Staroegyptský vojenský úradník a kňaz

Egypt, krajina plná tajomna, kultúry, náboženstva a zvykov, od nepamäti lákala vedcov i bežných ľudí. Táto práca sa zameriava na priblíženie egyptských panovníkov, ich dynastií a starých egyptských mýtov o pôvode bohov a vzťahoch medzi nimi. História Egypta nám môže pomôcť lepšie pochopiť jeho mytológiu. Vždy ma fascinovali staré náboženstvá a moc, ktorú mali bohovia vo svojich rukách, bezhraničná viera v nich a schopnosť ľudí zasvätiť, aj obetovať život.

Hovoriť o Egypte a zabudnúť pri tom na Níl, mimoriadnu rieku, na brehoch ktorej sa zrodila jedna z najstarších civilizácií, je nemožné. Krajina prijíma vodu z Nílu, ktorý zaisťuje vlahu poliam. Níl tečie od juhu na sever. V hornom toku vytvoril len úzke údolie široké asi tri kilometre. Asi 250 kilometrov pred pobrežím Stredozemného mora sa rozdvojil na dva mohutné toky, od ktorých sa oddelili ďalšie ramená a tak vytvoril mohutnú deltu. Vlastným bohom Nílu bol Usíre, ktorý bol kráľom bohov a ľudí, Pán večnosti a vládca podsvetia. Zobrazovali ho ako tučného muža, ktorý drží v ruke podnos s obetnými darmi.

Prírodné podmienky viedli k tomu, že sa Egypt delil na dve úplne odlišné celky. V Hornom Egypte nachádzame stopy po človeku už v staršej dobe kamennej. Neskorší Dolný Egypt bol vtedy ešte len morskou zátokou. Prechod k usadlému spôsobu života spôsobil, že bolo nevyhnutné aby sa ľudia začali združovať do väčších celkov. Podnebie v Severnej Afrike sa začalo meniť a vznikla púšť Sahara. Tak sa postupne ťažisko života presunulo z Horného Egypta do Dolného Egypta k povodiu rieky.

Mapa starovekého Egypta

Dynastie starého Egypta

Je veľmi ťažké určovať presnú dobu trvania jednotlivých období z toho dôvodu, že sa nám priame dôkazy zachovali vo veľmi obmedzenom množstve. Najstaršie známe spracovanie Egyptských dejín pochádza asi z doby 3. storočia pred n. l. Jeho autorom je Egyptský kňaz Manhetto. Moderní Egyptológovia podľa jeho zápiskov rozdelili egyptské dejiny do časových úsekov, zahrňujúcich vládu dynastií idúcich za sebou.

Rannodynastická doba

Záveru predhistorického obdobia (3600 - 3200) sa hovorí doba preddynastická. Doba vlády 1. a 2. dynastie používa termín rannodynastická alebo archaická. Zakladateľ 1. dynastie, panovník Horného Egypta, kráľ Mennes zjednotil krajinu do jednotného kráľovstva. Z tejto doby sa zachovali dve bridlicové doštičky na líčidlo, na jednej je kráľ Narmer, ktorý drží za vlasy porazeného protivníka. Na druhej faraón Hór Aha ako víťazí nad Núbiou. Nevie sa či Mennes, Narmer a Hór Aha bol traja rôzny králi, alebo jeden s rozličnými menami. Hlavný problém je v tom, že egyptský králi mávali vedľa svojho osobného mena tiež meno trónne. Pretože sa obidve vyskytujú spolu len veľmi málo, je ťažké rozhodnúť, ktoré patria k sebe. Stredom prvej ríše bol najskôr hornoegyptský Cinev a neskôr Mennofer. Ešte koncom 2. dynastie sa začal Dolný Egypt búriť a bolo potrebné tieto vzbury vojensky potlačiť. O udalostiach z prvých dvoch dynastií nie je veľa známe. Skoro stále sa s menšími prestávkami bojovalo. Egypťanov priťahovali medené bane na Sinajskom polostrove. Aj keď sídelným mestom bol Mennofer, faraóni nezabúdali, že pochádzajú z Cinevu a vracajú sa tam aspoň po smrti. V púšti pri Ebózeovu sú pozostatky ich hrobiek. Pred druhou svetovou vojnou sa ale objavilo druhé kráľovské pohrebisko v Sakkare pri Mennofere. Sakkárske hrobky bývali dokonca mohutnejšie ako tie z Cinevu. Teda niektorí z faraónov, ako kráľovia Horného a Dolného Egypta mali dva hroby. Pochovaní boli samozrejme len v jednom a druhý hrob bol symbolický.

Obdobie Starej ríše

Na dobu rannej dynastie nadväzuje obdobie Starej ríše. Je to doba pre Egypt veľmi slávna, kedy sa krajina dostala na prvý zo svojich kultúrnych vrcholov. Bol zavedený zdokonalený kalendár. Udržiavali sa obchodné styky so susednými ázijskými krajinami a Núbiou. Dovážalo sa zlato, slonovina, dobytok. Do Starej ríše zahrňujeme vládu kráľov tretej až šiestej dynastie, ktorý sídlili v Mennofere. Jej začiatok sa kladie do čias okolo roku 2700 pred n. l. Je to tiež doba staviteľov pyramíd. Zakladateľ tretej dynastie Džoser, druhý kráľ 3. dynastie zanechal po sebe stupňovitú pyramídu, ktorá je postavená z viac ako dvoch miliónov obrovských kamenných kvádrov a nachádza sa pri Sakkáre. Chufev, Chafre a Menkaure si dali postaviť slávne pyramídy pri Gíze. Pyramídy boli len súčasťami kráľovských pohrebísk so stavbami menej nákladnými: zádušnými chrámami (pre kult mŕtveho kráľa), údolnými chrámami (na mumifikáciu kráľovho tela) a i. Stará ríša sa zrútila prekvapujúco rýchlo. Príčiny jej pádu nie sú jasné, predpokladá sa však, že to spôsobili dynastické rozpory a ľudové vzbury.

Menkaure a bohyňa Hathor

Obdobie Strednej ríše

Prechodné obdobie nastáva za vlády 9. - 11. Rozpad Starej ríše urýchlil vpád Ázijcov do delty Nílu. Kráľ bol zvrhnutý z trónu, kráľovský palác bol zničený a krajina sa rozdelila na dve časti. Počas vlády 11. dynastie hovoríme o Strednej ríši. Krajinu sa podarilo zjednotiť, pomery sa urovnali. K rozkvetu však Egypt priviedli až panovníci 12. dynastie. Jej zakladateľ Amenenhét I. zaviedol pevnou rukou poriadok. Aj za jeho vlády vypukli nepokoje, a preto ustanovil svojho syna Senvostreta spoluvladárom. Keď bol pripravený schopný budúci kráľ, dalo sa prípadným vzburám zabrániť. Aj ďalší faraóni 12. dynastie sa riadili Amenemhetovým príkladom. Boli to veľmi schopní panovníci. Dobrí budovatelia, ale aj dobyvatelia. Od 13. dynastie sa však faraóni na tróne striedali veľmi rýchlo a v spoločnosti vznikol zmätok. Cez 12. dynastiu bolo sídelné mesto z Vesetu Presťahované na hranicu Horného a Dolného Egypta do novo založeného mesta Akanthos pri dnešnom Lištu. Silní panovníci dokázali sústrediť svoju moc pevne v svojich rukách. Preventívne organizovali vojenské výpravy do okolitých krajov. Dali vybudovať významné vodné dielo - jazero Moiris, ktoré bolo spojené s Nílom prieplavom. Ale aj doba druhého rozkvetu Egypta a jeho sláva rýchlo vybledla po krátkej vláde Amenemhéta IV., kedy ho na tróne vystriedala jeho sestra a manželka Sebeknofru ako posledná kráľovná 12. dynastie. Síce zdedila krajinu hospodársky a vojensky silnú ale Predná Ázia bola nekľudná a rozpínavosť Babylonskej a Chetitskej ríše spôsobila presun kočovných kmeňov k egyptským hraniciam a prenikali na egyptské územie. Do oslabenej krajiny začali robiť nájazdy aj záhadný Hyksovia, ktorí ovládali celý Dolný Egypt. Egypt je tým viacej spojený s Prednou Áziou, vymaňuje sa zo svojej izolácie a otvoril sa cudzím vplyvom. Toto všetko sa začalo diať v období vlády 15. a 16. dynastie. Po dlhodobých bojoch došlo k zjednoteniu krajiny. Okolo roku 1544 pred n. l. faraón Ahmon(Ahmose) I., zakladateľ 18. dynastie vyhnal Hyksov z Egypta a začalo sa obdobie Novej ríše.

Obdobie Novej ríše

Do 18. dynastie patril Amenhotep III., stavebník najväčších egyptských chrámov. Mohol si pokojne užívať výdobytky svojich predchodcov(Thutmosis III.), ktorý si podrobil Sýriu a prenikol až k Eufratu). Doba jeho vlády je jedna z najutešenejších v dejinách Egypta. Mier si zaisťoval najmä diplomatickými sobášmi. Zavrhol mnohobožstvo, odvrátil sa od kultu boha Amona a začal uctievať jediného boha Atona - životodarné slnko. Svoje meno zmenil na Achnaton. V šiestom roku vlády sa odsťahoval so svojou manželkou Nefertiti, do novo založeného mesta Achetaton, dnešný názov je El-Amarna. Po jeho smrti kult Atona zanikol a Achnaton bol vyhlásený za kacíra. Patrila do nej aj mierumilovná kráľovná Hatšepsovet i bábka na kráľovskom tróne Tutanchamon. Kráľovná Hatšepsovet bola matka Thutmosa III. A vystupovala ako skutočný faraón. Vládla viac ako dve desaťročia aj keď Thutmose medzitým dospel v muža. Pomstil sa jej tým, že jej zničil všetky symboly zabezpečujúce jej posmrtný život.

19. dynastiu reprezentujú veľkí dobyvatelia Setchi I. a jeho syn Ramse II,. Veľký. Za egyptsko - chetitské hranice sa však nedostali. Už Satchi sa tam stretol s chetitským kráľom Muršilišom a znovu potom ich synovia Ramses s Muvatallišom. Došlo k veľkej bitke v roku 1285 pred n. l. Útoční Chetiti zničili dva zo štyroch egyptských vojnových táborov. Ramsesovi sa podarilo utiecť len zázrakom, ale pri úteku narazil na svoju pomocnú pechotu, s ktorou potom Chetitov prekvapil. Bitka sa skončila nerozhodne a Ramses uzavrel s Muvatallišovým nástupcom Chattušillišemom III. Zmluvu o priateľstve. Neskôr sa oženil s jeho dcérou, ktorá sa stala jeho “ veľkou manželkou ”.na vládu ktorého, vyplnenú veľkolepými stavbami a samochválou zveličenými hrdinstvami, Egypt nikdy nezabudol.

Nasledujúca 20. dynastia prevzala síce ríšu veľmi mocnú a bohatú, ale zvládla svoje povinnosti len s ťažkosťami. Väčšina faraónov si zakladalo na mene svojho veľkého predchodcu Ramsesa II. Veľkého, v poradí Ramses III. Až IX:, ale len jeden, Ramses III., bol významným panovníkom. Na začiatku jeho vlády sa začali nájazdy Líbyjcov zo západu, a aj keď ich Ramses III. Donútil odísť, o 5 rokov sa vrátili a prenikli až ku Káhire. Došlo k neľútostnému vraždeniu. Zo severu začali v tom období nájazdy morských národov. Ramses ich dokázal zastaviť na hraniciach Egypta, ale musel im prepustiť Palestínu. Aj keď to všetko boli víťazné boje, dane sa zvyšovali a ľudia sa začali búriť Nespokojnosť zavládla v širokých vrstvách a dokonca v kráľovskom háreme došlo k sprisahaniu, ktorého obeťou sa stal sám kráľ. Nástupcovia Ramsesa III. Už situáciu nezvládli a za posledného z nich Ramsesa IX. Vypukla vzbura Amunových kňazov vedená Hrirokom. Prehlásil sa za kráľa Horného a Dolného Egypta a stal sa zakladateľom 21. dynastie. Jeho nástupcovia ovládli Horný Egypt. V Dolnom Egypte po Ramsesovi IX. vládol veľmož Sméndes. Zdá sa, že vzťahy medzi obidvoma vladármi boli dobré. Nástupom 21. dynastie zanikla Nová ríša a nastala doba označovaná ako tretie medziobdobie. Pre Egypt nastala Neskorá doba.

Neskorá, hoci vtedy chýbalo do začiatku gréckeho a rímskeho kalendára takmer štvrť tisícročia a do nášho jedenásť storočí. Asi v roku 946 pred n. l. sa k moci dostali Líbyjci, ale už od 18. - 19. dynastie slúžili v egyptskej armáde líbyjský žoldnieri. Jeden z nich, Šešonk, sa po smrti kráľa Pasbachaennúta II. zmocnil trónu. Zjednotil zase Horný a Dolný Egypt a začal sa zaujímať o ázijské krajiny. Za vlády jeho nástupcov dochádzalo ku vzburám, k boju o moc medzi dolnoegyptskými kniežatami a k striedaniu dynastií líbyjského pôvodu. Medzitým vznikol v Núbii, v polovici 8. storočia pred n. .l. samostatné kráľovstvo. Zakladateľom bol Kašta, ktorý sa neskoršie vyhlásil za egyptského kráľa. Pianchi, jeho syn, sa pokúsil zjednotiť celú krajinu pod svoju vládu, ale podarilo sa to len jeho nástupcovi a mladšiemu bratovi Šabokkovi a tak Núbia ovládla Egypt. Šabokko z 25. dynastie ale už nebol pre Egypťanov cudzincom. Hovoril po egyptsky a ctil egyptských bohov. Za vlády jeho syna Takarky zažil Egypt dokonca rozkvet, ale potom prišla pohroma zo Sýrie. Vtedy v Sýrii vrcholil rozmach. Sýrsky nový kráľ Asarhadon v roku 671 pred n. l. prenikol k Mennoferu, ktorý dobil a zničil. Postupoval k Vesetu, ktorý vyplienil. Takarkov syn Tanutaum, posledný kráľ Núbijskej dynastie oslobodil od Sýrie Horný Egypt, ale stratil Dolný Egypt. Tunatamun sa nakoniec stiahol do Núbie, kde vládli aj jeho nástupcovia a o vládu nad Egyptom sa neusilovali.

Medzitým však Egypt zažil vyše storočné obdobie “sajskej renesancie”, keď za vlády kráľov 26. dynastie dosiahol znova nezávislosť a vzmohol sa ekonomicky, mocensky, aj kultúrne. Jeho umelci sa vtedy vrátili k zdrojom Starej ríše a inšpirovali sa nimi k novým tvorivým činom. Vzniklo v ňom popri starom hieroglyfickom písme nové, jednoduchšie démotické písmo. Zakladateľom tejto dynastie bol Neko I. Začal otvorený boj za oslobodenie Egypta. Začaté dielo dokončil jeho syn Psammetichos. Po zjednotení krajiny sa obrátil proti Tanutamunovi a vyhnal ho z Horného Egypta. Po ňom nastúpil Neko II., ktorý išiel na pomoc Babylončanom, ale Asýrska ríša zanikla bez stôp. Nad Egyptom sa začali sťahovať nové mraky. Neko ešte stihol budovať obchodné prístavy a začal stavbu námorného loďstva. Po Nekovi vládol krátko jeho syn Psamtek II. a po ňom Apries. Egypt bol vtedy mocnou ríšou. Apries sa dostal do konfliktu s babylonským Nabúhadnesarom, keď podnecoval židov k vzbure. Náhle sa objavili Peržania, ktorí zničili Babylonskú ríšu a podmanili si celú Prednú Áziu. V roku 525 pred n. l. sa vrhli na Egypt. Egypt podľahol a zavládol hrozný teror. Chrámy boli ničené a zneucťované. Perzská nadvláda sa označuje ako vláda 27. dynastie. Až koncom 5. storočia pred n. l., keď ...

Egyptskí bohovia

Egyptská mytológia

Vždy ma fascinovali staré náboženstvá a moc, ktorú mali bohovia vo svojich rukách. Bezhraničná viera v nich a schopnosť ľudí zasvätiť, aj obetovať život. To sú veci, ktoré nie sú dnes bežné. Dnes už ťažko chápeme ľudské obete, úplnú odovzdanosť človeka bohu, ktorá často súvisela až s (dnes by sme to nazvali) fanatizmom. V starých náboženstvách to bolo na dennom poriadku. Náboženstvo je vec zložitá a vznikalo mnoho generácií, preto je ťažké pochopiť súvislosti medzi určitými javmi, vzťahy medzi bohmi a iné veci, ktoré sú s ním spojené.

Práve pre lepšie predstavenie mytológie Egypta nám môže pomôcť jeho história. V nej sú zahrnuté staré egyptské mýty o pôvode bohov, o vzťahoch medzi nimi. Možno vás zaujme, tak ako aj mňa, egyptský boh Usir, boh slnka Fénix, alebo iné veľké postavy egyptskej mytológie.

Egyptský bohovia

• Plavba Rea
• Usirov cyklus
• Hor
• Cheprer (posvätný skarabeus)
• Posvätný býk
• Thowt
• Fénix

tags: #staroegyptsky #vojensky #uradnik #a #knaz