Šťastné Vianoce a Nový Rok: Tradície a Zvyky na Slovensku a vo Svete

Myšlienkou jednotnej únie je zbližovanie jednotlivých členských štátov Európskej únie po stránke legislatívnej, pracovnej, vzdelávacej, obchodnej ako i v ďalších oblastiach života. Najväčším sviatkom pre všetkých ľudí sú práve Vianoce. Niektoré zvyky sa však z jednotlivých krajín nemôžu vytratiť, každý človek ich má zakorenené vo svojom vnútri a snaží sa ich odovzdávať z generácie na generáciu. V 25 členských štátoch sa mnohé vianočné zvyky prelínajú, ale majú aj svoje odlišnosti.

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc je vianočný stromček pod ktorým nesmú chýbať darčeky, tie však v každej krajine nosí niekto iný. Môže ich priniesť i samotný vianočný stromček, Ježiško, Mikuláš, Santa Klaus, Sinter Klaas, Ukko, či Vassilios. Štedrý večer sa zvykne nazývať aj preto, že štedrovečerný stôl je plný všakovakých dobrôt, na ktoré sa ľudia tešia celý rok a nielen deti, ale aj dospelý sa nevedia dočkať vianočných darčekov. Nie však vo všetkých krajinách sa rozdávajú práve na Štedrý večer. V niektorých krajinách je najväčším sviatkom 25.

Vianočné Tradície a Zvyky na Slovensku

Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.

Vianočný Stromček a Darčeky

K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.

Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri (o tej si povieme neskôr) nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.

Štedrá Večera

Spomínali sme štedrú večeru? Správne! K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou.

Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.

Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

Vianočné Povery a Zvyklosti

K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.

Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.

Súčasné Vianočné Tradície

Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky. „Maršal Malinowski!“, tak znie známy prípitok z tohto famózneho filmu. A my pripomíname, aby ste to s prípitkami na Vianoce nepreháňali, aj keď alkoholické nápoje sú tiež jednou z vianočných tradícií.

Vianočné Tradície v Rôznych Regiónoch Slovenska

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky.

Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.

Prehľad Tradičných Vianočných Jedál Podľa Regiónov:

Vianočné Obdobie v Minulosti

Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Začínali na Ondreja, slobodné dievky liali do vody rozohriate olovo a vzniknutý tvar im pripomínal to, aké bude mať povolanie ich nastávajúci. Na Barboru, kde v predvečer sviatku chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku a keď im rozkvitla na štedrý deň, tak to znamenalo, že sa dobre a skoro vydá.

Na Mikuláša ľudia radi uzatvárali zložité obchody. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli. Verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatsvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Na Luciu chodili panny v bielom zahalené, s tvárou v múke omúčenou, chodili po domoch vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na ,,Lucie“ prehovoriť, lebo by boli prekliaty. Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Štedrý deň predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. V tento deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti, a aby sa stretli o rok zas pri štedrovečrnom stole. Na stôl sa prestieral obrus, pod ktorý sa dávali slamenné kríže, ktoré potom zavesili na stromy, ako ochrana pred húsenicami. Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Pod tanier sa dávali mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva.

Vianočné Tradície v Európe

Vianočné tradície sú spojené s vystavovaním vianočných pohľadníc na rímsu kozubu, pobozkať sa pod vetvičkou imela ako aj vešanie pančúch na kozub, do ktorých prináša darčeky Santa Claus. Štedrovečerná večera sa koná 25. decembra. Podáva sa plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.

Bulharsko

Na Vianoce nesmie chýbať v izbe bulharskej rodine stromček a slama, ktorá má pripomínať chudobu chlieva, kde prišiel na svet malý Ježiško. Zaujímavosťou je, že darčeky tu rozdáva dedo Koleda a tradičných vianočných jedlom je bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta.

Česká Republika

U susedných Čechov sú podobne ako u nás Vianoce sviatkami rodiny, keď sa pod jednou strechou stretne celá rodina. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko" v podobe šošovicovej, zemiakovej alebo rybacej polievky, mäsového pokrmu alebo ryby a iných dobrôt, ako sú vianočky, "kuba" z krúpov a cesnaku. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy.

Dánsko

Prvými poslami blížiacich sa Vianoc sú v Dánsku adventné vence. Štyri horiace sviece znamenajú štyri obdobia ľudského života - detstva, mladosti, dospelosti a staroby. Darčeky sú pre Dánov veľkým prekvapením, o ktorých obdarovaný nesmie vedieť. Čím väčšie prekvapenie, tým ich čaká šťastnejšia budúcnosť.

Fínsko

Fíni sú presvedčení, že ich krajina je pravlasťou Santa Klausa, ktorý od nich roznáša darčeky po celom svete. Vianoce sú pre nich aj veľkou slávnosťou vianočného stromčeka gigantických rozmerov, okolo ktorého sa hrajú deti, tancujú a spoločne radujú z darčekov.

Francúzsko

Vianoce sú pre Francúzov taktiež rodinným sviatkom. Deti dokonca veria, že darčeky im prináša stromček na Štedrý deň večer, keďže sú priviazané papierovými stuhami o stromček. Večera je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú dary mora a hlavným jedlom je pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Okrem klasických sladkých dezertov sa podáva čokoládová saláma a roláda v podobe vianočného polena. Keď sa večera pretiahne, darčeky sa rozdávajú až na druhý deň ráno.

Chorvátsko

Vianoce sú pre Chorvátov najdôležitejším sviatkom v roku. Darčeky im na Štedrý večer nosí Ježiško a v tento deň sa dodržiaval pôst. Dobrovoľné hladovanie si vynahradia o deň neskôr, v prvý sviatok vianočný.

Grécko

Grékom nosí netradične darčeky až na Nový rok svätý Vassilios. Vianoce spájajú s tradíciou hrania rôznych hier šťastia a krájania novoročných koláčov. Ten, kto vo svojom dieliku objaví zlatú alebo striebornú mincu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie.

Holandsko

Zo Španielska pripláva 25. decembra dobrácky dedo Sinter Klaas na bielom koni. Vznesie sa nad strechami domov a cez komín sype deťom darčeky zabalené v pestrofarebných papieroch, rovno pod vianočný stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia - muríni, ľudia ich však volajú čiernymi Petrami. Pre dobré deti majú darčeky, neposlušné deti odnášajú vo vreciach do Španielska, kde musia celý rok slúžiť Sinterovi Klaasovi. Domov sa vrátia až o rok. Obľúbených vianočným jedlom je pečený králik s brusnicami.

Írsko

Na Štedrý večer sa v Írsku nechávajú pootvorené dvere pre svätú rodinu i chudobných pútnikov.

Maďarsko

Maďarské Vianoce sa od tých našich slovenských odlišujú iba jednou výnimkou - vianočné darčeky si rozdávajú už pred štedrou večerou.

Malta

Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov - to je zvyk v prvý adventný deň v Nemecku. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Na tie ďalšie si budú musieť deti počkať až do Štedrého večera. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch menom "Weinachtsmann". Má ryšavé fúzy a bradu. Nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na niektorých stoloch nechýba pečená klobása a zemiakový šalát alebo kapor.

Poľsko

Poľské Vianoce sa odlišujú od tých našich jednou tradíciou - na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Keď sa potom na oblohe objaví prvá hviezda, sadajú si k stolu. Pán domu rozdáva oblátky a podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnice s hríbmi.

Rakúsko

Tradíciou Rakúšanov sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Taktiež svorne očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorí deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie.

Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Komu "barborka" vykvitne na Štedrý deň, ten bude mať po celý nadchádzajúci rok šťastia hojnosti. Keď v Štedrý večer zazvoní zvonček, je čas ísť k stromčeku a rozdávať darčeky, ktoré otvára hlava rodiny. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.

Rumunsko

Kedysi rozdeľoval darčeky v Rumunsku "kmotríček". Dnes ich väčšinou prináša Svätý muž, nie pod stromček, ale ich schováva do topánok a pod posteľ. Na Vianoce sa konzumuje pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami a veští sa budúcnosť podľa jablčných jadierok alebo s pomocou čierneho kohúta.

Slovinsko

Božič - malý boh - sa volá prvý adventný deň a na Troch kráľov sa dojedajú zvyšky vianočného chleba, tzv. božičníka. Polovicu z neho dostanú ľudia a polovicu zvieratá a vtáčiky. Zvykom Slovincov pre štedrovečernou hostinou je modlitba za zdravie a šťastie a po večeri nasledovalo čarovanie.

Španielsko

Oslavy Vianoc sa v Španielsku nesú v znamení spevu, hudby a tanca. Na uliciach, v kaviarňach a dokonca v kostoloch sa tancujú miestne ľudové tance. Ako hlavný chod sa na Štedrý večer podáva baranie, jahňacie alebo kozľacie mäso s množstvom zeleniny, ovocia a vína. Na stole nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky. Čo je pre nás nezvyčajné, Španieli sa na Štedrý večer neobdarúvajú darčekmi.

Švédsko

Vo švédskej domácnosti nesmie chýbať trojramenný vianočný svietnik so sviečkami, ktorý pripomína mystérium Svätej Trojice. Stromček sa zvykne zdobiť až na Štedrý deň a doprostred miestnosti sa zavesí "vianočná koruna". Darčeky nosí hrbatý vianočný škriatok nazývaný Jultomben, ktorého sprevádza malý trpaslík Julnissar a občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa.

Spája sa s ním legenda. Starý cap odmietol dať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku a preto za trest musí roznášať po domoch darčeky. Vianočný stôl je plný sušenej tresky v bielej omáčke, teplej šunky so zeleným hráškom a špecialít - varenej hnedej fazule so slaninou, zapečenou v cibuli. Nakoniec sa podáva sladký dezert - ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Kto ju nájde, dostane darček. V niektorých krajoch ešte nevymizli zo zvyku vianočné prechádzky, kedy si ľudia nasadli do saní a vozili sa po zasneženej krajine.

Netradičné Vianočné Tradície vo Svete

Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete. Mnohé z vianočných zvykov zaujmú a umožnia nahliadnuť hlbšie do duše danej kultúry, iné pobavia a niektoré snáď i mierne šokujú svojou výstrednosťou. Čo ich všetky spája, je krása mnohorakosti, s ktorou národy sveta vnímajú sviatky zimy.

Napríklad, jedným zo symbolov Vianoc vo Švédsku je obrovská slamená socha kozy menom Yule. Po prvýkrát ju postavili začiatkom adventu v roku 1966 na nádvorí zámku Gävle. Odvtedy si ju osvojili aj iné regióny, no okrem popularity vyvolala aj istú kontroverziu. Stala sa totiž lákadlom podpaľačov, ktorým sa niekoľkokrát podarilo sochu spáliť do tla. Druhé zviera, bytostne späté so švédskymi Vianocami, je animované a nie je ním nik menej slávny ako Donald Duck, po švédsky Kalle Anka. Práve k jeho televíznym príbehom sadá údajne na Štedrý večer až polovica Švédov.

V Guatemale sa presne o 18.00 h v siedmy decembrový deň sa na dvoroch a väčších priestranstvách Guatemala City odštartuje vianočná sezóna zapálením vatier, ktoré však majú aj sekundárny význam - symbolizujú upálenie diabolských duchov. Spolu s haraburdím, ktoré povynášali, aby vatry lepšie horeli, by teda mali zhorieť aj tieto temné sily. Odhaduje sa, že takýchto vatier sa každý december zapáli až pol milióna.

Novoročné Tradície a Povery na Slovensku

Na Slovensku sa na Nový rok dodržiavajú viaceré pravidlá a povery, ktoré hovoria o tom, čomu by sme sa mali vyhnúť, aby sme nezačali nový rok „zle“.

• Fyzická práca - Na Nový rok by sa nemalo prať, upratovať, šiť, vešať bielizeň, ani robiť inú ťažkú prácu.
• Smútok a plač - Ak na Nový rok plačete, verí sa, že celý rok budete zažívať smutné alebo emocionálne náročné chvíle.
• Nosenie čierneho oblečenia - Čierna farba je symbolom smútku a negativity.
• Rýchle alebo neuvážené rozhodnutia - Hovorí sa, že ak urobíte unáhlené rozhodnutie na Nový rok, môže vás to negatívne ovplyvniť počas celého roka.
• Pitie nad mieru - Hoci sa Nový rok často oslavuje bujarými večierkami, prehnaná konzumácia alkoholu môže symbolizovať chaos alebo neporiadok v novom roku.

Silvestrovská noc mala podľa našich predkov zvláštnu moc, ktorá bola priaznivá rôznym veštbám a želaniam. Verilo sa, že to, čo sa človeku prisní o silvestrovskej noci, sa má v ďalšom roku vyplniť.

Medzi ďalšie novoročné zvyky a povery patria:

• Uprataná domácnosť - Domácnosť by mala byť pred Novým rokom dokonale uprataná, vrátane vypranej bielizne a dokončených prác. Nedokončené veci totiž symbolizujú chaos a neprinášajú dobrý začiatok.
• Žiadne požičiavanie - Na Nový rok sa nepožičiavajú peniaze ani predmety.
• Prvý návštevník - Prvý človek, ktorý prekročí prah domu, môže ovplyvniť šťastie domácnosti. Hovorí sa, že muž ako prvý návštevník prinesie šťastie, zatiaľ čo žena môže priniesť smolu.
• Vyhýbanie sa hádkam - Na Nový rok sa neodporúča hádať ani kričať.
• Šťastné znaky a talizmany - Niekde sa podobne ako na Vianoce dávajú pod obrus mince alebo šupiny z kapra, aby symbolizovali bohatstvo.
• Žiadne dlhy - Na Silvestra a Nový rok by sme nemali mať žiadne dlhy.
• Otvorené dvere a okná - Niektorí ľudia na Nový rok otvárajú na chvíľu okná alebo dvere, aby pustili „starý rok von“ a privítali nový.
• Zabránenie odchodu z domu - Počas Nového roka sa neodporúča odísť z domu ako prvý, aby šťastie neodišlo spolu s vami.
• Predsavzatia - Ľudia si dávajú novoročné predsavzatia, ako napríklad začať cvičiť, prestať fajčiť alebo viac cestovať.

tags: #stastne #vianoce #a #novy #rok