Z rodinného kruhu oslianskej farnosti vyšiel v minulosti pomerne veľký počet kňazov. Niektorí z nich zložili aj sľub čistoty, chudoby a poslušnosti a stali sa rehoľnými kňazmi (piaristi, jezuiti, františkán, benediktín). Iní pôsobili v rozmanitých úradoch a službách cirkvi na celom území Slovenska, ale aj v zahraničí ako opáti, profesori, kanonici, dekani, farári, vynikajúci kazatelia a dokonca jeden z nich sa stal aj biskupom.
Z doposiaľ zistených údajov z farnosti Oslany pochádzalo 39 kňazov. Medzi nimi boli:
- TAGÁNY VOJTECH, Sch P. (páter Ján Marek). Narodil sa 2. 2. 1685 v Oslanoch.
- OSZLANY FERDINAND, Sch P. (páter Ján). Narodil sa v Oslanoch 23. 1. 1705.
- LEDAI LEONARD, Sch P. (páter Andrej). Narodil sa v Oslanoch 9. 5. 1708.
- LEDAI HIERONYM, Sch P. (páter Ján). Narodil sa v Oslanoch 21. 4. 1730.
- STICZAY JÁN. Narodil sa 28. 12. 1758 v Oslanoch.
- KNAPOVSKÝ FRANTIŠEK. Narodil sa v Oslanoch 18. 10. 1767.
- NÉČEI HIERONYM (alebo aj NÉCSEY), Sch P. (otec Jozef) Narodil sa v Oslanoch 24. 2. 1786.
- NÉCSEY JURAJ. Narodil sa 19. 4. 1791 v Oslanoch.
- HOLMIKY VINCENT. Narodil sa v Oslanoch v roku 1805.
- NÉCSEY VALENTÍN. Narodil sa 11. 2. 1809 v Oslanoch.
- TAGÁNYI FRANTIŠEK. Narodil sa v Oslanoch 31. 10. 1816.
- HÝROSS MICHAL. Narodil sa 17. 12. 1823 v Oslanoch.
- NÉCSEY ANDREJ. Narodil sa v Oslanoch 23. 8. 1832.
- MARKOVITS LAZÁR. Narodený 16. 12. 1835 v Oslanoch.
Významné osobnosti a ich pôsobenie
TAGÁNY VOJTECH, Sch P. (páter Ján Marek) obliečku prijal 1. 11. 1705 v Prievidzi a večné sľuby 1. 11. 1707 v Nitre. Za kňaza bol vysvätený 20. 8. 1713. Pôsobil ako učiteľ syntaxe, gramatiky, katechetiky, rétoriky a poézie. Neskôr vyučoval filozofiu a maďarčinu. V rokoch 1729 - 1736 bol v Karolíne rektorom, farárom, školským prefektom a v rokoch 1737 - 1740 v Kecskeméte rektorom a školským prefektom. Vo Váci v roku 1742 a v Brezne v rokoch 1749 - 1756 zastával post vicerektora. Bol vynikajúcim pedagógom a kazateľom. Zomrel 1. 5.
MICHALOVIČ ANDREJ teológiu so zameraním na morálku absolvoval v seminári sv. Imricha. Za kňaza bol vysvätený 20. 2. 1723 a v tom istom roku 22. augusta uvedený za farára do Nižnej na Orave, kde v roku 1731 František Zichy vykonal vizitáciu, vzhľadom na farára, ktorý na tom istom mieste pôsobil už 9 rokov. Odtiaľ bol preložený 10. 7. 1743 do Liptovskej Sv. Anny, kde bol až do roku 1751. Zomrel 16. 8.
DRAHOŠ ŠTEFAN, uvádza sa aj pod menom DRAKOSCH. Za kňaza bol vysvätený v roku 1726. O rok neskôr bol promovaný za bakalára teológie. Študoval na Generálnom kolégiu. Od 21. 4. 1730 bol farárom v Kremnici a 13. 1. 1731 dekanom v Novákoch a prepoštom. Zomrel 2. 4.
LASZLOVSZKÝ MARTIN bol chovancom Mariánskeho szelepčianskeho seminára. V roku 1729 sa stal bakalárom a v roku 1730 magistrom filozofie. Teológiu absolvoval v tom istom seminári. Dňa 4. 2. 1733 bol uvedený za farára do farnosti Kostolné Kračany. Od roku 1737 až do roku 1757 pôsobil v Dunajskej Strede, odkiaľ odišiel zoslabnutý na odpočinok do Ostrihomu. Zomrel 28. 10.
NOVACKÝ ŠTEFAN IMRICH bol chovancom seminára sv. Vojtecha v Trnave. V roku 1729 sa stal bakalárom a v roku 1730 magistrom filozofie. Teológiu ukončil v Mariánskom seminári v roku 1733. V tom istom roku 2. augusta bol ustanovený za farára v Liptovskej sv. Anne, neskôr 9. 12. 1734 v Liskovej a 26. februára 1741 v Turčianskom sv. Martine. Posledným pôsobiskom od 18. 9. 1750 bola farnosť Lovča.
LASZLOVSZKÝ JÁN sa v Generálnom kolégiu v Trnave v roku 1733 sa stal bakalárom a v roku 1734 magistrom filozofie. Teológiu absolvoval taktiež v tom istom kolégiu, ktorú ukončil v roku 1738. O šesť rokov neskôr sa stáva doktorom teológie (27. 9. 1744). Dňa 5. 3. 1740 bol uvedený za farára do farnosti Hontianske Nemce a zároveň do Hronskej Breznice, kde pôsobil až do roku 1748, resp. 1749. Hneď na to vstúpil k benediktínom a odišiel do kláštora v Hronskom Beňadiku, kde 13. 2.
OSZLANY FERDINAND, Sch P. (páter Ján) obliečku prijal 11. 10. 1724 v Prievidzi, večné sľuby 29. 9. 1726 taktiež v Prievidzi. Kňazskú vysviacku prijal 7. 10. 1731. Bol učiteľom a od roku 1735 v Kečkeméte promagistrom novicov a školským prefektom. V roku 1736 sa stal riaditeľom a profesorom rétoriky a poézie v Nitre. Zomrel 16. 6.
NEDECKÝ ADAM v roku 1731 bol farárom v Badíne, 1739 v Sáse, 1734 v Ponikách a Ľubietovej, 1747 v Ružomberku. V roku 1752 sa stal kanonikom v Bratislave a v roku 1757 v Ostrihome. Zomrel 4. 10.
LEDAI LEONARD, Sch P. (páter Andrej) obliečku prijal 29. 9. 1726 v Prievidzi, večné sľuby 29. 9. 1728 taktiež v Prievidzi. Kňazskú vysviacku prijal 1. 11. 1733. Bol učiteľom nižších tried, syntaxe, poézie, rétoriky. Od roku 1742 bol promagistrom novicov v Prievidzi, riaditeľom šľachtického kolégia v Nitre, neskôr rektorom v Nitre, Prievidzi a v Krupine. V roku 1768 sa stal špirituálom v Prievidzi. Bol mužom neobyčajne krásnych vlastností. Zomrel 4. 6.
KIRALY MICHAL študoval na Generálnom kolégiu, kde v roku 1735 získal titul bakalára filozofie a v roku 1736 titul magistra filozofie.
TAMAŠOVIČ ANDREJ pôsobil ako farár v Jasovej. Medzi svojimi farníkmi propagoval moderné metódy v poľnohospodárstve a učil ich ovocinárstvu a včelárstvu. Zomrel 2. 7.
HOKSÁRY JÁN (alebo aj HOLCSÁRY) od 27. 1. 1747 bol uvedený za farára do farnosti Dolné Orešany, kde v roku 1755 Ján Galgóczy (neskorší biskup rožňavský) vykonal vizitáciu, pri ktorej sa vyjadril o ňom ako o vzornom a svedomitom kňazovi. Zomrel 16. 2.
LEDAI HIERONYM, Sch P. (páter Ján) kňazskú vysviacku prijal 18. 10. 1759. Učil katechetiku, syntax, aritmetiku, rétoriku a poéziu. Od roku 1768 bol kazateľ v Brezne, vo Svätom Jure a v Prievidzi, kde zastával aj funkciu vicerektora a riaditeľa. Zomrel v Prievidzi 28. 1.
LIPTOVSKÝ IGNÁC JÁN ako kaplán pôsobil v Senici a 26. 2. 1778 bol menovaný za farára v Prievaloch. Zomrel 19. 11.
STICZAY JÁN v roku 1787 dostal novozriadenú kaplánsku stanicu vo Farnade. Neskôr - 21. 4. 1795 sa stal farárom v Tvrdošovciach a 14. 4. 1802 v Barthe, kde bol zároveň aj súdnym asesorom Ostrihomskej župy. Zomrel 23. 8.
KNAPOVSKÝ FRANTIŠEK v rokoch 1799 - 1827 pôsobil ako farár v Malých Kršteňanoch. Venoval sa ovocinárstvu a bol stúpencom bernolákovčiny a podporovateľom slovenskej tlače.
NÉČEI HIERONYM (alebo aj NÉCSEY)27, Sch P. (otec Jozef) vyučoval na piaristických gymnáziách v Sabinove, Podolínci a v Prievidzi. Venoval sa literárnej činnosti a zaoberal sa spoločenskými a prírodnými vedami. Bol pozoruhodným typom vzdelanca - encyklopedistu. Zomrel 4. 6.
NÉCSEY JURAJ v roku 1821 sa stal vychovávateľom v rodine Kvassayovskej v Broďanoch. V roku 1825 sa stal farárom vo Vieske, roku 1828 v Horných Opatovciach a neskôr znovu vo Vieske. Zomrel 14. 1.
HOLMIKY VINCENT v roku 1824 bol vychovávateľom v rodine grófa Majlátha vo Veľkých Uherciach. V roku 1827 sa stal správcom farnosti a o rok neskôr aj farárom v rodných Oslanoch. V roku 1834 bol menovaný za okresného dekana. Zomrel ako 33 - ročný 10. 8.
NÉCSEY VALENTÍN v roku 1847 bol tajomníkom dištriktu a v roku 1856 vicearcidiakonom. O štyri roky neskôr - v roku 1860 prichádza ako sídelný kanonik do Nitry. V kapitule v roku 1868 zastáva funkciu kanonik kustos a v roku 1871 kanonik lektor. Patril medzi slovenských národovcov. Zomrel 2. 10.
TAGÁNYI FRANTIŠEK sa v roku 1849 sa stal farárom v Turzovke, kde prežil 34 rokov a neskôr aj ako dekan Čadčianskeho dištriktu. V roku 1883 bol vymenovaný za nitrianskeho kanonika a prešiel ďalšími hodnosťami až po kanonika - kustos. Roku 1887 dostal titul opáta sv. Ondreja vo Vyšehrade. Obhajoval práva Slovákov a v Turzovke založil Čítací spolok pre šírenie osvety. Zomrel 1. 2. 1894 v Nitre.
HÝROSS MICHAL v rokoch 1846 - 1849 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Banskej Bystrici. Od roku 1854 bol farárom v Žiari nad Hronom. Taktiež vykonával viaceré funkcie na biskupskom úrade. Zomrel 2. 8.
NÉCSEY ANDREJ v roku 1864 sa stal farárom v Nitrianskych Sučanoch, r. 1866 v Skačanoch, r. 1876 farárom v Nitre - dolné mesto. V roku 1884 sa stal dištriktuálnym dekanom, o rok neskôr titulárnym prepoštom a v roku 1898 sídelným kanonikom v Nitre. Ako farár v Nitre sa veľmi zaslúžil o cirkevné školstvo. Zomrel taktiež v Nitre 12. 1.
MARKOVITS LAZÁR v roku 1864 zastával úrad diecézneho protokolistu a o rok neskôr v roku 1865 bol archivár, notár, prísediaci a sudca. V roku 1867 sa stal biskupským tajomníkom, r. 1868 asesorom Svätej stolice, r. 1869 riaditeľom biskupskej kancelárie, r. 1875 C. E. V. kanonikom a roku 1876 prosynodálnym examinátorom.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
Kňazské semináre a vzdelávanie
Mnohí z týchto kňazov študovali v seminári sv. Vojtecha v Trnave, ktorý zohrával významnú úlohu vo vzdelávaní budúcich kňazov. Ďalšie semináre, ako napríklad seminár sv. Štefana, Mariánsky seminár a Generálne kolégium v Trnave, tiež prispeli k formácii týchto duchovných.
V súčasnosti Katolícku cirkev na Slovensku čakajú v júni posledné početnejšie vysviacky kňazov, a to na niekoľko rokov.Stavy v kňazských seminároch v nižších ročníkoch totiž ukazujú, že po ďalšie roky bude menší počet vysvätených mužov. Zároveň však najmä z východu krajiny prichádzajú správy o vyššom záujme o vstup do seminárov v porovnaní s minulými rokmi.
Najviac novokňazov bude mať tento rok Spišská diecéza, kde by malo prijať vysviacku osem mužov. V Košickej arcidiecéze pribudnú piati novokňazi, v Rožňave vysvätili novokňaza ešte v decembri. Bratislavská arcidiecéza by mala dostať dvoch novokňazov, v Trnave, Banskej Bystrici a Žiline vysvätí každý biskup štyroch mužov a v Nitre dvoch.
Podobná situácia je aj v gréckokatolíckom seminári v Prešove, kde študujú bohoslovci pre všetky tri eparchie. Prešov bude mať jedného novokňaza a Košická eparchia žiadneho, ale má troch absolventov.
Na Spiši majú v prvom ročníku štyroch bohoslovcov, v Košiciach dvoch. V seminári je spolu deväť prvákov pre päť diecéz. Ak by to všetci mladí muži, dnes prváci, úspešne dotiahli až k vysviacke, tak o päť rokov budeme mať iba pätnásť novokňazov na celom Slovensku, pritom štrnásti budú tento rok vysvätení len na východe Slovenska.
Záver
Mená kňazov z Trnavy a okolia, ktorí pôsobili v rôznych obdobiach, svedčia o bohatej histórii a tradícii duchovného života v tejto oblasti. Ich prínos pre cirkev, školstvo a spoločnosť je neoceniteľný a zaslúži si, aby bol uchovaný v pamäti budúcich generácií.