Územie Mezopotámie, ohraničené riekami Eufrat a Tigris, bolo kolískou starovekej civilizácie. Najvýznamnejšou oblasťou bola južná časť, Sumer, ktorá vynikala vyspelosťou a známymi mestami ako Ur, Uruk, Kiš a Lagaš, ktoré súperili o nadvládu. Celý vývoj od Sumeru po Akkad bol formovaním mestských štátov.
V neolite nastal zlom, prechod k roľníctvu, kult duchov mŕtvych, chov dobytka, kult divých aj domácich zvierat a začínal sa kult slnečného božstva. Dokonca v tejto dobe bol už bumerang a chlieb, toto všetko si osvojili Sumeri. Na konci doby ľadovej sa podstatne zmenilo podnebie a vzhľad krajiny a nastala najdlhšia revolúcia: objav poľnohospodárstva. Náboženstvo lovcov a zberačov sa pomaly pretváralo na náboženstvo pastierov a roľníkov. Bol to stret dvoch civilizácií - civilizácie lovu a zberu a civilizácie založenej na pestovaní obilnín.
Staroveká Mezopotámia pre deti | Dozviete sa všetko o histórii starovekej Mezopotámie
Sumerské náboženstvo a božstvá
Každý štát mal vo vlastníctve nejaký boh, neskôr dvaja zvrchovaní - Lugal a Ensi (Lugal predstavoval vojnoveho boha mesta, Ensi politicko-hospodarskeho boha). Elitu tvorili vojenská aristokracia, kňazi a pisári. Okolo r. 2300 p.n.l. bola vytvorená stála armáda a vojaci dostávali pôdu, nespokojní boli členovia aristokracie začlenených miest. Chrámy mali obrovské majetky a vlastnili okolo 60% pôdy.
Obyvatelia Mezopotámie, neskôr Babylonie sa riadili tzv. kodexom ME, riadili sa nim ako ľudia, tak aj príroda. Mýtus o stvorení sveta (kozmogonia) je obsiahnutý v epose Enuma Elis (keď na hore...). Človek slúžil bohom, aby bohovia nemuseli pracovať a venovať sa "božským" povinnostiam. Pojem božstva v Mezopotámii je určený determinativom pred menom boha - tzv. dingir, označovaný aj hviezdou (napr. d´ISTAR). Ak tento znak nebol determinativom boha, tak označoval nebo. Všeobecne v náboženstvách blízkeho východu sa vyznacoval antropomorfizmus - bohovia boli stelesneni do ľudskej alebo pripadne zvieracej podoby, pricom hlavnym znakom bohov bola tiara a rohy, nesmrtelnost, to je rozdiel medzi bohom a clovekom. Bohov clenili na Inki (bohovia neba) a Annunaki (bohovia zeme a podsvetia), cize na kozmickych a chtonickych bohov.
Ďalším dolezitym principom pre Sumerov bol tzv. E - chramy, cize dóm. Okrem ritualnych casti chramu boli dolezite aj hospodarske a vojenske priestory, cize chram nesluzil ciste na sakralne ucely. Najvyznamnejsou sakralnou osobou v krajine bol kral. Samotne knazstvo bolo rozdelene do roznych pozicii, pricom okrem muzov boli zastupene v hojnom pocte aj zeny, ktore museli byt neposkvrnene, pricom sluzili aj na svatsku prostituciu. V cele knazstva stal velknaz, za nim najdolezitejsie postavenie mal urigalu - strazca chramu.
Vplyv Mezopotámskej kultúry a náboženstva
Mezopotamska kultura a nabozenstvo ovplyvnilo vsetky susedne staty a cely predny a cast stredneho vychodu. Tymto sa zacalo uctievanie planetarnych bozstiev, co bolo velmi vyznamne pre vyvoj svetovych nabozenstiev.
Sumersky jazyk sa pouzival ako liturgicky jazyk, ale Akkadcina bola pouzivana ako obchodny jazyk v okolnych statoch. Vzniklo aj pismo, najprv nedokonale obrazkove (piktogramy), neskor vzniklo klinove pismo kvoli hospodarskym zapisom. Obyvatelstvo tvorili styri vrstvy: slachtici a knazi, prosti obcania, klienti (zavysle osoby, podliehali chramu alebo slachte) a otroci.
Rozkvet Sumeru pochopitelne nastava behom sumerskej renesancie, zjednotenie Sumeru a Akkadu pod tretou urskou dynastiou.