Červený Kláštor je jedinečný kultúrno-historický objekt zasadený do prekrásnej pieninskej prírodnej scenérie pod majestátnym vrchom Tri koruny. Je to osobitá kultúrno-historická stavba situovaná v malebnej pieninskej prírode pod týčiacim sa vrchom Tri koruny. Miesto pôsobí pokojne a ponúka návštevníkom spojenie historickej architektúry a okolitej prírody, ktorá patrí k výrazným prvkom miestneho charakteru.
História a Význam Červeného Kláštora
Národná kultúrna pamiatka, Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor, patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku, zároveň je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. Červený kláštor je pôvodne gotický kartuziánsky kláštor, ležiaci v malebnom vyústení potoka Lipník do prielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica.
Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563 (zakladateľ rehole v roku 1084 sv. Brun). Slovenskom raji. Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali roku 1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor (najprv sa označoval ako Lechnický kláštor, až od 17. Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Dunajec (Niedzica), mnísi sa postupne dostávali do veľkej núdze a postupne kláštor opúšťali. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom (zakladateľ rehole v roku 1012 sv. Romuald). Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II.
V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
Kláštorný komplex prešiel dôkladnou obnovou v rokoch 1956 až 1966, čo prispelo k zachovaniu jeho vzhľadu a historickej hodnoty. Pri prehliadke je možné vnímať pôvodnú atmosféru areálu a jeho význam ako kultúrnej pamiatky v regióne.
Mních Cyprián a jeho odkaz
S Červeným kláštorom je spätá osobnosť mnícha Cypriána, známa pestovaním rôznych liečivých bylín. Farmaceutická výstava je vlastníkom obsiahleho herbára, ktorý zostavil, a táto súvislosť podčiarkuje dôležitosť miesta pre dejiny liečiteľstva a bylinárstva v regióne.
Významnou historickou osobnosťou z týchto období bol lietajúci fráter - mních Cyprián, ktorý bol bylinkár, lekárnik, botanik a ľudový liečiteľ zároveň. Liečivé rastliny zbieral nielen v okolí Červeného kláštora, ale aj v areáli Belanských Tatier. Lákal ho vesmír. Intenzívne hľadal knihu, ktorá vraj obsahovala tajomstvo ako človek môže lietať. Na konci svojho života si zostrojil rogalo, ktorým sa spustil z neďalekých Troch korún a ako legenda hovorí ďalej, jeho telo sa roztrúsilo a vietor ho rozfúkal po Pieninských lesoch a jeho liečivá schopnosť sa prevtelila do rastlín v Pieninách, ktoré majú zázračnú liečivú moc.
Život lesného mnícha
Pieninský národný park (PIENAP)
Červený kláštor je jedinečný kultúrno-historický objekt zasadený do prekrásnej pieninskej prírodnej scenérie pod majestátnym vrchom Tri koruny. Pieninský národný park (PIENAP) je rozlohou najmenší, ale svojou krásou nijako nezaostáva za ostatnými. Je v poradí druhým najstarším parkom a nachádza sa na hraniciach s Poľskom. Územie Pienin bolo vyhlásené za národný park v roku 1967, ale už v roku 1932 prielomová dolina Dunajca s priľahlými lesmi bola vyhlásená za Slovenskú prírodnú rezerváciu v Pieninách. Spolu s poľským Pienińskim Parkom Narodowym bola súčasťou prvého medzinárodného parku v Európe.
Pieninský národný park na Slovensku má výmeru 3 749 ha a nachádza sa v katastrálnych územiach siedmich obcí: Červený Kláštor, Haligovce, Kamienka, Lechnica, Lesnica, Stráňany, Veľký Lipník a v okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok. Územie ochranného pásma má výmeru 22 444 ha. Najzápadnejší bod územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza západne od obce Osturňa na hlavnom chrbte Spišskej Magury, na kóte Brija (999 m). Najvýchodnejší bod sa nachádza medzi obcami Stráňany a Kamienka na kóte Fakľovka (934 m).
Prírodné hodnoty tohto územia boli dôvodom, že už v r. 1932 tu vznikol prvý Medzinárodný park v Európe, ktorý zabezpečoval spoločnú ochranu slovenskej i poľskej časti Pienin. V dnešnej dobe ho na oboch stranách štátnej hranice tvoria národné parky s vynikajúcou vzájomnou spoluprácou.
Flóra a Fauna PIENAPu
PIENAP je bohatý na vzácne druhy rastlín, medzi ktorými je veľa endemitov, napríklad králik Zawadzkého, púpava pieninská, arábka chochlíkatá a rebrica horská sibírska. Súčasťou druhovo pestrej fauny je 766 druhov motýľov, 99 druhov mäkkýšov a vyše 200 druhov stavovcov.
Ďalšie zaujímavosti v okolí Starej Ľubovne
Okrem týchto prírodných klenotov sa môže návštevník stretnúť aj s bohatými historickými a umeleckými pamiatkami, zamagurským folklórom a architektúrou. Priamo v obci Červený Kláštor sa nachádza národná kultúrna pamiatka, kartuziánsky kláštor zo začiatku 14. st. So svojráznym urbanistickým prejavom a typickou ľudovou architektúrou sa možno stretnúť v obci Osturňa, ktorá bola v r.
Hrad Ľubovňa
Nad Starou Ľubovňou v severovýchodnej časti Spiša sa na vápencovom bralnatom vrchu vysokom 711 m vypína Hrad Ľubovňa. Hrad vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia. Hrad Ľubovňa sa v čase svojho vzniku zaradil do systému pohraničných hradov na severe Uhorska.
V roku 1412 sa v Hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Hrad Ľubovňa rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Po vrátení spišských miest Uhorsku význam hradu klesol, začal upadať a meniť sa na ruinu. V rámci obnovy hradu ho úspešne zrekonštruovali a v súčasnosti doň umiestnili expozície hradného múzea. Samostatnú muzeálnu expozíciu predstavuje skanzen v podhradí.
Ľubovniansky skanzen
Ľubovniansky skanzen: je národopisná expozícia v prírode, ktorá predstavuje kultúrne hodnoty etnicky zmiešaného regiónu severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde po stáročia vedľa seba žili Slováci, Nemci, Rusíni, Gorali a Židia. Svojím charakterom tak predstavuje jedinečnú rôznorodosť života v tejto oblasti. Spolu tu je 15 domov a gréckokatolícka drevená cerkev z Matysovej z roku 1833, zasvätená sv.
Jarabinský prielom
K turisticky najzaujímavejším lokalitám Ľubovnianskej vrchoviny patrí Jarabinský prielom, nádherné riečno-krasové kaňonovité údolie situované neďaleko obce Jarabina. Prielom, vytvorený činnosťou potoka Malý Lipník, je miestami úzky, miestami široký. V najužšom mieste má šírku necelé 3 metre. Potok preteká úzkou skalnatou cestičkou, na ktorej sa nachádzajú rôzne zaujímavé prírodné výtvory. Môžeme tu vidieť skalnaté korytá obrovskej hĺbky, tzv.
Litmanová hora Zvír
Zvir v Litmanovej, ktorá patrí medzi mariánske pútnické miesta na Slovensku. Obec Litmanová je vzdialená 11 km od Starej Ľubovne. Necelé 3 km od obce na hore Zvir sa od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 zjavovala Panna Mária dvom dievčatám. Asi 100 m od senníka Svätá Panna požehnala prameň vody a sama odporučila túto vodu piť.
Obec Osturňa
Obec Osturňa: je rázovitá zamagurská obec na severe Slovenska v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Obec sa nachádza v severozápadnej časti pohoria Spišská Magura v nadmorskej výške od 600 m n. m. do 900 m n. m.. Zaberá úzku dolinu, tiahnúcu sa východo-západným smerom, obkolesenú hradbou stredne vysokých hôr. V južnej časti katastra dosahuje hrebeň Magury okolo 1 200 m n. m..
Praktické informácie pre návštevníkov
Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí. Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Hneď vedľa objektu Kláštora kartuziánov je autobusová zastávka. Či už pôjdete zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce alebo z opačnej strany Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp. Ak by ste sa chceli prejsť, môžete vystúpiť na ktorejkoľvek zastávke v Červenom Kláštore.
Zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce sa Kláštor kartuziánov nachádza cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane. Pred objektom je po ľavej strane súkromné platené parkovisko. Zo smeru Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, hraničný prechod Lysá nad Dunajcom, sa k múzeu dostanete po hlavnej ceste. Parkovať môžete na jednom zo súkromných parkovísk v obci, ktoré sa nachádzajú popri hlavnej ceste po pravej strane. V areáli kláštora je parkovanie zakázané s výnimkou ubytovaných hostí.
Otváracie hodiny a upozornenia
Milí návštevníci, radi by sme vás informovali, že Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov bude v období od 1. decembra do 25. decembra 2025 pre verejnosť uzavretá. V uvedenom termíne budú zatvorené aj Múzeum Červený Kláštor a Krčma pod lipami. Opäť vás radi privítame od 26. decembra 2025, kedy budú priestory kláštora znovu prístupné verejnosti.
| Mesiac | Deň | Čas |
|---|---|---|
| 1.1.2025 až 28.2.2025 | Pondelok až Nedeľa | 10:00 do 16:00 (posledný vstup o 15:00) |
Ubytovanie a kemping
- Autokemping Správy PIENAPu: (otvorený od 15.6.)
- Camping Dunajec: (otvorený od 1.5.)
- Poplatok obci: 1,40 €