Božstvá starovekého Egypta boli nadprirodzené bytosti uctievané v starovekom Egypte. Staroegyptský panteón zahŕňal väčší počet bytostí - bohyne, bohov, polobohov a démonov.
Starší bádatelia v raných obdobiach egyptológie usudzovali, že staroegyptské náboženstvo bolo vo svojej podstate monoteistické. Iní ho zase pokladali za polyteistické. Erik Hornung odporúča termín henoteizmus.
Jedným z týchto božstiev bol aj Šu, boh vzduchu.
Egyptské nástroje a symboly zmŕtvychvstania, rozdiel medzi umieranim, zmŕtvychvstaním a nanebovst..
Šu bol hlavným bohom Heliopolu. Podľa egyptských legiend bol stvoriteľom sveta. Pôvodne bol zobrazovaný ako obelisk, neskôr nadobudol podobu človeka s dvojitou korunou kráľa Horného a Dolného Egypta. Podľa legiend mal 2 deti: Geba a Tefnut.
Bol bohom vzduchu a sám vzduch, bohom svetla, ale aj nosičom neba. Údajne ho Atum stvoril tak, že ho vyfúkol zo svojho nosa. Mal 3 deti: Geba, Heha a Nut. Bol darcom životodarnej hmoty, ktorej sa ľudia zmocňujú dýchaním. Pomáhal Reovi plaviť sa na slnečnej lodi po oblohe.
Šu podopiera Nut, čím oddeľuje nebo od zeme
Ďalšie významné božstvá starovekého Egypta
Okrem Šu, staroveký Egypt uctieval množstvo ďalších božstiev, z ktorých každé malo svoju vlastnú úlohu a význam:
- Amon (Amun): Jeden z najvyšších bohov, neskôr najvyšší. Boh, ktorý vznikol ako prvý a jeho podstatu nikto nepozná, stvoriteľ a Pán sveta. Má ľudskú podobu s korunou na hlave, slnečným kotúčom a dvoma pštrosími perami.
- Anubis: Staroegyptský boh so šakalou hlavou a vládca podsvetia. V Pyramídových textoch je stotožňovaný s Okom Horovým a je zároveň sprievodcom zosnulých a strážcom mŕtvych.
- Hor: Bol staroveký boh egyptského panteónu, ktorý mal podobu sokola alebo muža so sokoliou hlavou. Hor vystupoval v kráľovskom mýte ako ten, kto porazil zosobnenie síl chaosu, Sutecha, a nastolí v Egypte poriadok.
- Eset (Isis): Manželka boha Usira a matka boha Hora. Najuctievanejšia bohyňa starého Egypta.
- Osiris: Jeden z najvýznamnejších egyptských božstiev, bol bohom podsvetia. Podľa mýtu bol Osiris egyptským kráľom, ktorého zavraždil a rozštvrtil jeho brat Seth.
- Ptah: Bol hlavou triády bohov uctievaných v Memphise. Zdá sa, že Ptahovo pôvodné spojenie bolo s remeselníkmi a staviteľmi.
- Seth: Bol bohom chaosu, násilia, púští a búrok. Sethov vzhľad predstavuje pre egyptológov problém.
- Thoth: Boh písma a múdrosti, býval zobrazený v podobe paviána alebo posvätného ibisa, alebo ako muž s hlavou ibisa. Verilo sa, že vynašiel jazyk a hieroglyfické písmo a slúžil ako pisár a poradca bohov.
Egyptská mytológia a náboženstvo
Starovekí Egypťania nerobili veľký rozdiel medzi posvätným a profánnym, pretože verili, že v ich živote sa uplatňuje dvojica kozmických princípov maat a istef v neustálom kozmickom zápase. Maat (neskôr ako bohyňa Maat) predstavoval poriadok, spravodlivosť, ekonomickú aj spoločenskú stabilitu. Princíp istef bol jeho protikladom - chaos, rozvrat štátu, napadnutie nepriateľmi, nízke záplavy, sucho a hladomor.
Faraón, vtelenie boha na zemi, bol ručiteľom za božský poriadok maat - mal sa starať o bezpečie zeme, právo a v neposlednej rade aj o poriadne záplavy, ktoré mal ovplyvňovať svojim božským zásahom.
Scéna z Knihy mŕtvych zobrazujúca váženie srdca
Elementárne bytosti
Elementárne bytosti už starí gréci predpokladali že svet sa skladá zo 4 prvkov - oheň, voda, zem, vzduch. V Indii to zase boli tzv. praprvky - agni =oheň (niekedy tédžas - žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie. Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto:
- Zem: duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia.
- Vzduch: bytosťami vzduchu sú sylfovia (sylvestrovia), ktorý dýchajú vzduch a sú ľuďom najbližšie a predstavujú búrku, vietor, krupobitie a iné.
Zobrazenie elementálnych bytostí
Význam a odkaz starovekého Egypta
Staroveký Egypt bol jednou zo starovekých civilizácií, ktoré vznikli v oblasti východného Stredomoria. Jadro tejto kultúry sa nachádzalo v severovýchodnej Afrike, na strednom a dolnom toku rieky Níl. Egyptská civilizácia sa rozvíjala nepretržite takmer tri a pol tisícročí. Za počiatok staroegyptskej civilizácie sa považuje zjednotenie menších štátnych útvarov v povodí Nílu okolo roku 3150 / 3050 / 3000 pred Kr,. Za koniec, dobytie ptolemajovského Egypta Rímskou ríšou r. 31 pred Kr.
Podobne ako iné staroveké civilizácie bol staroveký Egypt v prvom rade závislý od poľnohospodárstva. Egyptské poľnohospodárstvo bolo založené na pravidelných záplavách na Níle, ktoré robili pôdu na brehoch rieky nesmierne úrodnou. To, spolu s efektívnou kontrolou ľudských aj prírodných zdrojov štátom, dovoľovalo egyptskej civilizácii udržiavať si dlhodobú stabilitu.
Dôležitú úlohu v staroegyptskej spoločnosti zohrávalo náboženstvo, ktoré vymedzovalo vzťahy a normy správania v starovekej spoločnosti. Jeho základom boli polyteistické predstavy, ktoré sa výrazne líšili oblasť od oblasti, takže nikdy nevytvorili jeden panteón božstiev.
| Boh | Funkcia | Zobrazenie |
|---|---|---|
| Šu | Boh vzduchu, svetla a priestoru | Muž s perami na hlave |
| Amon | Kráľ bohov, stvoriteľ | Muž s korunou a dvoma pštrosími perami |
| Osiris | Boh podsvetia | Múmia s korunou a žezlom |
| Isis | Bohyňa mágie, ochrankyňa | Žena s trónom na hlave |
| Hor | Boh oblohy a faraónov | Sokol alebo muž so sokoliou hlavou |
tags: #staroegyptsky #boh #vzduchu