História tolerančného kostola v Starej Turej a život Kristíny Royovej

Stará Turá, poddanské mestečko čachtického panstva, sa výrazne rozvíjala od druhej polovice 15. storočia. Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392. Rozvoj možno datovať od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil na poddanské mestečko za zásluhy pri chytení vodcu zvyškov bratríkov Jána Švehlu.

Staroturania tak boli oslobodení od platenia tridsiatku a mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. V polovici 18. storočia pracovalo v mestečku 95 remeselníkov - ševcov, tkáčov, mlynárov, kováčov, kožušníkov, mäsiarov. Podomoví obchodníci tzv. "hauzíreri" tovar za províziu ponúkali v terajšom Rakúsku, Maďarsku i na Balkáne.

Po dlhom hľadaní a prieťahoch spôsobených vtedajšou politickou situáciou, podarilo sa nájsť pozemok na hornom konci Starej Turej v blízkosti železničnej trate, na ktorom stála stará chalupa. Tam bol v rokoch 1982 - 1984 svojpomocne postavený nový kostol. Posviacka budovy bola 4. - 5. augusta 1984.

Stavbu navrhol Projektový ústav kultúry v Bratislave formou verejnej súťaže. Autorom víťazného projektu sa stal Ing. arch. Žitňanský, vedúcim stavby bol Ing. Milan Jurčo.Pôdorys budovy má tvar pravouhlého rovnoramenného trojuholníka s dĺžkou prepony 52 metrov. Je postavená v modernom štýle. Má rovnú strechu bez veže a zvonov.

Hlavná zhromažďovacia sála má polkruhový tvar, tak sú tiež upravené lavice na sedenie. Celý bohoslužobný priestor je zariadený veľmi jednoducho. Na mieste oltára stojí, tiež v polkruhovom výklenku, jednoduchý kríž. Pred ním sa nachádza pódium, kde je ešte murovaná kazateľnica tiež v tvare kruhu a stôl na vysluhovanie sviatostí.

Pod pódiom sa nachádza zakrytá krstiteľnica veľkosti malého bazéna pre krst dospelých. Strop nad kazateľnicou a krížom má výpustok v tvare medzikružia, ktorým cez svetlík prechádza do miestnosti denné svetlo. Strop a časť stien má drevené kazetové obloženie. Miestnosť má teplovzdušné vykurovanie. Sála a chodby majú kameninovú travertínovú podlahu.

Budova je riešená viacúčelovo. Je tam kuchyňa a menšia zhromažďovacia sála, kde sa môžu konať svadby, prednášky, vzdelávacie stretnutia a akcie rôzneho druhu. Využiť sa dá aj priestranná chodba. Na poschodí sa nachádzajú menšie miestnosti, ktoré slúžia ako kancelárie a miestnosti pre nedeľnú školu.

Súčasťou budovy sú tiež dva farské byty a jeden malý, využívaný na prechodné ubytovanie a návštevy. K objektu kostola patrí aj terasovitá, prudko stúpajúca záhrada. Je využívaná pri letných stretávaniach a hrách, hlavne mladých ľudí.

Evanjelický kostol v Starej Turej bol postavený v klasicistickom slohu v rokoch 1784 - 1785 ako tolerančný kostol. Základný kameň kostola bol položený 3. mája 1784. Kostol bol bez veže, nesmel mať veľké okná ani vchod priamo z ulice. Posviacka chrámu sa konala 24. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá pripadla na 21. november 1784.

Vykonali ju Pavel Daxner ako domáci kazateľ a lubinský farár Samuel Búth ako posviacajúci. Kostolný oltár bol z pálenej tehly. Navrchu mal podobu srdca. Kazateľnica bola z dosiek. V čase posviacky kostol ešte nemal poriadne lavice, strecha bola šindľová a budova nebola omietnutá.

Práce na kostole pokračovali až do r. 1806. Pre kostol bol v r. 1791 zakúpený oltár za 220 zlatých , v r. 1792 drevený oltár a kazateľnica za 271 zlatých a nakoniec oltárny obraz Ukrižovaného za 50 zlatých. V roku 1785 bola postavená fara. Na jar v roku 1786 bola na dve časti rozdelená veľká farská komora, a tak sa vytvorila jedna učebňa a byt pre učiteľa. V roku 1802 bola pri potoku postavená nová školská budova.

Od r. 1786 mali evanjelici povolené zvony a od r. 1787 aj veže. Na konvente 26. januára 1797 bolo rozhodnuté, že ku kostolu bude pristavená veža. 1. mája bol slávnostne položený základný kameň, na ktorom sa mala budovať veža. Dokončená bola 20. septembra. Dňa 27.marca 1847 bol za kazateľa Božieho slova zvolený August Roy.

V r. 1851 bola vytvorená a kamenným plotom ohradená farská záhrada. V roku 1852 zhorela v mestečku stará prízemná fara i škola, r. 1853 sa začalo s výstavbou fary z tvrdého materiálu, ktorá bola dokončená v nasledujúcom roku. V r. 1857 - 1858 bola k fare pristavená budova novej poschodovej školy.

Evanjelická ľudová škola v mestečku bola v r. 1923 zrušená a jej budovy slúžia zborovým účelom. V r. 1867 staroturiansky zbor zakúpil tri nové zvony. Najväčším prínosom tohto agilného kňaza bola v r. 1870 - 1871 kompletná obnova kostola.

Kostol bol predĺžený o prístavbu nového sanktuária, tlo kostola bolo prerobené do oblúka a ozdobené štukatúrou, dlažba obnovená položením pieskovcových dlaždíc. Vchod pod vežou kostola bol nanovo upravený zabudovaním zdvojených dverí. Za pôsobenia Ľudovíta Čulíka bola v r. 1897 staviteľovi Šaniakovi z Uherského Hradišťa zadaná práca nadstavenia veže o tri metre s tým, že jej dá aj nový krov, vežu oplechuje meďou a múry ozdobí novou fasádou.

Tieto práce boli skutočne vykonané a výsledkom je dnešný vzhľad kostola. Podľa inventára spísaného v r. 1900 mal evanjelický cirkevný zbor kostol, faru, cintorín, školy v mestečku, na Papradi, na Dúbrave, dom č. 95 od Kýšku, dom č. 94, evanj. špitál (dom pre chudobných) s humnom na Lúčkach, zakúpený v r. 1891 a 21 kúskov rolí.

V roku 1909 bola pre menšie deti postavená osobitná školská trieda (terajšia modlitebňa). Za pôsobenia Miroslava Bibzu bol v r. 1939 zadovážený nový oltárny obraz, ktorý namaľoval Kováčik. Za doterajšieho pôsobenia Milana Kubíka sa zmodernizovalo prostredie vo všetkých objektoch zboru.

V r. 1959 bolo zavedené plynové kúrenie do modlitebne, v r. 1961 boli zakúpené tri kryštáľové lustre do kostola a urobená generálna oprava organa, v r. 1966 generálna oprava strechy na kostole a na farskej budove, v r. 1968 bol vymaľovaný kostol, v r. 1969 pri príležitosti inštalácie biskupa Západného dištriktu bol kostol upravený aj z vonkajšej strany.

V r. 1971 boli na veži kostola vymenené všetky okná a zavedené elektrické vykurovanie kostola. V r. 1975 bola do kostola položená mramorová dlažba, v r. 1976 boli zabudované nové vchodové dvere do kostola.

Na Starej Turej sa konali aj viaceré významné konventy: 17.3.1707 - seniorálny konvent Branecko-čachtického seniorátu, ktorý volil vyslancov na Ružomberskú synodu 10.8.1830 - Latrocinium Ó-Turense, búrlivý konvent, kde išlo o voľbu seniorálneho dozorcu spomedzi dvoch kandidátov, konvent sa konal za prítomnosti superintendenta Bilnicu 23.11.1861 - superintendentský konvent za predsedníctva K. Kuzmányho 1948 - dištriktuálny konvent Západného dištriktu vedený biskupom F.

Okrem histórie chrámu je Stará Turá spojená s osobnosťou Kristíny Royovej, významnej slovenskej spisovateľky a náboženskej aktivistky. Narodila sa 18. augusta 1860 v Starej Turej ako jedno z piatich detí evanjelického farára Augusta Roya a Františky rod. Holuby. Prostredie, v ktorom vyrastala, bolo silne národne uvedomelé.

Otec bol osobným Hurbanovým priateľom a podieľal sa na organizovaní Slovenského povstania. Matkinho brata, Karola Holubyho a Viliama Šuleka, ujca matky Milana Rastislava Štefánika, popravili za účasť v tomto povstaní v r. 1848. Po matke bol jej ujcom Dr. Jozef Ľudovít Holuby, evanjelický farár v Zemianskom Podhradí, svetoznámy botanik a historik. Z otcovej strany jej bol strýkom Pavel Roy, evanjelický farár v Kochanovciach, otec slovenského básnika Vladimíra Roya.

Sklony k literárnej tvorbe mala už od malička. Jej citový a myšlienkový život mocne ovplyvnil doznievajúci romantizmus, menovite E. Marlitová, nemecká spisovateľka. Duchovne ju prebudila literatúra, ktorú vydával Viktor Horňanský v Budapešti a neskôr čítanie časopisu "Betanie" vydávanom Jozefom Kostolomlatským v Písku (1888).

Po stretnutí s misionárom Dr. Baedekerom, pôsobiacom medzi väzňami na Sibíri v cárskom Rusku, rozhodla sa "položiť svoj život na oltár Kristov" a dvíhať slovenský národ predovšetkým po mravnej stránke. Začala u detí, ktoré so sestrou Máriou zhromažďovala k nacvičovaniu novších náboženských piesní.

Písali a zhodobňovali si vlastné texty piesní v slovenčine a prekladali tiež z anglických a nemeckých spevníkov. Deti spievali v staroturianskom evanjelickom kostole, najmä počas prisluhovania večere Pánovej. Upútali tak na seba pozornosť starších. Po večeroch sa schádzali aj s rodičmi, čítali a vysvetľovali si biblické deje. Aby tieto večierky boli pútavejšie, začala na nich Kristína čítavať svoje rozprávky. Tak vznikla v r. 1893 jej prvá novela pod názvom "Bez boha na svete".

Novela preslávila autorku po celom svete. Väčšinou pod menom jej hlavného hrdinu Martinka bola preložená do viacerých jazykov, dokonca aj do čínštiny. Piesňová tvorba sestier Kristíny a Márie Royových je zhrnutá v knihe "Piesne sionské" (prvé vydanie v r. 1906). Tým, že sa knihy čítavali na zhromaždeniach a tlačou dostávali do vedomia národa, získavala K. Royová nasledovníkov, ale aj odporcov.

V r. 1897 bol založený spolok "Modrý kríž", hnutie pochádzajúce zo Švajčiarska, ktorého cieľom bolo náboženskými spôsobmi bojovať proti alkoholizmu. Pre opustené deti "hauzírerov", podomových obchodníkov, zriadila Kristína Royová v Starej Turej "Útulňu" a v r. 1904 začala dielo sústredené na siroty, ktoré neskôr našli útulok v dome zvanom "Chalúpka". V r. 1911 založila malú nemocnicu, ktorá bola vybudovaná len z darov veriacich.

S úctou treba spomenúť diakonisu Alvinu Hesse, ktorá sa iba v Starej Turej naučila po slovensky a tu vychovala prvé zdravotné sestry - diakonisy. Z tejto práce potom vznikol spolok evanjelickej diakonie "Vieroslava", ktorej zdravotné sestry pôsobili po celom Slovensku. V r. 1933 otvorili útulok pre starých ľudí nazvaný "Domov bielych hláv", postavený výhradne z milodarov veriacich, ktorý v r. 1948 prešiel do vlastníctva evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku, no v r. 1959 ho bez akejkoľvek náhrady previedli do vlastníctva čs. štátu a cirkvi ho späť vrátili až na základe reštitúcie v r. 1991.

V tomto "Domove" dokončila Kristína Royová svoj život 27. decembra 1936. Pochovaná je v Starej Turej. Vo Francúzsku i Švajčiarsku dostanete knihu od Kristíny Royovej takmer v každom kníhkupectve. V Bazileji je veľká predajňa kníh, v ktorej knihy Kristíny Royovej tvoria osobitné oddelenie. V Marburgu Francke-Verlag má vo vydavateľskom programe diela Kristíny Royovej ako štandardnú edíciu. V Korntále vydavateľstvo Licht im Osten vydáva knihy Kristíny Royovej v rôznych jazykoch ázijských národov.

Literárne diela Kristíny Royovej

Kristína Royová bola autorkou mnohých literárnych diel, ktoré boli preložené do rôznych jazykov. Medzi jej najznámejšie diela patria:

• Bez boha na svete
• V slnečnej krajine
• Za vysokú cenu
• Bludári

Jej diela boli preložené do mnohých jazykov, vrátane:

• Anglický
• Český
• Čínsky
• Nemecký
• Poľský

Zoznam diel Kristíny Royovej:

Kristína Royová založila, vydávala a redigovala časopis Večernica. Večernica vychádzala ako mesačník od roku 1925 do roku 1949. Kristína Royová však prispievala aj do rôznych periodík, z ktorých uvádzame: Korouhev na Sionu, časopis ev.a.v. cirkvi. Vychádzal od roku 1878 do 1882 v Skalici. Betanie, časopis vydával a redigoval Jozef Kostomlatský v Písku v Čechách. Časopis vychádzal od roku 1883 do roku 1919.Svetlo, List spolkov Modrého kríža. Vychádzal od roku 1900 do roku 1915 v Novom Meste nad Váhom. Klasy, časopis na šírenie a pestovanie kresťanského života. Vychádzal od roku 1921 do roku 1925 v Bratislave. Redigoval ho Jozef Roháček.Kresťan, časopis vychádzal mesačne v Berwicku, Hazletone a Pittsburghu v USA, od roku 1930 v Uniontown. Kresťanské listy, časopis vychádzal dvakrát mesačne od roku 1901 v Pittsburghu a Cedar Rapids.

Kristína Royová bola spoluautorkou - so svojou staršou sestrou Máriou (1858-1924) - spevníka duchovných piesní známych pod menom Piesne Sionské Do tohto spevníka prispela Kristína Royová 95 textami piesní a 58 nápevmi a jej sestra Mária 117 textami piesní a 115 nápevmi (okrem prekladov).

tags: #stara #tura #kostol #teoelrancny