V stredoveku zaniknutá obec Miloj sa nachádza západne od obce Spišský Hrušov v okrese Spišská Nová Ves. Dnes je malebná zrúcanina milojskej vežičky turistickou atrakciou a tradičným lákadlom.
Čarovná zrúcanina stredovekého kostolíka - de facto len jeho veže - malebne sa týčiaca uprostred polí v chotári Spišského Hrušova je tým jediným, čo zostalo z tejto dávno zaniknutej dedinky Miloj. Veža kostola je tak posledným viditeľným svedkom zaniknutej a pre historikov trochu záhadnej obce Miloj.
Na škodu veci, ide o pomerne málo docenenú atrakciu, hodnú zaslúženej pozornosti. Verejnosť mimo regiónu milojskú vežu takmer nepozná a miestni ju nezvyknú často navštevovať, pretože sa pošepkáva, že v nej straší.
Obec Spišský Hrušov leží v podhorí neďaleko majestátneho Spišského hradu. Západne od dediny stoja ruiny stredovekého kostola sv. Stanislava, opustené na poli na svahu s výhľadom na mesto.
Zrúcaninu kostolnej veže Miloj nájdeme západne od obce Spišský Hrušov v okrese Spišská Nová Ves. Je pozostatkom stredovekého ranogotického kostola svätého Stanislava.
Jeho osamelá veža stále stojí vysoko a dohliada na okolité polia, ktoré sa menia podľa ročných období. Tento zabudnutý kostol bol kedysi súčasťou zaniknutej obce Miloj. Teraz zostala len škrupina, ale jej nápadná silueta na pozadí s Vysokými Tatrami alebo Kráľovej hole z nej robí obľúbený objekt fotografov, ktorí chcú zachytiť toto spojenie skazy a vznešenosti hôr.
Prvá písomná zmienka o obci
Prvá písomná zmienka o „terra Miloy“ sa nachádza v darovacej listine z roku 1255. Prvá písomná zmienka o „terra Miloy“ sa spomína v darovacej listine z roku 1255.
Dedina, v ktorej sa táto kostolná veža kedysi nachádzala, sa spomína v roku 1255 ako „Terra Miloj”.
Kostolík, ktorý bol zasvätený sv. Stanislavovi postavili niekedy v 13. storočí. Kostolík, ktorého patrónom bol sv. Stanislav, postavili miestni obyvatelia už v 13. storočí.
Tento údaj zaraďuje stavbu aj v celoslovenskom meradle k najstarším zachovaným stavbám. Aj keď slovo “zachovaným” treba v tomto prípade brať s patričnou rezervou.
Kostolík z trinásteho storočia bol zasvätený svätému Stanislavovi.
Kostolík sa spomína až v roku 1402.
Zánik obce
Obec zanikla v 16. storočí. Dedina Miloj zanikla niekedy v 16. storočí.
A samotná odpoveď na otázku, prečo zanikla stredoveká dedina Miloj, nie je dodnes známa. O jej zániku sa tradujú najrôznejšie legendy.
Mnohí obyvatelia okolitých dedín veria legende, že kedysi dávno tu ľudia žili veľmi nemravne. A preto na nich Boh zoslal trest a celá dedina sa cez noc prepadla do pekla.
Ráno po nej nebolo ani chýru, ani slychu. Jediné, čo sa zachovalo, je kostolná veža, ktorá bola súčasťou kostola sv. Stanislava.
V ľudovej tradícii sa zachovala iba povera, že dedina žila v hriechu, a tak sa prepadla celá pod zem… Jedine kostol - ako posvätné miesto - ostal zachovaný.
Povráva sa, že ľudia z dediny Miloj boli veľmi zhýralí a tak sa jedného dňa celá obec prepadla do pekla. Jediné, čo zostalo bol vysvätený kostol.
Iní však veria tomu, že za zánik tejto dediny môže buď vpád Tatárov alebo Turkov. Tí vraj dedinu vyplienili a následne vypálili.
Podľa historických zdrojov však obyvateľov „vyhnali“ zlé klimatické podmienky. V 15. a 16. storočí totiž ľudia zažívali najhoršie klimatické pomery za posledných tisíc rokov.
Prišli vtedy kruté a nemilosrdné zimy, mrazy a v lete zasa okolie bičovali silné lejaky. Takmer žiadna úroda to neprežila. Ľudia sa nemali čím uživiť, a tak začali opúšťať svoje domovy. Zaniknutá dedina Miloj nemala ani prístup k vode. Miestni sa sťahovali na miesta s väčšou šancou na dobrú úrodu.
Súčasný stav
Do dnešných čias sa zachovala už len zrúcanina kostolnej veže a zvyšky západnej steny ranogotického Kostola svätého Stanislava. Do dnešných čias sa zachovala už iba zrúcanina kostolnej veže niekdajšej obce a zvyšky západnej steny ranogotického Kostola svätého Stanislava.
Iba zrúcanina veže sa zachovala z ranogotického kostolíka zaniknutej stredovekej dediny Miloj pri Spišskom Hrušove.
V súčasnosti stojí už len veža a zvyšky západnej steny lode. Na južnej strane sa zachovalo aj jej nárožie.
Okrem samotnej veže sa zachovali i zvyšky západnej steny lode, na južnej strane aj jej nárožie.
Starostlivo opracované nárožné kamene na veži a zvyšku západnej steny lode, spolu s portálmi do podvežia svedčia o kvalite a istej reprezentatívnosti objektu.
Samotná veža je ukážkou veľmi kvalitnej práce s kameňom. Dokázala prežiť niekoľko storočí. Veľká časť muriva zmizla, pretože ju obyvatelia okolitých dedín rozobrali a využívali na stavebné účely.
K rozpadu milojského chrámu prispel fakt, že jeho chátrajúce múry v minulosti slúžili ako zdroj stavebného materiálu pre niektoré objekty v Spišskom Hrušove.
Je zrejmé, že vežu kostola by bolo treba ošetriť a zakonzervovať, aby z nej už neodpadol ani jeden kameň.
Dobrovoľníci zveľaďujú okolie obce. Zrúcanina je voľne prístupná verejnosti. Zrúcanina je voľne prístupná verejnosti.
Ako sa tam dostať
Neďaleko Spišského Hrušova sa nachádza zrúcanina ranogotického kostolíka. Zachovala sa z neho iba veža týčiaca sa uprostred polí a je jediným pozostatkom, ktorý tu zostal zo zaniknutej stredovekej dediny Miloj.
Z hlavnej cesty medzi Spišským Hrušovom a Jamníkom treba odbočiť doľava na poľnú cestu. Ďalej vedú aj turistické chodníky.
Ak idete autom, pripravte sa na to, že parkovanie môže byť trochu problém. Miloj je obklopený poľami. Auto môžete nechať pri odbočke z hlavnej cesty na poľnú alebo na samotnej poľnej ceste.
Najbližšia zastávka je priamo v obci Spišský Hrušov (cca 1 km od veže). Po poľnej ceste sa dá autom prísť až k veži. Pizza Timas je 2,5 km od kostolnej veže - 32 min. pešo.
Pokiaľ nemáte auto, jediná možnosť, ako sa sem dostať, je zviezť sa autobusom do obce Spišský Hrušov. Odtiaľ musíte prejsť po hlavnej ceste vedúcej k obci Jamník asi 1 km. Vežu z cesty krásne vidieť.
Tipy na výlety v okolí
- Spišský hrad: Jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe, zapísaný na zozname UNESCO.
- Spišská Kapitula: Cirkevné centrum s Katedrálou svätého Martina, tiež súčasť UNESCO.
- Levoča: Historické mesto s Bazilikou sv. Jakuba a unikátnym dreveným oltárom Majstra Pavla.
- Slovenský raj: Národný park s množstvom turistických trás, vodopádov a tiesňav.
Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy.
Neďaleko pravého brehu Hornádu medzi obcami Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom sa nachádza rozsiahly vápencovo-zlepencový skalný útvar odkrytý erozívnou činnosťou rieky, tzv. Šikľavá skala. Prekrásne ľadové steny, stĺpy a cencúle ohromných rozmerov nenechajú napriek studenému podnebiu chladným ani jedného návštevníka.