Bolesť, strach a trápenie neobídu nikoho, ba ani tých najšťastnejších. Aj keď sa v tomto živote tešíme z mnohých dobrých vecí a máme veľkú radosť z dosiahnutých výsledkov, je to vždy dočasné a poznačené zlom. Našou veľkou nádejou je, že tento život nie je všetko, čo máme. To je istota nádeje.
Via Dolorosa
Nádej ako zmysel života
Žiť s nádejou znamená urobiť ju stredobodom. Nádej ako perspektíva do budúcnosti je veľmi dôležitá; dáva životu zmysel a cieľ.
José, adventista z Guatemaly, o svojej nádeji hovorí: "Už dlho verím, že Ježiš príde. Doteraz som neprestal dúfať. Viem, že Ježiš príde vo svoj čas. Myslím na to každé ráno a každý večer pri modlitbe. Keď som niekedy zmalomyseľnený, premýšľam o Ježišovom vzkriesení a držím sa zasľúbenia, že tak, ako on bol vzkriesený z mŕtvych, jedného dňa budem aj ja. V čo iné by som dúfal a čím by som potešoval iných? Najdôležitejšie je, že táto nádej dáva teraz môjmu životu zmysel. Máme uvažovať, čítať si a učiť sa z Biblie, aby keď Ježiš príde, mohli sme byť s ním spolu šťastní naveky. Prečo nádej na večný život s Kristom dáva nášmu životu zmysel? O svojej odpovedi uvažujte v súvislosti so slovami apoštola Pavla z 1 Kor, kde hovorí o tom, že ak nemáme túto nádej, sme najbiednejší z ľudí.
Lena, dospievajúce dievča z Rumunska, opisuje svoje pocity z objavenej nádeje takto: "Nikdy predtým som nevedela, že Boh príde opäť na túto planétu osobne. Pri pomyslení na to som sa v prvej chvíli vyľakala. Teraz však viem, že príde, aby si tých, ktorých miluje, vzal k sebe domov. Keď myslím na ten deň, som šťastná. Všetkým svojim priateľom rozprávam, že aj pre nich to bude tá najlepšia vec na svete.
BJB Vavrišovo 7.12.2014 - Viera, nádej a láska v praktickom živote
Viera, nádej a láska
Všimni si, ako Lena spojila vieru, nádej a lásku. Pavel vlastne hovorí to isté. Ako si predstavuješ ich vzájomné spojenie? Viera, nádej a láska určujú ráz nášho vnútra; ovplyvňujú rozhodnutia nášho srdca a stav našej mysle. Nie sú niečím prirodzeným. Dostávame ich výlučne od Boha, ktorý nám ich nevnucuje, ale ponúka všetkým, ktorí sú ochotní prijať ich. Musíme sa dennodenne podriadiť Pánovi, ktorý nám môže dať nádej, čo sa prejaví vo viere a láske. Aby sme túto nádej mali, musíme si ju prisvojiť a zosobniť; čerpať z nej pokoj, šťastie a pochopiť jej zmysel.
"To je tá ´živá nádej´, že Ježiš Kristus nás vzkriesi z mŕtvych. Nie je v nej pochybnosť alebo neistota. Kresťanská nádej nie je neurčitá túžba po niečom, čo sa týka hmlistej a neistej budúcnosti, ale pevné držanie sa toho, čo je a čo príde. Nie je to len ´väčšia nádej´, ale najväčšia, pretože sme sa naučili veriť, že Božie milosrdenstvo spočíva na nás podľa toho, ako naň očakávame. Oplývajme teda neustále touto nádejou." (EGW, RaH, 24. 6. 1902)
"Sme radi, že náš Pán, v ktorého veríme a ktorému dôverujeme, sa čoskoro vráti na zem pre svoj čakajúci ľud. Potom budeme navždy s ním, naším láskavým Vykupiteľom. Už viac nebude hriechu, ktorý by nás odlúčil od Boha. Potom sa stretneme so svojimi drahými, ktorých sme stratili a nikdy sa s nimi už nerozlúčime. Večný život, večný domov v kráľovstve nášho Boha! Ako veľmi túžime byť už tam! Sme unavení hriechom, pokušením, únavou, bolestnými sklamaniami, odlúčením, slzami a hriechom narušenej zeme. Chceme sa vrátiť domov do Otcovho domu." (J. M. Hopkins; RaH, 13. 5. 1902)
Utrpenie Ježiša Krista
Náš text nám predstavuje Pána Ježiša po Jeho príchode do Jeruzalema: osem dní pred židovskou Veľkou nocou. Ľud bol svedkom toho, ako Pána Ježiša slávne privítal s plesaním. Okrem toho prišli teraz za Pánom Ježišom aj niektorí Gréci, ktorí sa o Ježišovi Kristovi dozvedeli a chceli ho vidieť. Ľudsky by sme mohli povedať, že Pán Ježiš bol na vrchole slávy. Vtedy Pán Ježiš si uvedomuje niečo úplne iné. A práve v túto chvíľu živo pociťuje, že každým z okamihom sa blíži Jeho utrpenie. Pán Ježiš dobre vie, že ten istý ľud ktorý ho vítal radostným Hosana, bude onedlho kričať, Ukrižuj ho! Či je nám divno keď náš text hovorí čo prežíval Pán Ježiš: Teraz mi je duša rozrušená. Pociťoval živo bolesť, úzkosť a strach.
Áno, Pán Ježiš prežíval ťažké chvíle bôľu a zármutku. A predsa, utrpenie ho nezlomilo. Ponoril sa do veľkej moci a nekonečnej lásky svojho otca, podrobil sa Jeho vôli a dal sa pod jeho službu keď povie: Veď som na to prišiel k tejto hodine. Pán Ježiš berie ochotne na seba utrpenie, lebo vie, že ním nám pomáha. Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Takto hľadí Boh - Spasiteľ na zmysel utrpenia. Utrpenie jednotlivca je mnoho razy k dobru iných. Vieme dobre, že ľudský život je podmienený obeťou. Bez obeti niet ničoho veľkého! Pokrok, sloboda, kultúra no všetko je poznačené obeťami, ktoré donášali velikáni ducha na oltár. Cena večného života, napredovania je značená slzami, krvou a utrpením. Naše osobné utrpenie je semenom, z ktorého vyrastá bohaté ovocie nového života. Len keď zrno v zemi odumrie, donesie mnoho úžitku. Tak hľadel Pán Ježiš na svoje utrpenie, ktorý si uvedomoval, že On musí zomrieť - poraziť peklo. Vzal ho na seba, lebo ním pomáha nám. On bol ranený pre naše prestúpenie . . . a jeho ranami my sme boli uzdravení. Ak z nášho utrpenia vyrastá úžitok o to viac z utrpenia Pána Ježiša Krista syna Božieho.
Preto pred utrpením neutekajme, neľakajme sa ho a nevzpierajme sa mu! Myslíme na Pána Ježiša a uvedomme si, že jeho utrpenie je cesta k životu: Kto miluje svoju dušu, stratí ju, a kto si nenávidí dušu na tomto svete, zachová ju pre večný život.
Ecce Homo
Strach
Strach je jedným z najväčších negatívnych hybných síl sveta. Paralizuje, manipuluje, klame, zveličuje, ničí a zväzuje aj Božie deti.
Kristus nás prišiel vyslobodiť a jednou z vecí z ktorej nás prišiel vyslobodiť je otroctvo od STRACHU a diablovho útlaku. Naše srdce je ako veľké „pole“ alebo „pôda“. Nedovoľme aby čo i len kúsok našo srdca bol KONTAMINOVANÝ strachom. Kráľovstvo tmy kde vládne DIABOL je vedené a držané STRACHOM. Kdežto, kráľovstvo svetla (kresťania) je vedené LÁSKOU a VIEROU. A toto je veľmi dôležité pochopiť.
V Biblii je presne 365 krát napísané aby sme sa nebáli. Prečo tak často? Adam a Eva sa kvôli strachu schovávali pred Bohom. Abrahám zas kvôli strachu klamal a dovolil, aby jeho žena bola unesená. Saul kvôli strachu z ľudí obetoval a tým sa minul Božej vôle a stratil kráľovstvo. Eliáš pre strach ušiel pred Jezábeľ a upadol do depresie. Peter kvôli strachu o svoj život zaprel Ježiša. Dokonca, je napísané v Zjaveni Jána, že bojazliví budu mať diel v ohnivom jazere. Boh nás chce viesť láskou, dôverou, múdrosťou, opatrnosťou, Božím slovom aj Jeho Duchom ale nie strachom či nenávisťou, hanbou a inými. Strach je vlastne duchovná sila rozsievaná peklom, ktorá začína v naších mysliach a srdciach a snaží sa tam nájsť priestor, kde by mohla zakoreniť a vyrašiť do obrovského trnia. … a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.