Starokatolícka cirkev na Slovensku: História a súčasnosť

Kto pozná dejiny Slovenska, ten si veľmi dobre uvedomuje, že naše územie nikdy nebolo možné chápať ako akési kultúrne jednoliate. Naopak, na našom území sa stretávali a spolunažívali rôzne kultúry, etniká, národnosti, náboženské skupiny. V posledných desaťročiach sa následkom globalizácie, ako aj otvorených hraníc tá pestrosť obyvateľov našej krajiny ešte zvýraznila.

V našej eseji sa pokúsime zamyslieť nad jedným aspektom tejto kultúrnej rôznorodosti - konkrétne budeme uvažovať o rozmanitosti náboženských presvedčení, cirkví a náboženských spoločností. Pozrieme sa na historický vývoj v oblasti náboženstva a cirkví na Slovensku, ich vierouky, ich vplyvu na kultúru a život ľudí, na vzájomné vzťahy cirkví a náboženských spoločností, a zhodnotíme v tomto zmysle aj súčasnosť. Pričom si, pravdaže, uvedomujeme, že dnešné dianie treba vnímať z hľadiska celkovej sekularizácie spoločnosti.

Avšak sekulárna spoločnosť - to ešte nemusí znamenať, že táto spoločnosť je ako celok úplne hluchá voči náboženstvu, voči témam súvisiacim s duchovnom, so vzťahom k Bohu, k morálnym otázkam. Túžba človeka ako bytosti po niečom duchovnom, po niečom posvätnom, je nadčasová - a nepochybne sa týka aj našej súčasnosti.

Historický vývoj cirkví na Slovensku

Prijatie kresťanstva na našom území je spájané s misiou sv. Cyrila a sv. Metoda, hoci je prakticky nesporné, že kresťanskí misionári pôsobili na dnešnom Slovensku už predtým. Cyril a Metod pochádzali z východného (byzantského) kultúrneho okruhu a v tomto duchu vplývali aj na zrod našej písomnej kultúry.

Za Arpádovcov, s ktorými sú spojené začiatky Uhorského kráľovstva, došlo k preorientovaniu kultúry našich predkov smerom k západnému kresťanstvu, aj pokiaľ ide o vonkajšie znaky. Uhorskí králi Štefan I. a Ladislav I. boli cirkvou kanonizovaní a stali sa vzorom cností. Celý kultúrny život bol v časoch stredoveku pod silným vplyvom katolíckej cirkvi.

Aj v oblasti náboženstva však v našich končinách môžeme vnímať určitú heterogénnosť - v priebehu stredoveku osídľujú územie Slovenska aj židia (píšeme s malým „ž“, keďže hovoríme o náboženskej skupine, nie etnickej). Pokiaľ ide o dianie vnútri kresťanstva, už okolo roku 1400 sa tu vyskytli prejavy valdenskej herézy. Môžeme teda hovoriť o akejsi novej kresťanskej denominácii, ktorej sa však u nás nepodarilo zapustiť hlbšie korene.

A tak zásadný zlom prichádza až v 16. storočí v súvislosti s reformáciou. Na Slovensku sa presadili predovšetkým dva protestantské smery: luteránsky a kalvínsky. Luteránsky pohyb bol u nás spojený hlavne so slovenským a nemeckým obyvateľstvom, kým kalvínsky pohyb s maďarským. Treba spomenúť, že k zrovnoprávneniu nekatolíckych cirkví a náboženských spoločností ešte po dlhé storočia nedošlo. V roku 1781 síce cisár Jozef II.

Koniec 18. a storočia a prvá polovica 19. storočia je spojená s procesom slovenského národného obrodenia. V tomto sebauvedomovacom a emancipačnom procese slovenského národa zohrali významnú úlohu predstavitelia tak katolíckej, ako aj evanjelickej cirkvi. Spomedzi evanjelikov môžeme spomenúť Ľudovíta Štúra, Milana Miloslava Hodžu, či Jozefa Miloslava Hurbana, spomedzi katolíckych duchovných vynikli zase Anton Bernolák či Ján Hollý. Dá sa povedať, že tieto osobnosti tvoria aj dnes piliere nášho národného vedomia, ale zároveň stále požívajú vysokú úctu vo svojich cirkvách.

V 19. storočí (a aj neskôr) zohrali dôležitú úlohu aj dva slovenské konfesionálne spolky - katolícky Spolok sv. Koncom 19. storočia nastupuje aj v Uhorsku trend sekularizmu, politicky vyjadrený v liberálnej politike (v tom čase ju zastupovala vládnuca Liberálna strana). Počas prvej Česko-Slovenskej republiky tento trend pokračoval. Zároveň v tomto období z odídencov z katolíckej cirkvi vznikla Československá cirkev, neskôr vystupujúca pod názvom Československá cirkev husitská. Na Slovensku si však táto cirkev nikdy výraznejšie zázemie a odozvu nenašla.

V období prvej Slovenskej republiky (1939-1945) bola vládnucim režimom preferovaná predovšetkým katolícka cirkev. Po krátkom povojnovom období tzv. ľudovej demokracie nastupuje komunistický režim (1948-1989), ktorý náboženstvo ako celok potláčal. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti mohli pôsobiť len vo veľmi obmedzených podmienkach a ich predstavitelia museli byť poplatní režimu. Mnohí predstavitelia cirkví boli v tomto období prenasledovaní a väznení.

„Pražská jar“, teda politický odmäk v Česko-Slovensku v roku 1968, priniesla krátkodobý výsledok aspoň v zvýšenej cirkevnej aktivite, dlhodobý výsledok potom v tom, že bola opätovne povolená gréckokatolícka cirkev, ktorá v 50. Po roku 1989 nastáva nové obdobie, charakterizované akceptáciou plurality názorov v spoločnosti.

Súčasnosť náboženského života na Slovensku

Pochopiteľne, aj v súvislosti so súčasnosťou náboženského a cirkevného života na Slovensku treba spomenúť stále aktuálny trend sekularizácie. Kresťanské cirkvi majú v živote spoločnosti svoje miesto. Mnohokrát však môžeme hovoriť skôr o tzv. folklórnom kresťanstve, teda o dodržiavaní vonkajších rituálov týkajúcich sa daného vierovyznania, napríklad v prípade krstu, cirkevného sobáša či prvého svätého prijímania. Istotne teda pri odhade počtu praktizujúcich veriacich na Slovensku nemôžeme jednoducho vychádzať z oficiálnych čísel zo sčítaní obyvateľstva.

Rozdiel medzi „formálnymi“ a praktizujúcimi veriacimi by bol asi najmarkantnejší v prípade Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá zohrala podstatnú úlohu v dejinách Slovenska, avšak práve najmä jej členov sa týka vnímanie náboženských obradov skôr ako záležitosti zvyku, tradície než ako prejavu skutočnej viery a hlbokého presvedčenia človeka.

Pokiaľ hovoríme o tých členoch cirkví, ktorí svoju vieru aktívne vyznávajú, okrem bohoslužieb je iste mnoho iných možností, ako prežívať spoločenstvo s ďalšími veriacimi. Miestne podujatia organizujú spravidla farnosti. Ale nemôžeme opomenúť aj väčšie akcie. Nedávno sa v Bratislave konal Národný pochod za život, organizovaný katolíckou Konferenciou biskupov Slovenska. Ale katolíci organizujú opakovane napríklad aj tzv.

V zásade sa dá povedať, že najväčšie slovenské cirkvi spolupracujú. Tu treba uviesť aj fakt, že Rímskokatolícka cirkev spoločne s Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku sa vlastne považujú za jednu Katolícku cirkev - i keď v zmysle práva ide o dve cirkvi. Obe však uznávajú autoritu pápeža ako rímskeho biskupa.

Predstavitelia rímskokatolíkov a gréckokatolíkov komunikujú s inými cirkvami, vrátane evanjelikov, ale prejavujú dlhodobo záujem aj o komunikáciu s predstaviteľmi židovských komunít.

Pomerne silno početne zastúpení sú na Slovensku aj Svedkovia Jehovovi, ktorých vznik možno datovať do začiatku 20. storočia a ktorí nadviazali na činnosť hnutia tzv. bádateľov Biblie. Vierouka tejto NS je však natoľko odlišná od toho, čo sa bežne chápe pod pojmom „kresťanstvo“, že v tomto prípade hovoríme skôr o tzv. netrinitárnom kresťanstve. Teda ide o vierovyznanie, ktoré síce na kresťanstvo nadväzuje, ale odmieta takú podstatnú dogmu iných cirkví, ako je presvedčenie o Bohu ako Svätej Trojici.

A vskutku, dá sa povedať, že žiadna vážnejšia komunikácia medzi kresťanskými cirkvami a Svedkami Jehovovými na Slovensku neprebieha. Istotne to súvisí aj s akýmsi pestovaním silného pocitu výlučnosti, ktorý je vlastný viacerým takýmto menším náboženským spoločnostiam. Kým katolíci a evanjelici sa (aj na Slovensku) stali súčasťou procesu zbližovania jednotlivých cirkví a denominácií známeho pod názvom ekumenizmus, v súvislosti so Svedkami Jehovovými o takejto účasti nemôže byť reči. Svedkov Jehovových možno vnímať ako spoločenstvo, ktoré zásadným spôsobom nezasahuje do chodu slovenskej spoločnosti (s výnimkou vlastných členov).

Avšak aj v súčasnosti môžeme hovoriť o spoločenstvách vykazujúcich znaky cirkvi či náboženskej spoločnosti, ktoré nie sú registrované. Zrejme to súvisí aj so zákonnou podmienkou na registráciu, ktorou je vyzbieranie pomerne vysokého počtu podpisov členov cirkvi či NS. Významnou neregistrovanou cirkvou na Slovensku je Kresťanské spoločenstvo, známe aj pod názvom Milosť. Milosť patrí k cirkvám, ktoré vyšli z tzv. letničného hnutia.

Pokiaľ ešte ide o kresťanské spektrum, môžeme spomenúť viaceré menšie protestantské cirkvi ako je Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská či Cirkev adventistov siedmeho dňa. Tieto cirkvi sa až tak silno voči katolíkom či vôbec väčším, tradičným cirkvám nevyhraňujú. Pochádzam z mesta, kde bežne dochádzalo aj k celkom priateľským diskusiám medzi katolíkmi a adventistami. Hoci adventistické učenie je v niektorých svojich aspektoch pomerne radikálne.

K radikálnejším, resp. netradičnejším cirkvám (pokiaľ ide o naše prostredie) môžeme zaradiť aj Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Ide o najväčšiu cirkev v rámci mormónstva a jedinú z tohto náboženského smeru, ktorá je zastúpená na Slovensku. Vznikla v Spojených štátoch a je založená na veľmi zvláštnej zmesi kresťanských a úplne nových myšlienok založených na tzv. Knihe Mormon (Knihe Mormónovej).

Prevažne na východe republiky je zastúpená Pravoslávna cirkev. Podobne najmä východného Slovenska sa týka pôsobenie slovenskej gréckokatolíckej cirkvi. Gréckokatolícki eparchovia (biskupi) sú súčasťou Konferencie biskupov Slovenska, ktorá združuje aj rímskokatolíckych biskupov. Zaujímavosťou je uznávanie spovede (sviatosti zmierenia) u pravoslávnych zo strany katolíckej cirkvi.

Medzi najvýraznejšie tendencie a charakteristiky súčasného vývoja, ktoré sa týkajú aj Slovenska, možno zaradiť globalizáciu, systém a ideológiu liberálnej demokracie, trhové hospodárstvo s určitými sociálnymi črtami, ale aj už spomínanú sekularizáciu. S týmto „duchovným ovzduším“ súčasnej doby môžeme spojiť a od neho odvodiť aj akúsi silnú orientáciu našej spoločnosti na konzum. Preto, pochopiteľne, predstavitelia náboženských smerov a cirkví proti týmto tendenciám často rôznymi spôsobmi vystupujú.

A pokiaľ ide o orientáciu spoločnosti na konzum, tu si môžeme všimnúť ešte iný zaujímavý aspekt. Ľudia sa častokrát obracajú aj k motivačnej, či duchovne zafarbenej literatúre - ale skôr v súvislosti s autormi, ktorí nevychádzajú z tradičných náboženských prúdov zastúpených na Slovensku. Tento jav by si istotne zaslúžil osobitnú analýzu. Možno takýto záujem vnímať ako o pokus súčasného človeka o vyviaznutie z konzumu a orientáciu na duchovný svet?

Je možné, že ľudia po tomto type „ezoterickej“ literatúry siahajú aj po predošlých, nie najlepších skúsenostiach s tradičnými cirkvami či ich členmi. Osobne som ale veľmi skeptický, či takéto prejavy túžby do duchovne možno pokladať za autentické duchovno a nie skôr za pokus aplikovať na svoj život akúsi „instantnú vieru“ v podobe dobre znejúcich citátov.

Pokiaľ uvažujeme v súčasnom kontexte o duchovne a orientácii ľudí naň, nemali by sme takú úvahu ohraničiť len na cirkvi, ba ani len na smery, ktoré sa bežne považujú za náboženské. Svoju hlbokú túžbu po posvätne môže človek vyjadriť napríklad aj v rámci niektorej politickej strany s hlboko prepracovanou ideológiou (takí zelení, či komunisti, ale príkladov by iste bolo viac).

Áno, môžeme to povedať aj tak, že ľudia častokrát svoje putá s „tradičnými“ cirkvami pretrhali, keďže nemali pocit, že im majú čo ponúknuť, nemali dojem, že hovoria súčasným jazykom a pomenúvajú ich problémy a starosti. Skrátka, že sú možno vzdialené ich životom. Súčasťou toho môžu byť aj rôzne osobné, ale aj rôzne sprostredkované skúsenosti. Avšak akási túžba po posvätne aj po popretŕhaní týchto pút naďalej pokračuje.

Tu je iste dôležité zmieniť aj fakt, že sklamaní členovia väčších cirkví prejdú k tým menej tradičným. Tento jav je prítomný, ale nedovolím si ho teraz kvantifikovať. Zrejme nemožno ešte hovoriť o masovom jave. Častokrát taký človek prechádza - obrazne povedané - skôr do kolónky „bez vyznania“.

Na Slovensku je značne zastúpená náboženská indiferentnosť. Ale sú tu zastúpené aj menšie skupiny ľudí, ktoré sa „hrdia“ svojím ateizmom a sekularizmom. Vo svojej rétorike sa zameriavajú na kritiku náboženstva ako takej a vystupujú antiklerikálne.

V závere tejto úvahy by som rád spomenul aj myšlienku českého katolíckeho kňaza Ladislava Heryána, ktorý opakuje, že nemá zmysel deliť ľudí na „veriacich“ a „neveriacich“. Dovolil by som s tým súhlasiť. Viac než s akceptáciou určitých článkov viery či dogiem by som pojem spirituality spájal s určitým prístupom k životu, životným štýlom.

Vezmime si človeka, ktorý sa pravidelne zapája do charitatívnych či iných verejnoprospešných aktivít, no nechodí do kostola a pri sčítaní si uvádza „bez vyznania“. Som presvedčený, že takéhoto človeka nie je možné len tak „šmahom ruky“ zaradiť medzi „neveriacich“ ľudí.

Pokiaľ ide o otázku možného úpadku tradičných cirkví, je možné, že tieto cirkvi síce o ďalších veriacich prídu - ale možno to považovať za zásadnú stratu, pokiaľ pôjde o ľudí, ktorí doposiaľ neboli príliš aktívni? Dovolím si rozhodne tvrdiť, že aj tradičné cirkvi budú naďalej hrať v spoločnosti podstatnú úlohu. Hoci by istotne mali seriózne reagovať aj na krízu v oblasti spirituality - a to predovšetkým vo svojich radoch. A nakoniec, možno predpokladať, že nie nedôležitú úlohu budú naďalej zastávať aj menšie a menej tradičné cirkvi a spoločenstvá.

Starokatolícka cirkev na Slovensku

Starokatolícka cirkev na Slovensku (SKC) je kresťanská cirkev, jedna z cirkví a náboženských spoločností registrovaných na Slovensku. Patrí medzi starokatolícke cirkvi, ktoré sa dištancovali od rímskokatolíckej cirkvi, ale s rímskokatolíckou cirkvou si nechali mnoho podobností. Zaregistrovaná je od roku 1995.

Pri Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 sa k nej prihlásilo 1 687 veriacich. V roku 2021 1778 veriacich.

Starokatolícka cirkev na Slovensku pôvodne tvorila jeden celok s českou cirkvou, ktorá vznikla už koncom 19. storočia a v polovici 20. storočia mala etablovanú sieť farností s vlastným biskupom. Z Utrechtskej únie cirkev už v roku 2004 vystúpila, oficiálne kvôli nesúhlasu so svätením žien a žehnaniu homosexuálnym párom, ku ktorému pristúpili cirkvi v nemecky hovoriacich krajinách.

Podľa interpretácie Utrechtskej únie však bola slovenská cirkev vylúčená, keďže jej biskup elektus (zvolený, no ešte nevysvätený biskup) Augustín Bačinský prijal biskupské svätenie od Antónia José da Costa Raposa, biskupa Apoštolskej episkopálnej cirkvi v Portugalsku (dnes nazývanej Starokatolícka cirkev v Portugalsku), ktorého cirkvi Utrechtskej únie považujú za biskupa vysväteného neregulárnym spôsobom (tzv. vakantného biskupa).

Starokatolícka cirkev na Slovensku následne v roku 2004 založila Svetovú radu národných katolíckych cirkví so sídlom v Nitre, ktorej prvým predsedom sa stal jej novovysvätený biskup Augustín Bačinský. V roku 2001 mala cirkev 1 733 veriacich, v roku 2011 - 1 687. V roku 2021 sa k cirkvi prihlásilo 1778 veriacich.

Na Slovensku od roku 2004 nepôsobila starokatolícka cirkev ktorá by bola členkou Utrechtskej únie. To sa zmenilo v marci 2016, keď v Bratislave začalo pod zastrešením českej starokatolíckej cirkvi pôsobiť jej misíjne spoločenstvo Starokatolíci v Bratislave. Od roku 2020 sa toto spoločenstvo oficiálne nazýva Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku. Vedie ju kňaz Martin Kováč. Táto cirkev však nie je štátom registrovaná a netvorí jeden celok so Starokatolíckou cirkvou na Slovensku. Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku je taktiež otvorená v otázke LGBT a do diakonskej služby svätí aj ženy.

Starokatolíci uznávajú ako základ učenia Utrechtské vyhlásenie starokatolíckych biskupov z roku 1889. Vyznávajú Apoštolské, Nicejsko-carihradské a Atanaziánske vyznanie. Vysluhujú sedem sviatostí: krst, birmovanie, Eucharistiu, spoveď, manželstvo, kňazstvo a pomazanie chorých. Eucharistiu vysluhujú pod obomi spôsobmi a spoveď má charakter spoločnej, pri bohoslužbe. Osobná spoveď je tiež možná. Starokatolícka cirkev na Slovensku nemá vlastný misál, sväté omše slúži podľa Rímskeho misála.

Starokatolícka cirkev na Slovensku má episkopálno-synodálne cirkevné zriadenie. Biskup má všetky práva a povinnosti, ktoré všeobecné právo prideľuje biskupom, pri rešpektovaní cirkevnej ústavy, podľa ktorej je najvyšším orgánom cirkvi synoda a v čase medzi synodami pomáha biskupovi v riadení cirkvi synodálna rada v rámci kompetencií cirkevnej ústavy. Synodálna rada má desať členov, z toho piati členovia sú laici, predsedá jej biskup.

Organizačne patrí celé územie Slovenska pod Cirkevnú provinciu sv. Metoda, na čele ktorej stojí metropolita arcibiskup Vlastimil Šulgan. Starokatolícka cirkev na Slovensku má svoju jedinú aktívnu farnosť v Nitre, no príležitostne sa bohoslužby slúžia aj v iných mestách.

Starokatolícka cirkev na Slovensku sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto na Slovensku cirkev nadväzuje, hlavne i na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty a symbiózu východnej a západnej cirkvi, čiže ešte nerozdelenej cirkvi prvého kresťanského tisícročia. Keďže slovenské kresťanské korene sú predovšetkým v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa vnútrocirkevne nazýva i Slovenská katolícka cirkev.

Poriadok v cirkvi, ktorý napomáha jej životu, podobne ako je to aj v iných inštitúciách, či štátnych útvaroch, zabezpečuje predovšetkým ústava. I ona je ochranným valom proti herézam a škodlivým vplyvom, ktoré na Cirkev počas jej dejín doliehajú. Ústava starej cirkvi bola episkopálno-synodálna. V nej vynikajú slová episkopálny a synoda. Episkopálny znamená biskupský. Synoda je snem.

Počiatky prvotnej cirkvi, ako i predchádzajúce účinkovanie jej zakladateľa Ježiša Krista, sú veľmi živým a presvedčivým spôsobom opísané v Písme svätom Nového zákona. Za dátum narodenia Cirkvi sú považované Turíce, kedy sa uskutočnilo zoslanie Ducha Svätého.

RokPočet veriacich
20011 733
20111 687
20211 778

Základné články viery Starokatolíckej cirkvi:

  1. Boh stvoril svet z ničoho svojím Slovom.
  2. Rozumovou úvahou môžeme dospieť k tomu, že Boh existuje. Boha v našom vnútri zjavuje Duch svätý.
  3. Boh v ňom svedčí o sebe. Duch Svätý, zjavil im pravdu a podnietil ich k zapísaniu.
  4. prisudzuje ekumenickým, čiže všeobecným koncilom.
  5. Svätá Trojica - je jeden Boh v troch osobách. vo zväzku lásky sú Otec, Syn a Duch Svätý. Sú rovnakej podstaty.
  6. Podľa Svätého Písma je človek najdokonalejší Boží tvor na zemi. je Božie dielo, má dušu a telo. posloch a ochrancoch.
  7. Krista. a posvätených Kristovou milosťou pôsobením Ducha Svätého. apoštolských základoch, zriadení a bohoslužbe. Krista, tajomstvo spasenia, je jedna, svätá, všeobecná (t.j. apoštolská.
  8. službu. biskupskom úrade. Tieto služby pokladáme za Bohom ustanovené. stupňa služby musia stáť v apoštolskej jednote s katolíckou cirkvou. (apoštolská sukcesia).
  9. slova a slávenie Eucharistie, čiže svätej omše. oboma spôsobmi: Telo a Krv Pána Ježiša.
  10. všeobecných vyznaniach viery, vyslovené na všeobecnom koncile v Eféze v r. a tradované v cirkvi spolu s tajomstvom Vtelenia. (Bohorodička). Je hodná úcty a lásky pred všetkými anjelmi a svätými.
  11. posvätení Kristovou milosťou. V tomto spoločenstve vyniká oslávená cirkev. členovia odišli zo sveta plne posvätení Kristovou milosťou. cirkev ich ako svätých uznala a my slávime ich pamiatku. modlitbu k Otcovi skrze Krista.
  12. Duchom Svätým oživované znamenia Božej milosti. živou vierou a z nej rastie nádej a láska.
  13. Ježiš Kristus. znamením Božej milosti. Už samotný názov poukazuje na jej charakter. cirkvi. v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. cirkvi za čias apoštolov.

Starokatolícka cirkev vydáva časopis Slovenské katolícke listy.

Radi vám poskytneme ďalšie informácie o cirkvi a jej živote. a apoštolskej Cirkvi Kristovej. pôvode pápežskej moci, vyhlásené na 1. verili. To je ozajstné a skutočne katolícke. tisícročia. 3. základnou otázkou. lásky. prameňom. dorozumenia medzi kresťanmi. prenikaním k čistým prameňom a oprosteniu sa od nánosov vekov. Kristovej prítomnosti a útočišťom istoty. volený synodou zloženou z kňazov a laikov.

Mapa rozšírenia starokatolíckej cirkvi v Európe

tags: #starokatolicka #cirkev #na #slovensku