Kresťania v prvých troch storočiach používali mnohé rôzne symboly, ktoré mohli poukazovať na meno a spasiteľný význam pôsobenia, života a smrti Isusa Christa. Bol to symbol „Dobrého Pastiera“, „korábu“ spasenia, „kotva“ viery i v symbole ryby, ktorého grécke znenie „ICHTHYS“ zaviera v sebe prvé písmená vyznania „Isus Christos, Boží Syn, Spasiteľ“.

Význam kríža v kresťanstve
Kríž je najvýznamnejší symbol kresťanstva, pretože skrze kríž sme boli vykúpení na večnosť. Sviatok Vozdiženija - Povýšenia Čestného a Životodárneho Kríža Hospodinovho bol ustanovený na spomienku historickej udalosti - nájdenia kríža, na ktorom bol ukrižovaný Isus Christos cisárovnou Helenou okolo r. 326 v Jeruzaleme.Posvätený kríž nás ochraňuje od Zlého skrze Ježiša Krista, ktorému dôverujeme a s ktorým sa stretávame v Eucharistii. Kresťan by mal nosiť kríž či už na viditeľnom mieste, alebo v skrytosti a nevystatovať sa s ním ako s módnym doplnkom.
Mnohí Rusíni veria, že duša opúšťa svoje telo až počas pohrebu, preto hovoria s ním, neotvárajú okná a do pohrebu nezametajú v dome, aby duša neodletela alebo nebola vymetená a vynesená z domu.
Ako symbol víťazstva je dvojitý, tzv. Jagelovský kríž, aj na štíte jazdca v litovskom znaku. Vidíme ho aj v erbe mesta Vilnius.
Večerňa z Osadného v predvečer Proischoždenija čestného Kríža a mučeníkov Makabejských, 13.8.2025
Rôzne podoby kríža
Okrem kresťanského kríža, ktorý môže mať rôzne podoby (ondrejský, františkánsky, petrovský, pápežský, jeruzalemský, pravoslávny…), poznáme aj pohanské (keltský, egyptský kríž), ktoré sa v dnešnej dobe začali hojne používať, najmä egyptský (nílsky) kríž. Ak sa rozhodujete, či nosiť viditeľným spôsobom kríž, alebo nie, vedzte, že sú tu ľudia, ktorí ho nosia s v ešte väčšou obľubou ako my - kresťania. Čím viac je takýto človek vzdialený Bohu, tým je „kríž“ nápadnejší. Nebojme sa preto ukázať, koho nosíme v srdci, komu patríme a dôverujeme.Dvojitý kríž ako symbol víťazstva nad smrťou a nádeje na vzkriesenie k večnému životu býva aj súčasťou byzantských stauroték - honosných relikviárov. Najstaršia z nich je uložená v poklade dómu v Limburgu an der Lahn.
Byzantské korene dvojitého kríža
Byzantské korene základných atribútov uhorského znaku, resp. jeho „hornouhorskej“ časti, teda dvojitého kríža na trojvrší, sa nikdy príliš nezdôrazňovali. Heraldické a historické bádanie totiž pri riešení otázok ikonografie, symboliky a chronológie atribútov znaku nehľadalo odpovede v preduhorskej, byzantskej histórii.Pri sledovaní uvedeného problému sú najdôležitejším prameňom vyobrazenia na byzantských minciach zo 6.-9. stor. Na nich totiž zisťujeme prvý výskyt nového typu kríža, vždy paralelne s krížom jednoduchým. V jednoznačne vykryštalizovanej podobe sa objavil po prvý raz až na solidoch cisára Justiniána II. Rhitnometosa (obr. 2:1),[6] v období jeho druhého panovania (705-711) v r. 706, teda potom, čo bol tento cisár po prvom úseku vlády (685-695) vo vyhnanstve v Chersone na Kryme a až po desiatich rokoch, vyplnených vnútornými rozbrojmi a vládou vojakov, ako víťaz sa znova vrátil na byzantský trón.
V 11. stor. sa na freskách a mozaikách početných byzantských kláštorov (napr. Hosios Lukas, Dafni, Nea Moni)[13] zrazu objavuje motív vzkriesenia človečenstva v deň Posledného súdu (Ján, hlava 5, 28-29; 6, 39-40; Ján, Zjavenie, hlava 20, 4-6). V biblickej scéne je zobrazený Kristus zostupujúci do predpeklia, v pravici drží dvojitý kríž a ľavú ruku podáva z hrobu vychádzajúcemu Adamovi.
Výnimočnú hodnotu z hľadiska riešenia problému symboliky dvojitého kríža má aj vyobrazenie tohto znaku na solidoch uzurpátora Artabasdesa (742-743/4). Tu však dvojramenný kríž nie je na glóbe, ale ako samostatný atribút ho cisár (či skôr vzdorocisár) drží pred sebou na hrudi (obr. 3: 1).[9] Nie je tu všeobecným symbolom kresťanstva víťaziaceho nad islamom,[10] ale symbolom nádeje na osobné víťazstvo.

Spojenie kríža a trojvršia Golgoty
Ikonografické znakové spojenie pôvodne jednoduchého kríža víťazstva (od 6. stor.) a od 9. stor. aj dvojitého kríža s vertikálnym stupňovitým zobrazením Golgoty symbolizovalo od počiatku základný článok kresťanskej viery, že Kristus svojou obetou na Golgote vykúpil ľudstvo a dal mu aj nádej na vzkriesenie pre život večný, ako to vidíme stvárnené vo výjavoch Anastasis - Vzkriesenie z 11. a 12. stor.Najstaršie zobrazenie dvojitého kríža na stupňovite znázornenej Golgote - v štýle byzantskej mincovej ikonografie poznáme na solidoch cisára Teofila (829-842), v tolerantnom období doznievania ikonoklazmu; na averze drží v ľavej ruke jednoduchý kríž a v pravej glóbus tiež s jednoduchým krížom, na reverze je tu po prvý raz dvojitý kríž na stupňovitej Golgote (obr. 1: 2).[38] Takéto znakové spojenie sa v byzantskom umení, najmä na byzantských minciach udržalo až do 13. stor.
Pôvodné, štylizované lineárne vertikálne zobrazenie trojvršia sa postupne mení a nadobúda podobu postranných, teda horizontálnych, akoby priestorových stupňov. S týmto typom ikonografie kríža na trojvrší sa stretávame aj v Dalmácii na fragmente reliéfne zdobenej kamenej dosky z kláštora sv. Eufemie v Kamporu na ostrove Rab v 7.-8. stor. (obr. 15: 2)[42] a v Zadare (obr.
Tri z nich, tzv. „Borisove kamene“, ruský archeológ B. A. Rybakov datoval k r. 1128 (obr. 19: 1) a štvrtý - „Rogvolodov kameň“ (obr. 19: 2) do r. 1171.[51] Dvojitý „pravoslávny“ kríž s náznakom zaoblenej Golgoty je vyšitý aj na antimense - oltárnej plachtičke arcibiskupa Nifonta objavenej v Novgorode. Tento predmet je datovaný presne na deň 1.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| cca 326 | Nájdenie kríža cisárovnou Helenou v Jeruzaleme |
| 706 | Prvý výskyt dvojitého kríža na solidoch cisára Justiniána II. |
| 829-842 | Dvojitý kríž na stupňovitej Golgote na solidoch cisára Teofila |
Kríž ako symbol nádeje a vzkriesenia
Kríž sa javí symbolom víťazstva života nad smrťou. Privádza nás k prvotnému šťastiu, ktoré sa nám pokúša ukradnúť zlobou prechytrelý diabol. Preto nasledujúc prvých kresťanov, skláňame sa pred krížom a bozkávame ho, oslavujúc pribitého na ňom Boha - V tento deň, vynáša sa Kríž Hospodinov, a veriaci ho s túžbou prijímajú i dostáva sa im uzdravenia na duši i tele od každého neduhu.Christos vstal z mŕtvych a stal sa prvý medzi zosnulými“. Na mnohých miestach Starej Zmluvy nájdeme svedectvá o tom, že smrť sa hneď nazývala aj peklom. Keď Christos vstal z mŕtvych voviedol do nášho života čosi nové, iné. Tým novým je odchod z tohto sveta, ktorý sa pre človeka už nenazýva smrťou, ale upokojením, alebo snom.
tags: #stary #pravoslavny #krizik