Starogrécki Bohovia Bohatstva: Mená a Ich Význam

Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Každý boh nad niečím vládol a mohol v niečom ľuďom pomáhať. Olymp bol miestom, kde bohovia žili. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár. V prvej generácii gréckych bohov vládli Titani, potomkovia bohyne Zeme Gaie a boha neba Urana.

Podľa filológov a indoeuropeistov, ako sú Jaan Puhvel alebo Martin West, náboženstvo klasického Grécka tak výrazne ovplyvnili náboženstvá a mýty Blízkeho východu, že stratilo značnú časť svojho indoeurópskeho dedičstva.

Z "božstiev klasického Grécka" je doložená len hŕstka: Zeus, Poseidón, Áres, Héra, Artemis a Hermes. Napríklad Poseidón, ktorý na Pylose dominoval, podľa niektorých bádateľov pôvodne nebol bohom morí, ale bohom koní a/alebo zemetrasenia.

Z porovnávacej religionistiky však vyplýva, že indoeurópske božstvá mali ľudskú podobu už od najskorších čias. „Tak ďaleko, ako sme schopní nazrieť, boli indoeurópske božstvá vnímané antropomorfne,“ konštatuje filológ David West.

Významní Bohovia a Bohyne

Medzi najvýznamnejších bohov patrili:

• Zeus (Jupiter): Najvyšší boh, boh neba, hromu a blesku.
• Ares (Mars): Boh vojny a vraždenia.
• Poseidon (Neptún): Boh morí a vodného živlu.
• Héra (Juno): Manželka Zeusa, bohyňa rodinného života.
• Artemis: Bohyňa lovu, mesiaca, zvierat a rastlín.
• Aténa (Minerva): Bohyňa múdrosti, vied, spravodlivosti a práva.
• Déméter: Bohyňa úrody, plodnosti, zeme a roľníctva.
• Dionýzos (Bakchus): Boh úrody a vína.
• Héfaistos (Vulkán): Boh ohňa a kováčstva.
• Apolón: Boh svetla, slnka, lekárstva, umenia a múz.
• Hermes: Posol bohov, ochranca obchodníkov, rečníkov a pútnikov.
• Hestia: Bohyňa domáceho krbu a ochrankyňa rodín.

Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Každý boh nad niečím vládne a môže v niečom ľuďom pomáhať. Olymp bol miestom, kde bohovia žili. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár.

Napríklad, pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá.

Bohovia a Bohatstvo

Medzi bohov, ktorí súviseli s bohatstvom, patrili:

• Zeus: Ako vládca bohov mal kontrolu nad všetkým, vrátane bohatstva.
• Hádes: Hoci bol vládcom podsvetia, pod zemou sa nachádzali drahé kovy a nerasty, čo ho spájalo s bohatstvom.
• Déméter: Ako bohyňa úrody zabezpečovala plodnosť zeme a tým aj blahobyt ľudí.
• Dionýzos: Boh vína a úrody, ktorý prinášal hojnosť a radosť.

Deméter bola Diova sestra. Bola bohyňou úrody, plodnosti, zeme a roľníctva. Mala dcéru Persefonu, ktorú jej uniesol Hádes a syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva.

Deméter, bohyňa úrody

Dionýzos bol antický boh úrody a vína, ktorého otcom bol Zeus a matkou krásna ľudská Semelé (vnučka Area a Afrodity). Báje mu pripisujú objavenie vínnej révy. Preto pre Grékov bol bohom vína a neviazanosti. V Ríme nazývali Dionýza Bakchusom.

Hádés bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej. Údel mŕtvych bol v Hádovej ríši smutný a ľudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu na svete pred smrťou.

Bohovia si ho obľúbili pre jeho šikovnosť a obratnosť. Zverovali mu tie najobtiažnejšie úlohy. Bol nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi.

Ďalšie Bohyne a Bohovia

* Afrodita, grécka bohyňa lásky a krásy, bola najkrajšia z gréckych bohýň. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. Najvyšší boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha, Hefaista, boha všetkých kováčov. A tak Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala.

Afrodita, bohyňa lásky

* Ares: Boh vojny bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. Ares je syn Dia a Héry. Zeus ho neznášal pre jeho krvilačnosť. Obľuboval bitky a zabíjanie. Vznášal sa medzi bojovníkmi v žiaracej zbroji s prilbicou a veľkým štítom a rozsieval skazu. Jeho pomocníkmi boli bohovia Deimos (des), Fobos (hrôza), Eris (Areova sestra, bohyňa sváru) a bohyňa Enyo, rozsievajúca záhubu. Legendy o Areovi tvrdili, že počas bitiek obchádzal ženy bojujúcich vojakov a obšťastňoval sa s nimi. Ares bol milenec Afrodity, Hefaistovej manželky a mal s ňou podľa povestí 6 detí - bohov Erosa, Anterosa, Fobosa, Deimosa, Harmoniu a Adrestia.

Ares, boh vojny

Hestia bola panenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila obce a štáty.

Artemis bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín. Jej zasvätený chrám je jedným zo siedmich divov sveta. Nachádza sa v Efeze na území Turecka. Chrám sa nezachoval, hoci v blízkosti je veľa dochovaných pamiatok.

Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva. Pallas znamená víťazná. Bola najmilšou Diovou dcérou.

Héra bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou. boha vojny Área, božského kováča a zbrojára Héfaista a bohyňu večnej mladosti Hébu. Hébu a Area mala s Diom, Hefaista porodila sama.

Grécky boh Slnka. Podľa legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z jasných lúčov.

boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol najškaredším zo všetkých bohov. Za manželku mal bohyňu lásky a krásy Afroditu. Jeho matkou je Héra.

Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy. Mal mocný trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. Za manželku si vybral bohyňu Amfitrídu a s ňou mal syna Tritóna, ktorý bol napolo človek a napolo ryba.

Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. Bol synom Rhei a Kronosa. Mal mnoho detí, ale iba 3 so svojou manželkou.

Zeus, vládca bohov

tags: #starogrecky #boh #bohatstva