Starý kostol Žiar nad Hronom: História a súčasnosť

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Žiari nad Hronom je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Klasicistický dvojvežový kostol je druhou najvýznamnejšou architektonickou sakrálnou stavbou v meste.

Obec vznikla na území patriacom ostrihomskému arcibiskupstvu vo výhodnej polohe nad tokom Hronu na križovatke obchodných ciest zrejme už v 11. storočí. Názov Svätý Kríž dostala obec, od roku 1246 mestečko, od patrocínia kostola.

V nasledujúcich častiach sa pozrieme na stavebný vývoj a dôležité udalosti, ktoré formovali túto významnú pamiatku.

Najstaršie zmienky a stredoveké obdobie

Až do roku 1806 stál vo vyvýšenej polohe v Žiari nad Hronom stredoveký Kostol sv. Kríža.

Žiar nad Hronom (SK) kostol povýšenia Svätého kríža -zvony / koniec videa

Najstaršia písomná zmienka o starom kostole je z roku 1527, kedy sa spomína ako starý. Prvá priama písomná zmienka o chráme je až z roku 1527, kde sa spomína ako starý kostol. Nie je ale jasné, kedy bola spomínaná stavba postavená. V staršej literatúre sa uvažovalo, že to mohlo byť niekedy koncom 11. alebo koncom 12. storočia, kedy bolo patrocínium sv.

Svätokrížska farnosť je veľmi stará. Prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254 - 1264).

V priebehu 17. storočia bola stavba viacnásobne poškodená, vrátane vyhorenia pri požiari mesta v lete 1661, kedy padla ohňu za obeť aj zvonica. Oheň poškodil kostol taktiež v roku 1740.

Po týchto zničujúcich požiaroch ostal gotický svätokrížsky kostol aj so svojím okolím v ruinách.

Začiatkom 19. storočia banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely usúdil, že kostol už nemôže ďalej slúžiť svojmu účelu.

Starý kostol preto v roku 1806 zbúrali, zrušili kryptu pod hlavným oltárom a získaný kameň použili na výstavbu nového, klasicistického kostola.

Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí.

Stredoveký kostol zbúrali na základe rozhodnutie banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1806, pričom rozobraná bola aj krypta nachádzajúca sa pod svätyňou.

Kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v roku 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi.

Výstavba nového kostola v klasicistickom štýle

Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Plány jednoloďového dvojvežového kostola vypracoval kňaz Rehole piaristov, Florián Dom. Ten postavili v klasicistickom štýle ako jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím v rokoch 1806 - 1813. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia.

Zo starého kostola bol využitý organ, štyri zvony, ako aj chrámové cennosti.

V roku 1811 bola dokončená hrubá stavba chrámu. Hrubá stavba bola ukončená v roku 1811 a tak v septembri 1812 G. Zerdahelyi mohol nový chrám posvätiť. Všetky práce boli ukončená začiatkom októbra 1813.

Na chóre bol umiestnený organ zo starého kostola a vo vežiach pôvodné zvony.

Po dokončení maliarskych, sochárskych, tesárskych, sklenárskych a zlatníckych prác v interiéry kostola, biskup Zerdahely dňa 14. septembra 1812 na sviatok Povýšenia sv. Kríža kostol vysvätil. Do hlavného oltára uložil relikvie svätých Fulgencia, Jukundína a Severína. Dokončovacie práce trvali do 6. októbra 1813.

Náklady na postavenie kostola dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu.

Na pamiatku významnej udalosti bola v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred rokom 1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa. V kaplnke sa nachádza i obraz biskupa Gabriela Zerdahelyiho a na oltári socha piety. 12 krížov po obvode interiéru kostola svedčí o udalosti.

Veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m.

Architektúra a interiér kostola

Súčasný dvojvežový kostol je postavený v klasicistickom slohu. Fasáda kostola má vysunutú vstupnú časť - portikus - so šiestimi toskánskymi stĺpmi. Fasáda má predstavaný portikus, nad ktorým je trojuholníkový tympanón. Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu.

Nad vstupom je trojuholníkový tympanón a v jeho strede je umiestnený erb biskupa Zerdahelyho od Leopolda Forstra. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra.

Nad hlavným vchodom medzi vežami je umiestnený medený, pôvodne pozlátený kríž. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“

Na dvoch tabuliach pod sebou je latinský nápis od biskupa Rudňanského z roku 1847: „Ecce crucem Domini, fugite partes adversae“, čo v preklade znamená: Hľa kríž Pána, ujdite nepriatelia.

Na priečelí po obidvoch stranách hlavného vchodu sú pamätné tabule, ktoré venoval Spolok Sv. Vojtech, ako prejav úcty významným národným a cirkevným dejateľom - Dr. Štefanovi Moyzesovi, prvému predsedovi Matice slovenskej a Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej, ktorý bol svätokrížskym kňazom a je pochovaný na mestskom cintoríne v Žiari nad Hronom.

V každej veži sú dva zvony. V severnej veži sa nachádza veľký zvon, ktorý má 1660 kilogramov a odliaty bol v roku 1948. V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v r.1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archanjela., Floriána a Jána Nepomuckého. Nachádza sa tu aj umieráčik z roku 1924, vážiaci 58 kilogramov. Tu sa nachádza aj umieráčik (58kg) z r.1924.

V južnej veži je umiestnený Medián - stredný z roku 1924 k úcte Nepoškvrneného počatia P. Márie a malý z toho istého roku k úcte svätého Kríža. V južnej veži sú taktiež dva zvony. Jeden 750kg (medián-stredný) z r.1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z r.1924 k úcte svätého Kríža.

Veža sa spolu s krížom vypína do výšky 30 metrov. Táto veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m.

Vo svätyni nad hlavným oltárom je obraz - olejomaľba Povýšenia svätého Kríža od viedenského maliara Františka Schöna z roku 1809. Znázorňuje udalosť opätovného postavenia svätého Kríža na Golgote. V chrámovej lodi sú štyri bočné oltáre zasvätené: svätej Anne, svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, Anjelovi strážcovi a Panne Márii Karmelskej - Škapuliarskej. Nad každým oltárom je olejomaľba s vyobrazením príslušného svätca. Najnovší je obraz Panny Márie Karmelskej - Škapuliarskej z roku 1949 od Edmunda Messányiho z Nitry.

Okrem kaplnky Panny Márie Sedembolestnej je v kostole kaplnka Panny Márie Lurdskej. Svätyňa kostola je štvorcového tvaru a kostolná loď obdĺžniková. K vonkajšej pravej strane svätyne je pristavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a k vonkajšej ľavej strane sakristia, čím kostol v pôdoryse dostáva tvar kríža a vytvára jednoliaty celok.

Pod severnou vežou kostola je vybudovaná krypta, určená na pochovávanie biskupov Banskobystrickej diecézy, ktorú v roku 1808 nechal postaviť banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely. Pod severnou vežou kostola je krypta banskobystrických biskupov.

Nad vchodom, ktorý je situovaný z bočnej fasády, je umiestnený nápis: Sepultura episcorum neosoliensium. V hrobke sú uložené pozostatky šiestich banskobystrických biskupov - Františeka Berchtolda, Gabriela Zerdehelyho, Jozefa Belánskeho, Karola Rimelyho, Mariána Blahu, Štefana Moyzesa - a dvoch kňazov J. Šimúniho a F. S. Molnára.

Prehľad Biskupov Pochovaných v Krypte

BiskupRoky spravovania diecézy
František Berchtold1776 - 1793
Gabriel Zerdahelyi1800 - 1813
Jozef Belánsky1823 - 1843
Štefan Moyses1851 - 1869
Karol Rimely1893 - 1904
Marián Blaha1920 - 1943

Svätokrížska farnosť je veľmi stará. Prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254-1264). Pri kostole sa nachádza pohrebná kaplnka rodiny Anderleovcov z roku 1867. Pred hrobkou stojí na kamennom podstavci socha sv. Rócha, neskorobaroková z roku 1788.

Súčasnosť

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

tags: #stary #kostol #ziar #nad #hronom #zaujimavosti