Stano Filko svetové a dejinné pohyby nasával intuitívne, svoje ideové témy reflektoval tiež intuitívne v kontexte tak, ako sa paralelne rozvíjali mimo hraníc socialistického Československa vo filozofii a v umení.
Stano Filko
Život a dielo
Stano Filko sa narodil v roku 1937 v neďalekej Veľkej Hradnej. Ako sám hovorí, potom sa narodil ešte dva krát, a to po prežití klinických smrtí. Začiatky jeho tvorby môžeme hľadať v štúdiách na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (UMPRUM) v rokoch 1956 - 1959. V štúdiách pokračoval v rokoch 1960 - 1966 v ateliéri monumentálneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU), u profesorov Dezidera Millyho a Petra Matejku.
Počas štúdia a tesne po jeho ukončení vytváral Filko figurálne kompozície s postkubizujúcim rukopisom. Takéto postkubizujúce tendencie môžeme vidieť aj na obraze Veľká Hradná, z roku 1958, ktoré spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Dielo pochádza z obdobia Filkovho štúdia na VŠVU. Vo fonde Trenčianskeho múzea v Trenčíne sa nachádzajú ešte ďalšie 2 obrazy z rannej Filkovej tvorby, ešte zo štúdií. Jedným z nich je obraz s názvom Krajina z roku 1955, teda ešte zo stredoškolských čias. Ide o pohľad na Trenčín s hradom spoza Váhu. Tento pohľad prevláda u väčšiny autorov, ktorí Trenčín maľovali. Posledným dielom od Stana Filka pod správou TM je Autoportrét z roku 1957, čiže rovnako ako Veľká Hradná - z obdobia štúdií na VŠVU. Obrazy sa dostali do múzea ešte v prvej polovici roku 1989 cez p. Annu Filkovú, matku S. Filka, ktorá prvotne ponúkala do múzea národopisné predmety. Pri obhliadke predmetov u p. Filkovej pracovníkov múzea zaujali aj obrazy. Obrazy boli do fondu múzea pribrané ako regionálna tvorba - keďže zachytávajú Trenčín a Veľkú Hradnú.
Od samého začiatku svojej tvorby, t.j. od 60. rokov 20. storočia je spolu s pár ďalšími umelcami, reagujúcimi na umelecké dianie na svetovej scéne, protagonistom alternatívneho slovenského výtvarného umenia. Nové prístupy v umení však nenachádzali veľké pochopenie u širokej verejnosti, ani režimu. Umelci sa pohybovali a tvorili na neoficiálnej, undergroundovej scéne. Aj vzhľadom k tomu Stano Filko v roku 1981 emigroval do Nemeckej spolkovej republiky a následne do Spojených štátov. Na Slovensko sa vrátil až po nežnej revolúcii.
Výtvarní kritici hodnotia S. Filka ako najkomplexnejšieho a najradikálnejšieho autora slovenskej avantgardnej výtvarnej scény. Vo svojej tvorbe stiera hranicu medzi umením a životom, vytvára si vlastnú ľudskú a umeleckú filozofiu.
Po ukončení školy sa Stano Filko vydal vlastnou cestou. Jeho tvorba je však ťažko obsiahnuteľná. Z obsahového hľadiska sa klasickému umelecko-historickému spracovaniu vzpiera a bol priekopníkom, nielen u nás, ale aj v kontexte svetovej scény. U nás patril k priekopníkom umenia inštalácie, environmentu a konceptuálneho umenia a ako jeden z mála siahol aj po nových médiách.
Reprezentantmi Filkovej rannej tvorby sú od roku 1964 objekty a štrukturálne asambláže - tzv. Oltáre súčasnosti. V rokoch 1964 - 65 ich vytvoril približne 30. Na prvý pohľad tieto objekty vyvolávajú predstavu domácich oltárikov. Zblízka však pripomínajú skôr výstrižkami z novín polepené skrinky v robotníckych šatniach.
Filko sa pomerne skoro začal venovať aj happeningu, akciám, environmentom (čiže priestorovým inštaláciám) a konceptuálnemu umeniu. Happening je umelecká akcia v obmedzenom čase a priestore. Často spája výtvarný prejav s divadelným, literárnym, pohybovým, atď. Filko spolu s Alexom Mlynarčíkom a teoretičkou Zitou Kostrovou vytvorili HAPPSOC I. (1965), ktorý urobil umelecké dielo z Bratislavy v čase medzi dvoma významnými dátumami tej doby (1. a 8. májom). Išlo o bežný život počas siedmich dní, do ktorých boli zahrnutí všetci obyvatelia Bratislavy, a do takto vymedzenej reality zahrnuli s istou dávkou irónie aj počty domov, práčiek, chladničiek…ai. Jednoducho všetky bytosti a predmety tvoriace Bratislavu. Projekt Happsoc sa považuje za jeden z ťažiskových v rámci konceptuálneho umenia na Slovensku. Išlo o privlastnenie si nájdenej skutočnosti - hlavného mesta krajiny.
Najčastejšie vystavovaným dielom S. Filka bolo Univerzálne prostredie z r. 1966 (environment ). Išlo o priestor vymedzený textíliami, vnútri sa nachádzal nafukovací matrac, svietiaci glóbus, vyhrávajúce rádio, šachovnica s figúrkami na malom stolíku, bežala tu diaprojekcia, kde sa premietali „symboly a túžby ľudstva“, ako ich nazval autor. Teda obrazy letov rakiet do kozmu, luxusných áut a krásnych žien.
Hoci v zahraničí bol Filko koncom 60. rokov jedným z najvystavovanejších slovenských autorov, na našej pôde mu normalizátori v 70. rokoch výstavné aktivity zatrhli. Dlho váhal, až nakoniec v roku 1981 emigroval. Ako sám hovorí, emigroval, pretože ho už nebavilo byť príslušníkom undergroundu. Emigroval na bielej Škode 120, ktorú potom vystavil v Kasseli na Dokumente 7, ako svoju fyzickú, ale aj mentálnu „batožinu“ v inštalácii Biely priestor v bielom priestore.
Biely priestor v bielom priestore bol vo svojich počiatkoch najradikálnejším umeleckým projektom československej neo avantgardy. Jeho ideu rozvíjal Filko spolu s ďalšími autormi - Jánom Zavarským a Milošom Lakym. Išlo o prácu s vtedy klasickými bielymi výstavnými priestormi, do ktorého autori vstupovali ďalšími materiálmi bielej farby. Na zemi a na stenách boli rozmiestnené biele pásy filcu, niektoré ešte zrolované, doplnené vertikálnymi trubicami, tak isto natretými nabielo. Išlo tu o ideu nekonečného priestoru a jeho interpretáciu pomocou čistej senzibility.
Ďalšia časť tvorby - práce z rokov 80tych a 90tych a americká tvorba sú poznamenané zjednodušovaním používaných prostriedkov až k primitivizmu a posilneniu symbolickej a duchovnej dimenzie. Filko rozvíja komplikovanú osobnú ikonografiu a začína klonovať svoje meno. V USA sa znovu začal viac prikláňať k maľbe, jeho tvorba je ovplyvnená tendenciami tzv. „bad painting“, ktorá kritizuje výtvarné umenie prostredníctvom irónie, protestu a gýča. Vrchol zažíval bad painting v 80.
Po návrate na Slovensko, po nežnej revolúcii sa Stano Filko pustil do re-dizajnu svojich dvoch ateliérov, a to v Bratislave na Snežienkovej ulici a doma, vo Veľkej Hradnej. Chcel vytvoril vlastné múzeum, inštaláciu všetkých diel v jednom veľkom umeleckom diele. Svoju celoživotnú tvorbu nevnímal ako jednotlivé diela, ale ako jedno monumentálne dielo, celistvú výpoveď o sebe a dobe, v ktorej žil. V každom ohľade bol maximalista.
„Mne sa nikdy netvorilo najlepšie ani najhoršie. Lebo ja netvorím, ja to mám ako vnútornú fanatickú povinnosť,“ prízvukoval Stano Filko.
Environment Kozmos vystavoval na Parížskom bienále v roku 1969. O rok neskôr fascinoval Univerzálnym prostredím návštevníkov svetovej výstavy Expo v Osake.
Zelený stan - dóm Kozmu, rekonštruovaný v átriu SNG, volá návštevníka, aby vstúpil jedným z dvoch vchodov v podobe lomených oblúkov do jeho útrob.
Už ako poslucháč Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave na seba upozornil rodák z Veľkej Hradnej kolekciou asambláží Oltáre súčasnosti. Na prvý pohľad a z diaľky vyvolávajú jeho objekty predstavu domácich oltárikov. Reprodukciám gotických sôch a obrazov či lacným púťovým obrázkom svätcov konkurujú v pichľavých asamblážach výstrižky „nahotiniek“ z erotických magazínov či reklamy z časopisov na tovar v našich zemepisných šírkach v polovici 60. rokov nedostupný.
Črepiny zrkadiel, skladajúcich mozaiku divákovej tváre, ponúkajú sebareflexiu, klince zas odkazujú hoci na ukrižovanie alebo remeslo či domáce majstrovanie. „V dobových rozhovoroch autor hovoril o napätí alebo kontraste medzi starou a novou mystikou, medzi starým náboženstvom a novým erotickým fetišizmom,“ pripomína kurátor Aurel Hrabušický.
Zahodené, zabudnuté či nepotrebné veci zmagnetizovali už dadaistov. S chuťou i vtipom v nich objavovali nečakané nové významy, aby poburovali konzervatívne publikum. Z najrozličnejších predmetov, ktoré vysnoril v dome starých rodičov, „vyskladal“ asambláž Dedko - babka počúvajú rádio. Vizuálne atraktívne, myšlienkovo provokatívne, autobiografické i vtipné, aj keď zdanlivo možno prvoplánové dielo poteší aj náhodného a neskúseného návštevníka galérie.
Za priesvitnými závesmi s obrysmi ženských aktov je prostredie provokujúce diváka k reakcii. Glóbus zemegule aj hviezdnej oblohy, šachovnica s figúrkami na malom stolíku, vyhrávajúce rádio, vrčiaci diaprojektor premietajúci najrozmanitejšie obrázky, zrkadlo, nafukovací matrac dostali symbolické významy a ponúkajú množstvo interpretácií.
„Univerzálne prostredie bolo najčastejšie vystavovaným naším veľkým dielom v zahraničí, obehlo polovicu západnej Európy,“ hovorí Aurel Hrabušický o environmente, ktorý v 90. rokoch zakúpila SNG. Aj keď len v redukovanej podobe. „Práve pri príležitosti výstavy sme sa snažili dohľadať z dobových materiálov všetky komponenty. Aj rádio, svietiace glóbusy a nafukovačku,“ vyratúva.
Hoci v zahraničí bol koncom 60. rokov Filko jedným z najvystavovanejších slovenských výtvarníkov, doma mu výstavné prezentácie normalizátori po roku 1970 zatrhli. Ani skutočnosť, že na neoficiálnej umeleckej scéne pôsobil ako spiritus movens, ho neuspokojovala. Bielu škodovku, na ktorej v roku 1981 opustil Československo, vystavil o rok neskôr na prestížnej Documente 7 v Kasseli. Západné Nemecko, v ktorom mal dvere do galérií otvorené, však zohralo len úlohu prestupnej stanice. Dlho sa tam nezdržal.
„Tam sa trochu stratil. New York je predsa len príliš veľká scéna a Stano Filko tam nemal patričné konexie. Trochu mu pomohol bratislavský rodák Thomas Messer, ktorý bol vtedy riaditeľom Guggenheimovho múzea, aj od neho niečo kúpil. Možno aj táto skúsenosť viedla k tomu, že po „nežnej“ sa Filko vrátil na Slovensko. Paradoxne však musel začínať nanovo, pretože ani v časoch perestrojky tabu uvalené na jeho meno a dielo nepadlo. Až v novom storočí sa vrátil na pozíciu, ktorá mu vždy patrila.
Ako picassovský typ kráčal paralelne viacerými cestami. Bol priekopníkom umenia priestorovej inštalácie (vtedy známej ako environment), jedným zo zakladateľov konceptuálneho umenia, často menil médiá aj vizuál svojich diel. Monumentálny environment mal pre neho rovnakú hodnotu ako kresba na papieri, prekreslená náučná schéma, diagram kombinovaný s fotoreprodukciou alebo geometrickými znakmi poznamenaná mapa.
K trom farbám - červenej, modrej, bielej - pridal tri princípy: biologický, kozmologický, ontologický. „Biele absolútno sa úplne oslobodzuje v umení senzibility a senzitivity, ktorá najviac zodpovedá vnútornému duchovnému tvorivému prístupu,“ sformuloval Filko. Ako jeho systém košatel, pribúdali energie, dimenzie aj čakry. Vytvoril si vlastný vnútorný vesmír, v ktorom pretavoval najrozmanitejšie vonkajšie podnety: filozofické, sociologické a iné do osobnej mytológie. Keď sa ju pokúšal vysvetľovať slovami, nebolo jednoduché mu porozumieť. Ľahko v nej možno zablúdiť či dokonca stratiť sa.
Jeho tvorbu ovplyvnila azda aj klinická smrť. Ako rád pripomínal, zažil ju dokonca dva razy. Prvýkrát ako osemročný, keď prežil pád do lomu. Ani zásah elektrickým prúdom ho neposlal na onen svet, to mal pätnásť. Ozveny týchto zážitkov možno hľadať v text-arte Biela fenomenológia: „Je to to, čo je medzi mnou a životom.
Šiestimi tematickými okruhmi osvetľuje výstava Poézia o priestore - Kozme Filkovu tvorbu zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Veľkorysú expozíciu oklieštené priestory Esterházyho paláca neumožňujú. V skúmaní Filkovho diela však kurátorský tandem pokročil, takže bolo čo ukázať. „Už počas svojho života sa stal inštitúciou, vlastným múzeom, ktoré zhmotnil od roku 1975 v ateliéri na Snežienkovej ulici v Bratislave a od roku 2005 ako Koráb vo Veľkej Hradnej. Hoci obidva projekty skončili ako ruiny utopických vízií, komplikovaný návod zanechal v konceptoch, text-artoch a nespočetných listoch šanónov Archívu SF,“ dodáva Lucia Gregorová Stach.
Výstavy a zbierky
Dom umenia/Kunsthalle Bratislava je nezbierkotvorná galéria prezentujúca výstavy domácich a zahraničných vizuálnych umelcov. Jej lokálnym poslaním je sprístupňovať súčasné vizuálne umenie verejnosti.Samostatné výstavy (výber):- 1958 Obrazy - Grafiky, Kultúrny dom, Bánovce nad Bebravou
- 1967 - Stano Filko. Obydlí současnosti a skutečnosti, Galerie na Karlovom námestí, Praha
- Grafika, Galérie Václava Špály, Praha
- 1969 - Stanislav Filko. Environnement Universel
- 1995 - Piata dimenzia, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
- 2001 - Stanislav Filko. Šeherezáda - Žena - Venuša, Galéria Slovenská sporiteľňa, Banská Bystrica
- 2008 Triáda - piata - štvrtá - (dimenzia), Slovenský inštitút, Praha
- Filkova archa a oltáre súčasnosti, GHMB, Bratislava
- 2011 - Mapy ženy rakety, galéria Linea, Bratislava
SSG získala v roku 2015 do svojej zbierky rozsiahlu akvizíciu viac než 700 Filkových diel. Ide o zbierku menších objektov a diel na papieri, ktorá má povahu umeleckého archívu s bádateľským potenciálom. Obsahuje autonómne diela, ako aj dokumentácie Filkových výstavných projektov a mnohých už neexistujúcich alebo priebežne prepracovávaných priestorových diel či diel vysvetľujúcich vývoj jeho unikátneho ideologického systému farieb, ktorý vytvoril na vysvetlenie svojho holistického konceptu sveta.
Trvalá expozícia S. Filka HYDROZOA ale nie je koncipovaná tradične ako uzavretá a ukončená expozícia autora resp. zbierky, ktorá by bola dlhodobo vystavená v konkrétnej finálnej podobe, ale má premenlivú povahu podľa meniaceho sa programu. Projekt je realizovaný pozvanými autormi, ktorí individuálne reagujú na Filkovu tvorbu, komponujú ju do novej inštalácie, prostredia, jednotlivého diela, resp. vytvárajú autonómne autorské projekty.
Nový formát permanentnej expozície Stana Filka v SSG predstavuje dočasné výstavy, ktoré realizujú pozvaní umelci a kurátori reagujúci na tvorbu neoavantgardného umelca Stana Filka. Stredoslovenská galéria vlastní rozsiahlu zbierku diel archívnej a projektovej povahy Stana Filka, neoavantgardného umelca generácie 60. rokov. Nový formát Filkovej trvalej expozície realizujú pozvaní autori v reakcii na jeho tvorbu, ktorú komponujú do novej inštalácie, prostredia, jednotlivého diela, resp. vytvárajú autonómne umelecké projekty. Program bol verejnosti sprístupnený úvodnou časťou v decembri 2017.
Program HYDROZOA bol verejnosti sprístupnený úvodnou časťou v decembri 2017. je rozsiahla miestošpecifická priestorová inštalácia autorskej dvojice Františka Demetera a Tomáša Džadoňa vo foyer Stredoslovenskej galérie v Bethlenovom dome. Tento primárne prechodový polovýstavný priestor historického charakteru typu mázhaus s recepciou a nejasne definovanou identitou s mnohými komplikovanými vyústeniami do ulice, dvora a všetkých ďalších podzemných i nadzemných častí budovy poňali autori ako prostredie, prvotne inšpirované Filkovým riešením jeho ikonického ateliéru na Snežienkovej ulici pod Kamzíkom v Bratislave.
Filko tu od polovice 60. rokov skladoval v časových vrstvách svoje rozsiahle dielo, ktoré triedil do farebných priestorov v celkovej totálnej inštalácii s vertikálnym a horizontálnym členením na 5. dimenzií a 12 farieb v poslednej verzii. Postupnými technickými prístavbami či nadstavbami tak z pôvodného priestoru záhradnej chatky expandoval všetkými smermi do okolia, až po prekrytie zvyšku pozemku terasou alebo riešenie strešných konštrukcií s využitím oceľových a hliníkových profilov, plechov a tyčí.
Z pôvodnej inšpirácie expanzívnym princípom DIY technického riešenia Filkových ateliérových a skladových priestorov a ich pralesného princípu prerastania jeden do druhého, vytvorili Demeter a Džadoň v Stredoslovenskej galérii monumentálny priestor, ktorý zvlášť súvisle presahuje i priebežne vrastá do pôvodného nesúrodého rámca historických a užitkových vrstiev vstupnej haly.
Typicky exteriérové materiálové poňatie celistvo prechádza do galerijného interiéru od vstupu z ulice k výstupu do dvora; prechádza do samostatných výstavných priestorov, recepcie či toaliet ale aj odkrytej slepej niky, aby vyústilo do stropu, kde pod inak prekrytými lunetami je v ďalšom pláne inštalovaná Filkova práca, viditeľná len z priehľadovej trhliny, sprístupnenej rebríkom.
Novovybudovaný priestor pôvodnú architektúru zastiera, zároveň ju však vo vybraných momentoch choreografie diváka odkrýva a rovnako ako ju pohlcuje, umožňuje byť ňou absorbovaný. Povrchy napohľad utilitárnej architektúry PAVILÓNU sú vyskladané do zvlášť senzuálnej štruktúry, ktorú sofistikovane vytvára násobené radenie oceľových profilov, presvitanie svetla i pôvodného priestoru priezormi medzi nimi, ako aj odlesky štruktúr inverzne fixovaných líšt. Tak vzniká prechod „strieborným“ tunelovitým priestorom, ktorý je prienikom do inej dimenzie - Filkovým „Spirit Univers“, aký preňho reprezentovala 9. strieborná farba 4. dimenzie.
HYDROZOA je názov nového formátu permanentnej expozície Stana Filka v Stredoslovenskej galérii, ktorého neohraničené trvanie a premenlivá povaha je vyjadrená delením programu na časti (jednotlivé dočasné výstavy, autorské projekty, intervencie a i.).
Retrospektívna výstava Stana Filka v Stredoslovenskej galérii
Retrospektívna výstava Stana Filka zo zbierky Stredoslovenskej galérie nesie názov: P O S T B I G B A N G S F A N T E B I G B A N G S F
- Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria
- Vystavujúci autor: Stanislav Filko
- Kurátorka: Mira Keratová
- Vernisáž: /utorok/ 21. 2. 2017 o 17.00 h
- Miesto: Praetorium, Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica
- Trvanie výstavy: 22. február - 30.
Výstava Stana Filka (1937 - 2015) predstaví rozsiahlu akvizíciu galérie z diela autora generácie slovenskej neoavantgardy 60. rokov. Filko získal medzinárodné uznanie ako tvorca inštalácií a prostredí a považuje sa za priekopníka na poli konceptuálneho umenia na Slovensku. Akvizícia, ktorú galéria získala do svojich zbierok v roku 2015, obsahuje 726 menších objektov a diel na papieri. Ako systematicky vybraná zbierka je rozsiahlym umeleckým archívom s veľkým bádateľským potenciálom.
S A. Mlynárčikom spolupracoval na projekte manifestu a readymade-eventu happsoc, ktorý vznikol apropriáciou časovo a priestorovo vymedzenej reality mesta Bratislavy medzi socialistickými oslavami sviatku práce a ukončenia druhej svetovej vojny. (Happsoc I., Bratislava 2. - 8. máj 1965; spolu so Z. Kostrovou). Ako sociálny happening pokračoval v tretej sérii Filkovou Akciou Univerzál, v rámci ktorej si prisvojil „skutočnosť“ Československa s jeho životom, minulosťou a budúcnosťou v priestore a čase (Happsoc III. Oltár súčasnosti, 1966). Nasledoval Happsoc IV. (1968-71) v dimenziách celého vesmíru.
Oproti výskumu fyzického sveta, v 70. rokoch začal s M. Lakym, ktorý inicioval problematiku bieleho priestoru, rozpracovávať ideu transcendentna, ktoré v rámci projektu a manifestu Biely priestor v bielom priestore (1973-74, spolu s J. Zavarským) formulovali ako „čistú emóciu“. Podobne ako happsoc, aj koncept bieleho priestoru sa pre Filka stal životným projektom. Ďalej ho rozvíjal individuálne. Od počiatočnej materializácie bieleho priestoru v 70. rokoch, smerom k jeho sublimácii v rokoch 90.
V roku 1982 emigroval zo socialistického Československa do Nemecka. Auto Škoda, na ktorom utiekol z krajiny, premaľoval na bielo a vystavil na dOCUMENTE v Kasseli krátko po svojom príchode (BAJ-85-70). Odišiel do New Yorku a hoci sa nikdy nenaučil po anglicky, vytvoril si vlastný „novojazyk“, ktorým komunikoval svoje idey. V 80. Od roku 1991 žil v Bratislave a zaoberal sa rozpracovávaním svojho autonómneho ideologického systému, ktorý nazýval psychofilozofický systém. Ten mu slúžil na vysvetlenie jeho holistického konceptu sveta.
Do postbigbang časti svojho diela, v ktorej sa zaoberal fyzickým časopriestorom 3. dimenzie, zaraďoval kozmologickú líniu svojej tvorby, ktorá sa vzťahuje k happsocu od 60. rokov po súčasnosť. Oproti tomu, antebigbang časť sa týkala sveta metafyzického - 5. dimenzie, s ktorou je známy svet (3.D.) prepojený 4. dimenziou času. Sem začleňoval diela súvisiace s bielym priestorom od 70. rokov po súčasnosť.
V 90. rokoch svoju tvorbu systematizoval a vytvoril systém farieb (SF), ktorý používal ako logickú štruktúru. Svoj všeobsahujúci psychofilozofický systém štrukturálne prehĺbil a vertikálne členil na 5 dimenzií v horizontálnom usporiadaní podľa 20. farieb. Do tejto podoby systému dospel až v posledných rokoch, keď rozpracovával najmä metafyzické otázky. Systém prešiel priebežným štruktúrovaním na 7 farieb v 90. rokoch a 12 farieb v nultých rokoch.
Filkova produkcia bola obzvlášť rozsiahla a dynamická. Bola založená na kumulatívnom archivovaní objektov a ich dokumentácií. Zahrňovala nielen inštalácie a prostredia, ale aj obsiahly projektart, ktorý bol teoretickou a dokumentačnou bázou tvorby SF a je súčasťou aktuálnej výstavy.
Najrôznejšie textové diagramy v rozličných médiách z veľkej miery obsahujú, či už nájdené alebo apropriované, v čase vždy nanovo komentované (t.j. aktualizované) a readjustované papierové materiály. Kým v 60. a 70. rokoch sa jednalo najmä o rôzne typy tlačovín, v 90. rokoch boli ustálenejším formátom A3 milimetrové papiere a zvlášť po roku 2005 xeroxové prekresby.
Filko do každej novej aktualizácie svojho prepracovaného teoretického systému vždy spätne zaradil aj staršie práce. Adekvátne k tomu pracoval aj s dokumentáciou svojich nezopakovateľných prostredí, ktorú priebežne komponoval do nových, originálnych a ľahko šíriteľných artefaktov (zvlášť kresieb, fotografií a tlačí).
Výstava predstavuje 16 originálnych grafických listov zo sérií Asociácie (1967 - 1970) a Kozmos (1968 - 1969), ktoré patria medzi najvýznamnejšie konceptuálne diela Stana Filka. Pochádzajú zo zbierky Múzea fotografie a výnimočne sa sprístupňujú v podobe, ktorá zodpovedá ich archívnemu a myšlienkovému charakteru - návštevník ich objavuje prostredníctvom šuplíkových archívnych zakladačov, čím sa stáva aktívnym „čitateľom“ Filkovho vesmírneho systému.
Tieto grafiky nie sú len obrazmi, ale mentálnymi mapami: zachytávajú prepojenie medzi človekom, kozmosom, časom a vedomím. Filko pracuje s ofsetovou tlačou, fotografickými výstrižkami, kresbou, schémami i textom, aby vytvoril vizuálne partitúry svojho filozofického systému.
Výstava je pozvánkou k ponoru do jedného z najambicióznejších umeleckých projektov slovenského konceptualizmu.
O autoroch
- FRANTIŠEK DEMETER (1975) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre maliarstva. V roku 2015 bol finalistom Ceny Oskára Čepana.
- TOMÁŠ DŽADOŇ (1981) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Technickej univerzite Koszalin v Poľsku, Umeleckom inštitúte v Kankaanpää vo Fínsku a Akademii výtvarných umění v Prahe, kde v súčasnosti pôsobí ako asistent v Ateliéri hostujícího umělce.
- Trvanie: 27. jún 2018 - 30.
- Vernisáž: 26.