boli uložené v Martine do depozitárov. Z nášho kaštieľa je tam evidovaných asi 3 500 kníh.

Opúšťame interiér a kráčame k priľahlému parku. „Gróf Vidor sa zrejme dal inšpirovať anglickým štýlom. V súčasnosti tu môžeme ešte obdivovať pôvodné dreviny ako tureckú liesku, dve aleje líp či sekvoju. Gróf Vidor Csáky pôsobil ako senátor v rakúsko-uhorskom parlamente a zo svojich ciest si privážal vzácne exotické rastliny, ktoré počas zimy uskladňoval v oranžérii. Mal tam napríklad kaktusy a menšie palmy.

„Hlavná vystrekovala vodu do výšky dvadsať metrov. Z nej stekala voda do spodnej polkruhovej fontány a odtiaľ do neďalekého rybníka, kde sa grófska rodina zvykla člnkovať. Všetky tri fontány sú funkčné, ale pre nedostatok vody prázdne. Súčasťou parku boli kedysi aj tenisové kurty a dokonca zoologická záhrada.

Správca kaštieľa Michal Kovalík každý deň naťahuje hodiny vo veži. Na záver sme vyšli do veže, ktorá má výšku 32 metrov. Je odtiaľ nádherný pohľad do okolia. „Naťahujem tri závažia. Hodiny vydržia natiahnuté okolo tridsať hodín.“ Pri svätej omši na sviatok sv. Anny manuálne zvoní veľkým zvonom. Zvuk zvonov počuť aj počas pravidelných intervalov. Chcete ich počuť aj vy?

Farský kostol sv. Šimona a Júdu

Katolícky kostol sv. Jednou z dominánt obce je ranogotický kostol s renesančnou vežou, tak typickou pre veľa kostolov, či iných stavieb, a tým patrí medzi zvláštnosti našich kostolných stavieb na Spiši. Tento kostol bol dvojloďový, pričom tri stĺpy podopierali klenby. V nasledujúcich storočiach sa obec dostávala do područia viacerých pánov, nikto z nich na kostol neprispieval.

Farský kostol sv. Šimona a Júdu

Kostol slúžil svojmu účelu až do 20. Júla 1708, kedy ho ťažko poškodil požiar, ktorý zničil aj pôvodnú vežu. Renovácia potom už podstatne zmenila kostol i vežu oproti ich pôvodnej podobe. Namiesto dvojloďového chrámu ostal jednoloďový 24 m dlhý, s hviezdicovou klenbou, z čoho polovicu zaberá 8 m široké sanktuárium, s trojbokou apsidou a dvojpoľnou krížovou klenbou.

Trojbokový uzáver presbytéria má pristavenú sakristiu a predstavenú vežu. Presbytérium i sakristia sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, rebrá tiahnu na konzoly, pričom niektoré z nich sú figurálne. Loď je zaklenutá sieťovou klenbou. Na južnej strane kostola je portál a pred ním v barokovom slohu postavená predsieň. Ne severnej strane presbytéria je výklenkové pasofórium vystupujúce zo steny v podobe veže s kresbami na konzole.

Úhľadné pasofórium na bočnej stene hlavného oltára pochádza z 15. stor. Jeho otvory sa končia gotickým oblúkom a vrezávajú sa do malých fial stojacich na úpätí vysokej krabmi zdobenej fialy. Vo víťaznom oblúku je krásna ranobaroková drevená kalvária z roku 1669 spočívajúca na mocnom tráme z červeného smreku, pozostávajúca z ukrižovaného Krista a z plastík Panny Márie a sv. Jána.

Zariadenie kostola je prevažne barokové. Hlavný oltár v barokovom slohu je z roku 1964 s renesančnými prvkami. Je to dtl - jednoetážová architektúra s troma strednými nikami, v ktorých sú umiestnené plastiky Immaculáty. Po stranách sú reliéfne emblémy zo života Panny Márie pokryté bohatou ušnicovou ornamentikou a 5 plastík svätcov. Nadstavec v podobe ediluly s prerušeným trojuholníkom tympanónom nesie reliéf Korunovania Panny Márie.

Dva bočné barokové oltáre sú z obdobia rokov1700 - 1720 a majú vstavané oltárne obrazy. Po stranách obrazov sú točité stĺpiky s krepovaným architrávom, na ktorom spočíva akantový kortušový nadstavec s obrazom. Obrazy sú doplnené dvoma plastikami svätcov s dvoma anjelmi. Obraz Immaculáty je od známeho maliara J. Czauszika z obdobia okolo roku 1830.

Renesančno-baroková kazateľnica je z roku 1670 s polygonálnym parapetom, vertikálne členenými hermami, vo výplniach ktorých sú reliéfy štyroch evanjelistov a na spojujúcej časti je obraz Krista. Na obvode baldachýnu je datovanie a ušnicové kartuše, v strede je obraz serafína a na vrchole plastika Boha Otca. Pôvodné vyrezávané lavice boli z roku 1684 a zemianska patronátna lavica s kantovou volutovou ornamentikou pochádzala z roku 1764. Zvláštnosťou je poschodový chórus. Jeho spodná murovaná časť slúžila veriacim a vrchná drevená časť zas organistovi a spevákom.

Kamenná svätnička má nohu s lupeňovitou nádržou je zo 17. Stor. Umelecké výrobky sú od známeho levočského umelca Jána Szilassyho. Najstaršia monštrancia je z roku 1775 a je tak krásnym umeleckým dielom, že bola veľa krát vystavovaná doma i v zahraničí na výstavách sakrálneho umenia. Ba tvrdí sa, že bola aj na svetovej výstave v Montreale v Kanade. Prekrásne cibórium s hranolovou kupou je i dnes vzácnym exponátom Národného múzea v Budapešti.

Pri dverách sakristie s kutou kľučkou, ktorá j skvelým dielom spišského ľudového umenia, je zvonec so zaujímavým kovaným renesančným železným rámom z roku 1706. I keď je dnes architektúra kostola gotická, ostro s ňou kontrastuje veža, ktorú po spomínanom požiari roku 1708 už neobnovili v pôvodnej gotickej podobe, ale v slohu spišskej renesancie, čo je posledným jej produktom. Náklad na jej stavbu v roku 1796 bol 300 zl.

V základným črtách pripomína kežmarskú renesančnú kostolnú vežu. Je bez plastických arkatúr, zavŕšená štítkovou atikou zdobenou sgrafitom, čím pripomína zhruba popradskú kampanilu. Zvony na veži sú z rokov 1686, 1707 a 1932. Kostol má aj malú vežičku. Na vži boli aj slnečné hodiny, ale pri poslednom maľovaní už obnovené neboli. Na ľavej strane kostola je krypta pre kňazov a významných členov rodiny Gorgeovej.

Cennou pamiatkou je aj umelecký betlehem. Hodno ešte spomenúť, že od polovice 16. Stor. až do 30. Augusta 1673, teda vyše 100 rokov, okrem katolíkov kostol používali i evanjelici. Od uvedeného dňa fara i kostol patrili a patria už len katolíkom. V roku 1804 obec mala 657 katolíkov a 11 občanov iného vyznania. Posledná veľká renovácia kostola sa uskutočnila v roku 1896. V päťdesiatych rokoch miestny farár Ján Šefčík vymenil staré kostolné lavice za nové.

Farnosť Spišský Hrhov

Duchovný otec: Prof. PhDr.ThDr. Do roku 1803 bol Klčov filiálkou farnosti Spišská Kapitula. Od roku 1804 sa spomínané matričné záznamy z filiálky Klčov objavujú v matrikách rímskokatolíckej fary Spišský Hrhov. Farský kostol spočiatku podporovali Gorgeyovci. Od konca 90 - tych rokov 19. storočia to boli Csákyovci, najdlhšie Hilárius Csáky.

V Klčove sa narodili traja kanoníci. Ján Janečko, spišským kanonikom bol v r. 1856 - 1895. V roku 1890 dal postaviť vežu kostola. Jozef Marcinko a Ján Janečko, nar. 1. ferbruára 1879, zomrel 7.

Mená kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Spišský Hrhov a filiálke Klčov po roku 1803 dlhšie ako päť rokov: Ján Csamra, Jozef Dulovits, Michal Koltsun, František Ribiczey, Adeodat Smretsanyi, Ignác Mayerhoffer, Roman Pukáč, Martin Gallovič, Ján Chrašč, Ján Pataky, Ján Fabián, Ján Hudý, Štefan Petrov, Michal šefčík, Blažej Arnold Matejovie, Vladimír Fajkus, Ondrej Palušák, Ľubomír Štefaňák a od roku 1995 terajší pán farár Prof.PhDr.ThDr.

V roku 1998 sa Klčov, bývala filiálka farnosti Spišský Hrhov, stal samostatnou farnosťou a miestny kostol sa stal farským kostolom Narodenia Panny Márie. Stalo sa tak zriaďovacou listinou, ktorú dňa 22.6.1998 vydal s platnosťou od 1. júla 1998 spišský diecézny biskup Mons. Prof. ThDr.

Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti Spišský Hrhov a filiálke Klčov po roku 1803 (dlhšie ako 5 rokov):

tags: #spissky #hrhov #farnost