Na samom okraji našich vedomostí o svete a o vesmíre sa rozprestiera hmlistá ríša mýtov a legiend. Do nej patria príbehy o bohoch a ľuďoch zaradené do dávnej minulosti, o hrdinoch, ktorých dobrodružstvá uchvátili ľudskú fantáziu. Aj starogrécka kultúra si vytvorila svoje mýty a rozsiahle vlastné náboženstvo, ktoré je dodnes preslávené svojimi bohmi a hrdinami.
Medzi týchto bohov patrí aj Pan, boh pastierov. Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prírodou a začína sa tu formovať osobnostný princíp.
Kto bol Pan?
Predpokladá sa u neho starší pôvod, vďaka jeho zvieracej podobe, pretože mal nohy kozy, kopýtka, bol celý zarastený a malý. Najstaršie umelecké zobrazenia ho ukazujú ešte s kozou hlavou, od 5. stor. pred Kr. z nej však ostali len kozie uši, rožky a briadka.
Vďaka jeho výzoru ho matka odvrhla, pretože keď ho uvidela, dostala strach (podľa neho "panický" strach) a ušla. Hermes sa ho ale ujal a zobral na Olymp, tam jeho vzhľad ale všetkých tak rozosmial, že radšej odtiaľ ušiel. Schoval sa v Arkádskych lesoch, kde vyrastal v samote. Jeho najmilšími spoločníkmi boli satyrovia, nymfy a Paniskovia (mladší Panovia). Bol pokladaný aj za člena Dionýzovej družiny.
Nie je jasné, kedy vznikla predstava, že existuje viacero Panov. Jeho najobľúbenejším bohom bol Apolón. Pan naučil Apolóna aj vešteckému umeniu, aj keď vedel, že si otvorí konkurenčnú veštiareň.
Život a charakteristika
Od svojho sprievodu sa niekedy odlučoval a oddával sa samote. Na tých, čo ho vyrušili zo spánku hrozivo zareval a naháňal im panický strach. Strach, ktorým dokázal zahnať na útek aj nepriateľov. Takto pomohol údajne Aténam v bitke pri Maratóne r. 490 pred Kr. a pomohol aj v bitke pri Salamíne. Aténčania mu za to z vďaky postavili svätyňu v jaskyni pod Akropolou, kde ju archeológovia v 19. stor.
Pan je známy z množstva historiek, bol necudný, svojou prítomnosťou znepokojoval ženy a mladých ľudí. Vďaka svojmu výzoru si však mohol dovoliť milostné dobrodružstvá len so sedliačkami a nymfami, aj tie však často boli neúspešné. Zaľúbil sa do nymfy Pítys, tá sa však zo strachu pred ním radšej premenila na borovicu. Nymfa Sýringa skočila do vody, dala sa premeniť na tŕstie a tak sa pred ním zachránila. Pan si potom z tohto tŕstia urobil píšťalu - šalmaj, ktorá sa v gréčtine volá po nej - sýrnix, lat. harundo/ fisula. Sýrnix sa skladal zo siedmich, rôzne dlhých zrezaných trúbok vedľa seba. Úspech mal s nymfou Echo, ktorá ho sprevádzala ako ozvena po horách. Mal s ňou dcéru Iygniu.
Známa je aj historka o jeho hudobných pretekoch s Apolónom na hore Tmólos. Týchto pretekov sa zúčastnil aj legendárny kráľ Midas. Midasovi sa nepáčilo Apolónovo víťazstvo, tvrdil, že jednoduchá hra na pastiersku píšťalku je krajšia.
Pôvodne žil Pan len v arkádskych lesoch, neskôr sa s ním ľudia stretávali v celom gréckom svete. Do Ríma zaviedol podľa báje Pánov kult Eundros. V rímskom svete splynul so starým bohom Faunom. Boh Faun bol boh lesov, polí, dobytka, ochranca úrody a plodnosti. Podľa rím. mýtov to bol syn boha veštenia Pika. Naučil ľudí orať a zušľachtil ich mravy . Faun bol v niektorých stredomorských oblastiach uctievaný do 8. stor. po Kr.
Po zániku antického sveta znovu ožili v renesancii, kedy sa z božskej bytosti premenil na ozdobu kniežacích parkov. Jeho antických vyobrazení sa zachovalo veľmi veľa, najmä na vázových maľbách.
Medzi najvýznamnejšie sochy patria Faun a Olympos - rím. kópia helenistickej sochy z 2. stor. pred Kr., Afrodita zaháňajúca Fauna a tzv.
Ďalšie postavy gréckej mytológie
Grécka mytológia je plná fascinujúcich postáv a príbehov. Starovekí Gréci boli známi svojou otvorenosťou k sexualite a pravdepodobne viac akceptovali náklonnosť k rovnakému pohlaviu ako mnohé moderné náboženstvá.
Medzi známe príbehy patria:
- Achilles a Patroklus: Príbeh silného bojovníka Achilla, ktorý sa zamiluje do Patrokla. Ich životná púť je spletitá, plná dobrodružstiev, neočakávaných zvratov, krviprelievania ale i plná radosti a lásky.
- Apolón a Hyacint: Hyacint bol krásny spartský mladík, ktorého miloval boh Apolón. Jedného dňa Apolón učil Hyacinta hádzať diskom. Disk však nešťastne zasiahol Hyacinta do hlavy a sila, ktorú Apolón vynaložil na jeho vrhnutie, stačila na to, aby ho okamžite zabil.
- Tiresias: Príbeh odhaľuje ako Gréci mohli vnímať pohlavie ako premenlivé a nestále. Tiež naznačuje, že zmeny pohlavia neboli pre Grékov nepredstaviteľné. Tiresias zmení pohlavie z muža na ženu, keď natrafí na dvoch kopulujúcich hadov a udrie ich palicou.
- Zeus a Ganymedes: Ganymedes bol krásny trójsky mladík a pastier. Raz za Zeus očarený jeho krásou rozhodol, že Ganymedes je príliš dokonalý na to, aby kráčal po zemi. Následne sa zmenil na orla a uniesol ho na Olymp.
- Hermafrodit: Hermafrodit bol dieťaťom Afrodity a Hermesa. Podľa Ovídia sa narodil ako pozoruhodne pekný chlapec, do ktorého sa nymfa Salmacis zamilovala a pokúsila sa ho znásilniť. Modlila sa k bohom, aby ich dvoch navždy spojili. Bohovia jej odpovedali a spojili dvojicu do jednej bytosti, napoly muža a napoly ženy, čiže do hermafrodita.
- Aténa a Myrmex: Aténa je starogrécka bohyňa múdrosti a remesiel. Tá bola známa svojou chytrosťou a cudnosťou, a preto ju Aténa milovala.
- Dionýzos a Prosymnus: Keď Dionýzos hľadal Ariadnu a svoju matku v podsvetí, narazil na pastiera známeho ako Prosymnus, ktorý pomáhal Dionýzovi viedol ho. Pastier si za odmenu len želal, aby bol Dionýzos jeho milencom. Prosymnus však smutne zomrel skôr, ako Dionýzos mohol splniť svoj sľub. Aby teda dodržal svoj sľub, vyrobil falus z olivovej ratolesti a umiestnil ho na pastierov hrob.
- Artemis a nymfa Callisto: Callisto bola považovaná za milenku bohyne Artemis a obe prisahali, že zostanú slobodné. Artemisin otec Zeus, však často zvádzal jej priateľky, vrátane Callisto. Zeus sa prezlečený za Artemis vyspal s nič netušiacou Callisto a nechal ju tehotnú a v hanbe so skutočnou Artemis.
V týchto príbehoch je schopnosť prekračovať pohlavie a milovať bez hraníc považovaná za posvätnú. Bohovia a bohyne boli uctievaní, pričom ich rozdiely neboli vnímané ako dôvod nenávisti, ale ako symbol sily a krásy, čo je inšpiratívne.
tags: #starogrecky #boh #pastierov