Život a dielo svätých Konštantína a Metoda sú úzko späté s rozvojom slovanskej kultúry a literatúry. Hlavnými prameňmi o ich živote sú tzv. Moravsko-panónske legendy, konkrétne Žitie Konštantína (autorom je sv. Kliment Ochridski) a Žitie Metoda (autorom je sv. Gorazd či Konštantín Preslavski). Život sv. Klimenta Ochridského opisuje Žitie Bulharské z pera Theofilakta Ochridského.
Život pred príchodom na Veľkú Moravu
Rodiskom sv. Konštantína a Metoda bola Thessaloniké (Solún), strediskové mesto byzantskej župy, ktoré bolo po Carihrade druhým najväčším a najvýznamnejším mestom v Byzantskej ríši. V okolí mesta sa od začiatku 6. storočia po Kr. usadzovali slovanské kmene, ktoré solúnskej župe dodali slovanský ráz. Museli teda byzantskí úradníci, ak chceli svoju župu dobre spravovať, ovládať aj slovanský jazyk.Na čele všetkých úradníkov stál stratég (vojvoda) a jeho prvým zástupcom, zastávajúcim vysokú vojenskú funkciu, bol drungarios. Týmto bol aj otec sv. Konštantína a Metoda, ktorý sa menoval Lev. Ich matku podľa mena nepoznáme, podľa neskorších prameňov sa volala Mária a bola zo slovanského rodu. Lev a Mária mali sedem detí. Ich najstarším synom, narodeným okolo r. 815, bol Michal (neskôr reholné meno Metod) a najmladším Konštantín, ktorý sa narodil v r. 827.Metod študoval v Solúne právo a po skončení štúdia zaujal miesto v štátnej správe. Medzi rokmi 843 až 856 zastával funkciu správcu (archonta) v jednej z byzantských žúp, možno v Macedónii. Potom sa svetskej kariéry zriekol a odišiel do kláštora.Konštantín získal nižšie vzdelanie vo svojom rodisku, keď si podľa Žitia vybral za svoju životnú sprievodkyňu Múdrosť. Keď mal asi l4 rokov, zomrel mu otec. Zodpovednosť za jeho ďalšie vzdelanie potom prevzal cisársky kancelár Theoktistos. V rokoch 842-843 začal študovať na cisárskej odbornej škole v Carihrade spolu s budúcim cisárom Michalom III. Nezanedbával ani štúdium teológie a Sv. Písma. Po skončení šesťročného štúdia ho vymenovali za patriarchovho archivára a tajomníka (chartofylaxa), čo bola jedna z najvyšších a najzodpovednejších cirkevných funkcií, ale dal prednosť profesúre filozofie na Vysokej dvornej škole, kde predtým sám študoval.V r. 849 bol vysvätený za diakona a podobne ako Metod sa zriekol svojho úradu. Obidvaja potom odišli do kláštora pri Bosporskej úžine (obidvaja sa stali baziliánmi). V rokoch 85l-855 odišiel na svoju prvú misiu, a to k Arabom (naučil sa po arabsky a stal sa tak "naším prvým orientalistom"). V r. 855 došlo na cisárskom dvore k palácovému prevratu a Konštantín sa po ňom utiahol do kláštora na maloázijskom Olympe, v ktorom už žil Metod. V rokoch 86O-86l boli poverení misiou medzi Chazarmi na Krymskom poloostrove. Zdá sa, že v tomto období Konštantín prijal aj kňažské svätenie, naučil sa po hebrejsky a podľa legendy 30. januára 861 zázračne objavil na malom ostrovčeku ostatky 4. rímskeho pápeža, sv. Klimenta, ktorý sa stal patrónom jeho misionárskej činnosti. Po návrate sa sv. Metod vrátil do kláštora a sv. Konštantín prednášal filozofiu na Carihradskej vysokej škole.
V r. 862 prišlo do Carihradu posolstvo veľkomoravského kniežaťa Rastislava s žiadosťou o vyslaní učiteľov pravej kresťanskej viery a vytvorení samostatnej cirkevnej organizácie. Ich najhlavnejšou úlohou bolo vynájsť a zostaviť slovanské písmo, čo sa s pomocou Božou podarilo sv. Konštantínovi, ktorý vytvoril úplne nové písmo s 38 znakmi, tzv. hlaholiku. Písmo vytvorili pre starosloviensky jazyk, ktorým sa hovorilo v okolí Solune, tzn. že ňou bolo macedónske nárečie bulharskej jazykovej oblasti. Prvou knihou, ktorú Konštantín ešte v Carihrade preložil z gréčtiny do staroslovienčiny, bol Evanjeliár (Aprakos - výňatky z Písma Svätého, ktoré sa čítajú pri nedeľných bohoslužbách) a prvými slovami boli slová z evanjelia sv.Jána: "Na počiatku bolo Slovo, a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo." Tieto slová sú počiatkom všetkej slovanskej literatúry.
Pôsobenie na Veľkej Morave
Keď už boli dobre pripravení, vydali sa na Veľkú Moravu. Na územie Veľkej Moravy prišli v r. 863 niekde v blízkosti Komárna, kde ich isto čakalo nitrianske údelné knieža Svätopluk. Potom odišli do Rastislavovho sídla, mesta Moravy, dnes možno Mikulčíc alebo do Starého Města pri Uherskom Hradišti.Ich hlavné prednosti spočívali v tom, že:
- boli schopní základy nezávislej cirkevnej správy vybudovať,
- boli vynikajúcimi učiteľmi a schopní vychovať domáci klérus,
- boli skúsenými misionármi a schopní prehĺbiť u národa vieru,
- boli zbehlí v cirkevnom aj svetskom práve.
Okamžite sa začali venovať priamej misionárskej činnosti a neúnavnému odstraňovaniu pohanských povier a obyčají. Hneď od začiatku svojej činnosti venovali zvýšenú pozornosť chlapčenskej mládeži - založili vyššiu školu, na ktorej pripravovali a vychovávali domácich kandidátov na kňažstvo. Učili tu hlaholiku, gramatiku, hudbu aj teológiu. Zaviedli do liturgie staroslovienskú reč. Naďalej pokračovali v prekladateľskej činnosti a do staroslovienčiny preložili všetky štyri evanjeliá, Skutky apoštolské, Žaltár, Modlitebník (Euchológium), Breviár aj byzantské zákonníky.Z nich, podobne ako z návodov aké pokánia treba ukladať za konkrétne hriechy (penitenciály či príkazy sv. otcov), poznáme aj správanie sa veľkomoravských Moravanov a Slovenov a môžeme aj doceniť význam byzantského práva v živote vtedajšej spoločnosti.Franskí misionári sa so závisťou pozerali na úspechy byzantskej misie a vyhlasovali, že Boha možno chváliť iba hebrejsky, grécky a latinsky (tzv. trojjazyčníci či pilátnici). Ich nenávisť išla tak ďaleko, že obidvoch bratov v Ríme obžalovali z heretického učenia a porušovania platných cirkevno-právnych predpisov.Už v r. 866 považovali naši sv. bratia svoju misiu za ukončenú a vydali sa cez Benátky domov (cestou sa stavili pri Koceľovi, ktorý ich všestranne podporoval). Tu v Benátkach v r. 867 odrazili silný ústny útok trojjazyčníkov a keď sa o nich dozvedel pápež Mikuláš I., pozval ich do Ríma.V Ríme ich ale pred vianočnými sviatkami v r. 867 privítal pápež Hadrián II. (867-872), pretože Mikuláš I. medzičasom zomrel. Hadrián II. potom asi 2. februára 868 v bazilike Santa Maria Maggiore (Panna Mária pri Jasličkách) slávnostne potvrdil slovanskú bohoslužbu a v bazilike sv. Petra vysvätil za kňaza sv. Metoda. Ostatných slovienských kňazov vysvätili biskupi Gauderik a Formosus (bývalý legát v Bulharsku).Konštantín ale ťažko ochorel, vstúpil do kláštora, pred svojou smrťou prijal meno Cyril a prosil Metoda, aby sa vrátil zpäť na Moravu. Zomrel vo veku 42 rokov 14. februára 869. Je pochovaný v bazilike sv. Klimenta v Ríme.Po smrti sv. Konštantína - Cyrila bol sv. Metod pápežovou bulou "Gloria in excelsis" vysvätený za arcibiskupa sriemského (Sirmium, dn. Sriemska Mitrovica) a menovaný pápežským legátom. Teraz mohol zpäť odísť na Moravu, pretože všetky ciele kladené sv. bratmi v Ríme boli spĺnené.Na Morave ale v tej dobe dochádza k výmene vládcov (nastúpil Svätopluk). Týchto zmätkov využili franskí biskupi, ktorým ustanovenie sv. Metoda za arcibiskupa vôbec nevyhovovalo a cestou na Moravu ho v r. 87O zajali. Až na pápežský zásah bol v r. 873 sv. Metod prepustený.S nebývalou aktivitou pokračoval v spoločnom diele, započatom s bratom Konštantínom, ďalej pôsobil na cirkevnej škole, ktorá sa stala významným kultúrno-politickým a náboženským strediskom, vychovával nových slovanských kňazov, venoval sa priamej misionárskej činnosti.Jeho úspechy aj život ale veľmi vadili franským kňazom, predovšetkým benediktínovi švábskeho pôvodu a odchovancovi kláštora v Reichenau, Wichingovi. Tí sv. Metoda znovu v Ríme obžalovali ako heretika a človeka, ktorý neplní pápežove príkazy. Aj Svätoplukovi bol Metod nepohodlný, pretože ho neustále upozorňoval na jeho nemravný život. Sv. Metod musel odísť do Ríma a pápež Ján VIII. ho bulou "Industriae tuae" z júna r.88O potvrdil ako arcibiskupa a opäť povolil liturgický slovanský jazyk. Urobil aj ústupok franským kňazom a Wichinga ustanovil nitrianskym biskupom.Po návrate v r. 883 za 8 mesiacov preložil z gréčtiny do staroslovienčiny celý Starý Zákon, keď mu pri tom pomáhali len dvaja rýchlopisci! Bol veľmi vyčerpaný a tušil svoju smrť. Pred svojím odchodom na večnosť ešte exkomunikoval Wichinga aj jeho kňazov a za svojho nástupcu určil slovenského rodáka sv. Gorazda. 6. apríla 885 sv. Metod zomrel a bol pochovaný po ľavej strane oltára chrámu zasväteného Panne Márii.Jeho smrť využil Svätopluk a franskí misionári na to, aby všetkých žiakov sv. bratov najskôr v Nitre uväznili a potom ich z Moravy vyhnali (bolo ich okolo 2OO). Gorazda vyhnať nemohli, pretože pochádzal zo slovanského vznešeného rodu.Hlavný prúd vyhnaných žiakov smeroval na Balkánsky poloostrov - sv. Kliment Ochridski, Naum, Angelários a Sáva. Tu ich získali Bulhari a svoje uplatnenie našli na Borisovom dvore v Pliske a v Ochridskom kláštore. V ňom sv. Kliment Ochridski prepracoval hlaholiku do jednoduchšej cyriliky (zlatý vek bulharského písomníctva - pozri dielo Konštantína Preslavského a Čiernoryzeca Chrabrého), ktorú prevzala Kyjevská Rus a z ktorej neskôr vznikla ruská azbuka.
Vplyv a význam Konštantína a Metoda
Dedičstvo svätých Konštantína a Metoda je rozsiahle a hlboké. Ich práca položila základy slovanskej literatúry, vzdelanosti a kultúry. Vytvorenie hlaholiky a preklady liturgických textov do staroslovienčiny umožnili šírenie kresťanstva medzi Slovanmi v ich vlastnom jazyku, čo malo zásadný význam pre ich kultúrnu identitu a rozvoj. Ich dielo pretrvalo stáročia a dodnes je inšpiráciou pre slovanské národy.
| Oblasť | Prínos |
| Literatúra | Vytvorenie hlaholiky, preklady Biblie a liturgických textov do staroslovienčiny |
| Vzdelanie | Založenie škôl, výchova slovanského kléru |
| Kultúra | Šírenie kresťanstva v slovanskom jazyku, posilnenie kultúrnej identity |
| Právo | Preklady a tvorba právnych noriem (Zakon sudnyj ljudem) |
tags:
#sv #konstantin #cyril #a #metod #glagolska