Územie Slovenska napriek tomu, že sa nenachádzalo na hlavných strategických smeroch postupu Červenej armády, predstavovalo významný prvok v obrane tzv. Veľkonemeckého priestoru. Tretia ríša a ich spojenci sa všemožne snažili zadržať alebo aspoň spomaliť Červenú armádu predovšetkým na prírodných prekážkach.
Hlavnou obrannou líniou na juhozápadnom Slovensku mali byť Malé Karpaty geograficky orientované severojužne s predpolím riek Váh, Nitra, Žitava a Hron. Na toto pohorie kládli veľký dôraz, nakoľko bolo hranicou ochrannej zóny a považovali ho za jednu z dôležitých prekážok v postupe na západ.
Oblasť Malých Karpát tvorila časť opevnenej línie nazvanej Waag Stellung tiahnucu sa od Bratislavy po Jablunkovský priesmyk na Kysuciach. Táto línia bola súčasťou väčšieho systému opevnení s názvom Südostwall, na ktorý sa napájala v Bratislave.
Bludárium – Malé Karpaty (Záruby-Ostrý Kameň-Smolenice)
Celé územie ochranného pásma bolo vyhlásené za Pevnostný úsek ochranná zóna Slovensko. S prípravami na výstavbu sa začalo už v septembri 1944 práve na západnom Slovensku, keďže v tomto čase ešte veľkú časť stredného Slovenska mali v rukách povstalci.
Práce na opevnení a tylovom zabezpečení organizoval za nemeckú armádu podplukovník Daubner a zúčastňovali sa na nich nemecké pracovné útvary, rôzne zložky Slovenského štátu a miestne slovenské i nemecké obyvateľstvo.
Opevnená línia sa budovala na východnej strane Malých Karpát v smere predpokladaného útoku.
Línia pozostávala zo súvislých protitankových priekop, ktoré kryli na dostrel strelecké zákopy. Pechotné zákopy sa rozprestierali zväčša pred obcami, na pokraji lesov a vo svahoch Malých Karpát. Dôležité priestory tiež vykrývali železobetónové guľometné palebné postavenia (najmä typu Ringstand a Kugelstand) a palposty pre protitankové kanóny.
Na dôležitých prístupových cestách do hôr, do obcí, medzi obcami a na železničných tratiach boli uzávery zo železných, železobetónových a betónových prekážok (rozsocháče - tzv. českí ježkovia, bloky rôznych veľkostí a tvaru, ojedinele „dračie zuby“).
Pri Grinave (Mysleniciach) a medzi Sološnicou a Plaveckým Podhradím boli zajatecké tábory, pri Svätom Juri pracovný tábor. Grinavský tábor zanikol po tom, čo posádka a zajatci po vypuknutí SNP odišli na povstalecké územie.
Prekročením opevnenej línie na dolnom toku Hrona pri Leviciach 25. marca 1945 sa začali boje spadajúce do Bratislavsko-brnianskej ofenzívnej operácie. Jej súčasťou bolo i zdolanie nemeckej obrany na Váhu a Malých Karpatoch. Spolu s Ostravskou operáciou bolo cieľom obkľúčenie nepriateľa na moravsko-slovenskom pomedzí.
Z Modry nemecké vojsko ustúpilo a bola obsadená takmer bez boja už v noci z 1. na 2. apríla. Svätý Jur oslobodili na svitaní 3. apríla.
Napriek dômyselne vybudovanej obrane bola oblasť Malých Karpát oslobodená v priebehu jedného týždňa. Medzi hlavné príčiny môžeme zaradiť nečakane rýchly postup Červenej armády, všeobecne nízku morálku a taktické chyby obrancov a aktivity partizánov.
Dňa 25. februára 1948 sa zavŕšilo nastolenie totalitného režimu v Československu komunistami. V rokoch 1948-1989 bolo v Československu:
- 248 ľudí popravených z politických dôvodov,
- 282 ľudí zavraždených pri pokuse o prechod hraníc (celkovo z krajiny utieklo vyše 170 000 ľudí),
- 80 000 prešlo tábormi nútených prác a tzv. pomocnými technickými prápormi,
- 205 000 ľudí bolo odsúdených za politické trestné činy (4500 z nich vo väzniciach zomrelo).
Príbeh Štefana Maďara ukazuje mimoriadnu surovosť komunistického režimu v päťdesiatych rokoch. Pamätník ešte ako mladistvý musel na vlastnej koži okúsiť drastické praktiky vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti, aby si neskôr odsedel viac ako 5 rokov za vykonštruovanú špionáž a vlastizradu. Väčšinu času strávil v jáchymovských uránových baniach.
Štefan Maďar sa narodil 31. júla 1932 v malej obci Borský Svätý Jur neďaleko rakúskych hraníc. Politické zmeny v krajine v roku 1948 sa začali prejavovať aj na lokálnej úrovni. V obci Borský Svätý Jur sa hneď po februári vymenilo vedenie obce a komunistickí funkcionári začali zastrašovať miestnych občanov.
Bludárium – Malé Karpaty (Záruby-Ostrý Kameň-Smolenice)
Podľa vykonštruovaného obvinenia sa mal Štefan Maďar neustále stýkať „s osobami, ktoré sú nepriateľsky zaujaté proti terajšiemu režimu“. Dokonca mal v roku 1951 založiť „na pokyn Jozefa Krutého protištátnu organizáciu, ktorej cieľom bolo získavať špionážne správy v prospech americkej spravodajskej služby CIC“.
Na Štátnom súde v Bratislave, ktorému predsedal Václav Hamák, sa na lavici obžalovaných v októbri 1952 ocitli štyria ľudia, všetci z Borského Svätého Jura. Obvinení boli z vlastizrady a špionáže, za čo im hrozili mimoriadne vysoké tresty. Rozsudok pre neho znel desať rokov a pre Jozefa Krutého dokonca dvadsaťpäť rokov.
Pamätník musel následne nastúpiť do Jáchymova, obávaného pracovného tábora.
Z väzenia sa pamätník mohol vrátiť až v júli 1957, keď sa v Československu začala pomalá a nechcená destalinizácia.