Biely Kostol, malebná obec na Trnavskej pahorkatine, sa nachádza len štyri kilometre severozápadne od krajského mesta Trnava. Táto lokalita ponúka návštevníkom jedinečnú kombináciu pokojného vidieckeho prostredia a dostupnosti mestských služieb. V tomto článku sa pozrieme na najdôležitejšie míľniky v dejinách obce, od prvých písomných zmienok až po súčasnosť.
Obec Biely Kostol, nachádzajúca sa v okrese Trnava, ukrýva jednu zo zaujímavých sakrálnych stavieb regiónu - Kostol Krista Kráľa.
Prvé Zmienky a Stredoveké Obdobie
Lokalita obce bola osídlená už v neolite, bolo tu odokryté sídlisko volútovej kultúry i hroby z doby halštatskej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244, kedy kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce. Uvádza sa ako Alba Ecclesia v rokoch 1332-1337, neskôr sa nazývala possessio Feyrhegyház 1387 a Weissenkirche 1934. Matej Bel prvý etymologizoval názov obce: Bily Kostol - Slováci volajú dedinu Bily Kostel od belosti kostola, ktorou kedysi predtým žiaril.
V roku 1398 kráľ Žigmund mandátom vydanom vo Višegrade prikázal Bratislavskej kapitule, aby do držby obce Biely Kostol uviedla Šimona, syna Štefana z Lefantoviec. Nitrianska kapitula dohodu ohľadom vena a svadobného daru Kataríny, dcéry Františka Šimoniho a manželky Michala z Veľkých Lefantoviec, písomne potvrdila v Bielom Kostole v roku 1468.
Obdobie Spustošenia a Nový Rozmach
V roku 1561 je Alba Ecclesia deserta - Bily Kostel opustený. Dôvodom spustošenia obce bolo táborenie španielskeho vojska. Keď spustnutú obec v roku 1548 kráľ Ferdinand daroval Tomášovi Tóthovi a jeho potomkom, spomína sa už len ako majer s rybníkom.
V roku 1635 rád jezuitov založil Trnavskú univerzitu a Biely Kostol si vybrali ako svoju oddychovú zónu. V tom čase okrem kaplnky stálo v Bielom Kostole sedem domov s asi tridsiatimi stálymi obyvateľmi. Novonadobudnutý majetok začali zveľaďovať. Postavili aj jezuitskú rezidenciu (kaštieľ) a založili malú farmu. Za Vlády Márie Terézie 1740-1780 v tomto období nebol Biely Kostol riadnou dedinou a tu žijúce obyvateľstvo boli prevažne nádenníci pracujúci na jezuitskom majetku.
V roku 1773 bol zrušený jezuitský rád a súčasťou boli aj majetkové zmeny. Biely Kostol bol v roku 1775 prepustený Antonovi Brunšvikovi obľúbencovi Márie Terézie. V roku 1828 bol vykonaný súpis dane platiaceho obyvateľstva, kde bolo dohromady 37 obývaných domov a v nich bývalo spolu 43 rodín.
20. Storočie a Súčasnosť
Začiatkom deväťdesiatych rokov patril majer a viaceré hospodárske budovy Júliusovi Schlesingerovi, ktorý spolu s manželkou obýval aj tunajší kaštieľ. V chotári vlastnil takmer všetku pôdu. V období 1914 - 1948 zaznamenala obec Biely Kostol rozmach. Jedným z hlavných cieľov obyvateľov bolo postaviť kostol, ktorý vzhľadom na jej názov v obci paradoxne chýbal. Kostol sa podarilo dokončiť v roku 1941.
Po vojne bol po pozemkovej reforme v roku 1948 majer pridelený k štátnym majetkom a neskôr ho dostalo miestne JRD, ktoré patrilo medzi prvé v okrese a dokonca na celom Slovensku. K dôležitej zmene v živote obce prišlo 1. januára 1974, keď bola administratívne pripojená k mestu Trnava až do roku 1993, kedy sa obec znovu osamostatnila.
V roku 1998 bola uzavretá zmluva o vstupe do „Združenia obcí v povodí Parnej“. V tom istom roku mal Biely Kostol 1 100 obyvateľov.
V súčasnosti je Biely Kostol modernou obcou, ktorá si zachováva svoj vidiecky charakter a zároveň využíva blízkosť mesta Trnava. Obec sa aktívne rozvíja a snaží sa vytvárať kvalitné podmienky pre život svojich obyvateľov.
Zaujímavosti a Legendy
Našla sa tajná chodba z Trnavy do Kamenáča! Mŕtvy mních s mešcom zlata! Tajná chodba z Trnavy do Kamenného mlyna existuje! Záhradný múr Západoslovenského múzea (kláštora klarisiek) na rohu Múzejnej a Kapitulskej sa nenaklonil náhodou. Povolila pod ním stáročná tehlová klenba podzemnej cesty zo stredovekého mesta až po Biely Kostol!
Archeologický prieskum tajných chodieb od Západoslovenského múzea do Kamenného mlyna a ďalej až pod kaštieľ v Bielom Kostole. Hovorí historik prof. PhDr. Claudius Prášek, DrSc., z Archeologického ústavu SAV v Nitre: „Trnavské podzemie primárne vzniklo ako sústava pivníc, ktoré boli postupne poprepájané. Tak ako má dnes Tom Cruiss v záhrade svoj slávny protiatómový bunker, v stredoveku sa aj v Trnave každá stavba povinne začínala budovaním úkrytov a únikových chodieb, v dnešnej terminológii tzv. panic rooms. Väčšina z nich dodnes nie je známa z jedoduchého dôvodu: Nenašli sa o nich žiadne záznamy ani plány preto, lebo boli a aj navždy mali ostať tajnými!“
Posledné sústredené výskumy a aj náhodné deštrukcie povrchových stavieb ako v prípade múzejného múra však už vniesli do trnavského podzemia hodne svetla. Hlavné chodby v hraniciach mesta slúžili na rýchle presuny obrancov na kritické miesta hradieb. Z nich odbočovali vedľajšie ramená za hradby za účelom jednak rýchlej evakuácie šľachty a ďalších vyvolených vrstiev, a jednak na prechod obranných jednotiek za hradby s cieľom obchvatného útoku na tylo nepriateľa.“
Podzemie Trnavy vyzerá ako ementál a tajné chodby sa križujú nielen navzájom, ale aj nad sebou vo dvoch až troch úrovniach. Známy je prípad z rekonštrukcie Zeleného domu v 70. rokoch minulého storočia, keď sa robotníci prepadli aj s miešačkou z jednej pivnice do druhej a aj v tejto sa ešte voda z prevrátenej miešačky okamžite stratila v pukline na podlahe. Pri výkopových prácach v cukrovare zas robotníci objavili vyše tri metre širokú a rovnako vysokú klenutú chodbu s vyjazdenými koľajami a ryhami v stenách od osí vozov pri vyhýbaní. Šli po nej asi šesťo metrov až po zával. Skoro umreli od hrôzy, keď našli spod neho trčať nohy kostry v mníšskom habite a ruku, ktorá zvierala kožený mešec so zlatými mincami. Keďže neboli peniaze na ďalší prieskum, archeológovia vstup do chodby zabetónovali.
„Práve toto je nepochybne hlavná tajná chodba od kláštora Klarisiek do Kamenného mlyna,“ hovorí prof. Prášek. „V roku 1534, keď už Ostrihomská kapitula po úteku pred Turkami sídlila v Trnave, bol mlyn strategickým objektom a jedinou zásobárňou múky pre mesto. Ako potvrdzujú účtovné záznamy v archíve, magistrát mlyn dokonca vyzbrojil delami na odrazenie prvého útoku. Medzitým mali byť všetky zásoby obilia a múky prevezené podzemím na konských povozoch buď do mesta, alebo ďalšou chodbou k jezuitom do opevneného bielokostolského kaštieľa.“
Aký bude ďalší osud hlavnej podzemnej cesty z Trnavy do Kamenného mlyna? V mestskom zastupiteľstve už padol návrh, aby sa tajná chodba po vyčistení, statickom zabezpečení a prerazení ventilačných šácht zmenila na bezpečnú mimoúrovňovú cyklotrasu, vhodnú najmä pre rodiny s deťmi.
Významné Návštevy a Historické Udalosti
História Bieleho Kostola pri Trnave zapísala do obecnej kroniky viacero návštev najvyšších predstaviteľov krajiny. Na takú malú obec, akou Biely Kostol je, to je pomerne vysoká frekvencia, hoci jednotlivé návštevy delia aj desaťročia.
A dokonca i stáročia, ak sa k tomu pripočítajú aj návštevy panovníkov. Naposledy bol v Bielom Kostole prezident SR Andrej Kiska. Pred ním v roku 2005 navštívil Biely Kostol prezident Rudolf Schuster s podobným zámerom. V júli 1950 zase predseda vlády Československa Antonín Zápotocký prišiel aj so svojou suitou. Chcel oceniť smelých bielokostolských družstevníkov, ktorí progresívne hospodárili v miestnom Jednotnom roľníckom družstve. Na slávnostnom otvorení národnej žatvy dokonca osobne znášali prvé snopy obilia do krížov.
Zaznamenaná je však aj ďalšia vzácna návšteva. V auguste 1397 kráľ Žigmund Luxemburský vydal priamo v Bielom Kostole listinu k sporu medzi trnavskými mešťanmi a Ulrichom Wolffurtom o vinice, ležiace pri obci. Do Bieleho Kostola zavítal z Holíča aj so svojím početným sprievodom.
Osudy Obce v Priebehu Storočí
História Bieleho Kostola siaha až do 13. storočia. Prvá zmienka o lokalite pochádza z roku 1244, keď kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce. Uvádza sa ako Alba Ecclesia, neskôr Weis Kirchen.
Osada menila svojich majiteľov, najskôr boli to zemania z Lefantoviec, rád klarisiek z Trnavy, Peter z Pezinka, František Ujlaki, rod Esterházy, jezuiti, Uhorská kráľovská komora. Osadu však história v polovici 16. storočia zaznamenáva ako spustnutú, pravdepodobne v dôsledku vojenských konfliktov. No z roku 1712 už existuje súpis ôsmich želiarskych rodín, ktoré tam opäť žili. Rád jezuitov, ktorý založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu, si obec vybral ako svoju oddychovú zónu, postavil si v nej v roku 1719 kaštieľ a založil malú farmu.
Kostol Krista Kráľa v Bielom Kostole
Kostol Krista Kráľa, ktorý sa nachádza v malebnej obci Biely Kostol v okrese Trnava, patrí medzi významné sakrálne pamiatky Trnavského kraja. Jeho história siaha do čias staršieho sakrálneho objektu, ktorý prešiel viacerými prestavbami. História Kostola Krista Kráľa je fascinujúcim príkladom toho, ako sa architektúra dokáže prispôsobiť potrebám doby.
Pôvodný sakrálny objekt bol v roku 1721 zbarokizovaný, čo mu dodalo nový výraz a štýl typický pre toto obdobie. V roku 1957 však došlo k výraznej prestavbe, ktorá objekt úplne zmenila. Kostol získal súčasnú podobu jednoloďového priestoru s rovným uzáverom svätyne. Na jeho hlavnej fasáde dominuje veža, ktorá je zakončená stanovou strechou. „Loď má rovný strop,“ uvádza sa v publikácii Súpis pamiatok na Slovensku I.
Interiér kostola pochádza prevažne z 20. storočia. Napriek tomu, že zariadenie nie je historicky pôvodné, jeho jednoduchosť a funkčnosť sú v súlade s duchom modernej doby. Kostol Krista Kráľa je príkladom úspešnej rekonštrukcie, ktorá rešpektuje jeho historický význam.
Kostol Krista Kráľa je nielen sakrálnym centrom obce, ale aj významnou pamiatkou Trnavského kraja. Jeho barokové korene a moderná prestavba svedčia o bohatstve kultúrneho dedičstva regiónu.
Kostol Krista Kráľa je jednoloďový priestor s rovným uzáverom svätyne. Na hlavnej fasáde dominuje veža, ktorá je ukončená stanovou strechou, typickou pre sakrálne stavby tohto typu. Interiér kostola je jednoduchý, s rovným stropom, a jeho zariadenie pochádza prevažne z 20. storočia. Vďaka pravidelnej údržbe a rekonštrukciám sa kostol nachádza vo výbornom stave. Naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu - je miestom duchovného života a pokoja pre obyvateľov obce Biely Kostol a jej návštevníkov.
Život v Obci
Biely Kostol stáročia fungoval ako samostatné sídlo, no v roku 1974 bol pričlenený ako miestna časť k mestu Trnava, rovnako ako ďalšie dve obce - Modranka a Hrnčiarovce nad Parnou. Všetky tri dediny majú trvalé skúsenosti s využívaním infraštruktúry mesta, Bielokostolčania chodia do Trnavy za prácou, do školy, k lekárovi.
Rozvoju Bieleho Kostola obdobie pričlenenia však asi nijako výrazne nepomohlo, a tak sa v roku 1992 konalo referendum a to rozhodlo o odčlenení. Do obce sa „vrátil“ post starostu, má vlastné zastupiteľstvo a kompetencie, ktoré dovtedy nemala. Súčasný starosta Pavol Kováč, ktorý je vo funkcii prvé volebné obdobie, má z titulu svojho povolania architekta na budúcnosť v tomto smere pomerne jasný názor.
"Biely Kostol je od Trnavy odčlenený administratívne, ale územne už takmer nie. Zástavbou pri Kamennom mlyne na strane Trnavy a našou na Podolkoch sa k sebe približujeme relatívne rýchlo. Minimálna vzdialenosť od krajského mesta má na svedomí aj zatvorenie miestnej školy od roku 2015 - činnosť školy ako zariadenia však nebola zrušená, ale prerušená. V súčasnosti tvoríme školský obvod spolu so susediacou obcou Ružindol, kde je aj sídlo a areál školy. Ale rodičia napriek tomu vozia deti aj do Trnavy. Je to pre nich jednoduchšie, po ceste do práce tým smerom deti vysadia, po skončení zase zoberú alebo školáci prídu autobusom, k nám chodí pravidelná linka trnavskej MHD," povedal starosta.
Obec nemá ani svojho lekára a ako dodal, nevytvára v podstate žiadne väčšie pracovné príležitosti, obyvateľov živia podniky v Trnave alebo v okolí. Biely Kostol vníma architekt na stoličke starostu ako dobré miesto pre Trnavčanov, ktorí si v obci stavajú na nových lokalitách svoje bývanie. Obec si zachováva ešte stále pokojný vidiecky ráz v dotyku rušného mesta, čo považuje za jednu z jej devíz.
„Samostatná existencia nám umožnila napríklad uchádzať sa o prostriedky z rozvojových fondov,“ konštatoval Kováč. Obec sa sama rozhoduje, kde a čo zrealizuje, a nemusí čakať, ako bývalo, na rozhodnutia trnavskej radnice. Samotní Bielokostolčania vnímajú osamostatnenie rôzne.
V obci Biely Kostol pri Trnave je v súčasnosti 1750 trvale bývajúcich obyvateľov. K tomu treba ešte pripočítať prechodne bývajúcich v nájomných bytoch, čo prichádzajú za prácou do veľkých trnavských podnikov z celého Slovenska i zo zahraničia. A zhruba dve stovky takých "domácich", ktorí v Bielom Kostole síce bývajú, ale trvalý pobyt si z rôznych dôvodov nenahlásili. Starosta Pavol Kováč nie je týmto príliš nadšený.
Obec sa snaží v rámci svojich možností o zveľaďovanie a nové investície. Veľkých podnikov tam niet, preto aj s financiami musia narábať obozretnejšie. V uplynulých volebných obdobiach sa však podľa starostu zrealizovali viaceré investičné akcie, niektoré aj za pomoci európskych fondov.
Biely Kostol pri Trnave má dve rozvojové lokality, určené na výstavbu nových obydlí. Majú netradičné názvy - Podolky a Parnas a pomaly sa zapĺňajú rodinnými domami a obytnými blokmi. Na Parnase teraz stojí súbor rodinných domov a vilových domov s 250 bytmi, ktoré boli pôvodne postavené pre stredný manažment vtedy etablujúceho sa PSA Peugeot Citroen. Tento zámer sa ale nepodarilo naplniť a tak prišlo k ich rekvalifikácii na nájomné byty, respektíve na ubytovanie pre cezpoľných zamestnancov automobilky, ale aj ďalších podnikov.
Kultúrne Dedičstvo a Archeologické Nálezy
K 770. výročiu prvej písomnej zmienky vydala obec Biely Kostol pri Trnave reprezentatívnu monografiu. Zostavil ju kolektív autorov pod vedením Kataríny Slobodovej Novákovej. Participoval tím študentov katedry etnológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý realizoval v obci výskum, tiež tamojšia katedra histórie a ďalší spolupracovníci. O jej vznik sa zaslúžil predchádzajúci starosta Jozef Adámek. Kniha sa venuje podrobne všetkým aspektom rozvoja obce, autori v kapitolách zmapovali a popísali mnohé zaujímavé dejinné súvislosti Bieleho Kostola. Medzi nimi i pozoruhodné rozprávanie o dobe železnej.
Z rokov 650 - 600 pred naším letopočtom našli za kaštieľom na poli štyri vyvýšené mohyly, ukrývajúce bohato vybavené hroby. V roku 1999 sa stal tento unikátny nález odpoveďou na otázku, ako žili obyvatelia neďalekého hradiska Molpír nad Smolenicami. Hradisko niekoľko storočí ovládalo územie juhozápadného Slovenska a tomu zodpovedala aj životná úroveň jeho obyvateľov. V jeho okolí však archeológovia nenašli pohrebisko.
Historické Udalosti v Prehľade
Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité historické udalosti, ktoré ovplyvnili Biely Kostol a jeho okolie:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1244 | Prvá písomná zmienka o obci, kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna. |
| 1397 | Kráľ Žigmund Luxemburský vydal v Bielom Kostole listinu k sporu o vinice. |
| 1719 | Postavený barokový kaštieľ jezuitmi. |
| 1940-1941 | Postavený súčasný Kostol Krista Kráľa. |
| 1974 | Obec pričlenená k mestu Trnava. |
| 1992 | Referendum o odčlenení od Trnavy. |
Pre milovníkov prírody a histórie ponúka obec Náučný chodník chotárom Bieleho Kostola. Neďaleké Trnavské rybníky sú domovom až 150 chránených druhov vtákov, čo robí z tejto oblasti raj pre ornitológov a milovníkov prírody. Cez obec vedie aj cyklotrasa Šúrovce - Trnava - Častá, ktorá je ideálna pre cyklistov všetkých vekových kategórií.
Biely Kostol je výnimočnou obcou, ktorá spája bohatú históriu, prírodné krásy a moderné možnosti trávenia voľného času.