Bazilika svätého Mikuláša v Trnave: História a význam

Bazilika svätého Mikuláša v Trnave, známa aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol, je jednou z najvýraznejších pamiatok mesta. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie tohto chrámu, od jeho románskych koreňov až po jeho súčasný význam.

Založenie a vývoj

Už v 11. storočí na mieste dnešnej baziliky stál menší farský románsky kostol s patrocíniom sv. Mikuláša. Keďže sa Trnava rozrastala, v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421. Aj nový kostol zasvätili rovnako sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov.

Hlavným stavebníkom nového kostola bolo samotné mesto. Chrám mal totiž slúžiť ako hlavný mestský kostol. Pozoruhodný je samotný stavebný materiál - pálená tehla, ktorá nie je typická pre gotické stavby v našom prostredí. Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký a hlavná loď je vysoká 18 m.

Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Trojloďový chrám bol postavený na najvyššom bode starého mesta. Okolo neho sa rozprestieral cintorín, ktorého pozostatky boli a aj v súčasnosti sú predmetom archeologického výskumu.

Pôvodné hlavné uličné priečelie baziliky bolo gotické jednovežové. Gotický portál, nachádzajúci sa na južnej strane, je pôvodný. Obvodové vonkajšie murivo malo oporné piliere, medzi nimi sa nachádzali vysoké gotické okná.

Vo svätyni päťbokého záveru sa zachovalo pôvodné gotické pastofórium; t. j. pevne zabudovaná schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej, buď vyhĺbená v múre alebo prístenná. Na severnej strane je gotický otvor, vedúci dnes do sakristie. Pôvodne viedol do románskej kaplnky sv. Juraja, ktorá počas stavby kostola slúžila farským potrebám. Zrušená bola kvôli prístavbe sakristie v 17. stor. Krížová klenba svätyne má rebrá hruškovitého profilu.

Svätyňa nadväzuje na hlavnú loď masívnym triumfálnym oblúkom. Hlavná loď má po obidvoch stranách rovnakej šírky bočné lode oddelené nerovnako širokými gotickými arkádami. Štyri klenbové polia hlavnej lode sú podobne riešené ako vo svätyni. V strede polí sú vypustené kamenné svorníky s plastickými erbmi (Žigmund Luxemburský, Albert Habsburský a mesto Trnava).

Bočné lode sú podobne klenuté s kamennými rebrami a svorníkmi. V predsieni kostola (podchórie) sa zachovali pôvodné fresky: atribúty evanjelistov, uprostred znak mesta a na stenách a pilieroch sv. Ján evanjelista, sv. Mikuláš, sv. Pavol a výjav o sv. Jurajovi.

V 16. storočí, v časoch osmanskej hrozby, sa stala Trnava sídlom ostrihomského arcibiskupa. Dovtedajší mestský Kostol sv. Mikuláša sa tak stal katedrálou a arcibiskup Mikuláš Oláh upravil chrám do honosnejšej podoby.

Kvôli tureckej hrozbe sa ostrihomský arcibiskup a jeho kapitula evakuovali do Trnavy a od roku 1543 slúžil kostol sv. Mikuláša ako katedrálny metropolitný chrám ostrihomského arcibiskupa.

Pôvodné kaplnky, nachádzajúce sa po oboch stranách hlavného vchodu, boli prestavané a zosilnené začiatkom 16. storočia, kedy sa uskutočnili ďalekosiahle úpravy a opravy chrámu, pretože arcibiskup Mikuláš Oláh chcel zvýrazniť jeho význam. V tomto období sa priečelie prestavalo na dvojvežové a rozšírili sa kaplnky pod vežou. V roku 1577 boli na vrchole veží umiestnené veterníky: kohúti s dvojkrížom.

Barokové úpravy a rozšírenie

Najväčšie prestavby sa konali v 17. storočí. Najprv v rokoch 1618 - 1630 za čias arcibiskupa Petra Pázmaňa, keď sa upravil interiér do barokového slohu. Vtedy bola aj rozrušená gotická kaplnka sv. Juraja a na jej mieste vybudovaná sakristia. Postavil sa nový chór, kazateľnica, osadili sa nové lavice, ako aj nové oltáre - všetko v barokovom slohu.

Prístavbou bočných kaplniek sa zmenil nielen pôdorys kostola, ale aj jeho jednoliatosť a gotická štruktúra. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky.

Keď potom v roku 1666 požiar zasiahol severnú vežu, arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky ju dal prestavať na výšku južnej veže. Odvtedy majú rovnakú podobu. Pozorné oko si všimne, že na vežiach sídlia namiesto krížov kohúty. Na mesto sa dívajú od 16. Je to pamiatka na donorov chrámu.

V roku 1666 zasiahol veľký požiar severnú vežu, ktorú dal ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky (Juraj Szelepcsényi) v roku 1676 prestavať na výšku južnej veže. Prebudovala sa aj sakristia a ozdobili ju lunetovou klenbou so štukovým dekorom.

Poslednou významnou prístavbou kostola bola centrálna baroková kaplnka Panny Márie, ktorú dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi (1664 - 1745). Kaplnku stavali v rokoch 1739 - 1741. Na baldachýnovom oltári od A. Huettera sa nachádza zázračný obraz Panny Márie Trnavskej. Vďaka nemu sa kaplnka stala významným pútnickým miestom.

Základný kameň tejto mariánskej kaplnky bol položený 3.júna 1739. Kaplnku dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy a 9.septembra 1741 bola slávnostne vysvätená. Na hlavný oltár bol daný obraz Panny Márie Trnavskej. Kaplnka je dielom chýrneho umelca Juraja R. Donnera. Umelecké mrežovanie, resp. jeho dolná časť je z roku 1765. Kaplnka bola roku 1778 renovovaná a v nej postavené dva oltáre ku cti sv. Jozefa a sv.

Autora milostivého obrazu však nepoznáme, predpokladá sa, že ho dal namaľovať ostrihomský arcibiskup František Forgáč po návrate z Ríma do Trnavy v roku 1585. Na pripomenutie udalostí slzenia obrazu siahajúcich do roku 1633, keď bolo mesto na príhovor Panny Márie uchránené od tureckých vojsk, a na spomienku z novembra 1710, keď utíchol mor, slávia v Bazilike sv. Mikuláša Trnavskú novénu.

V ráme, v ktorom je milostivý obraz umiestnený, sa nachádza latinský nápis, ktorý v preklade znamená: Pravý obraz bl. Panny Márie v trnavskom katedrálnom chráme v Uhorsku, ktorá slzila a potila sa v dňoch 5. júla, ako aj 10. a 11. augusta 1708. Zhotovené v roku 1737.

Koncom 16.st. bol prinesený do Trnavy obraz Panny Márie, namaľovaný na dreve, zhotovený podľa maľby v rímskom kostole sv. Alexeja a sv. Bonifáca. Maľba bola umiestnená vo farskom kostole sv. Mikuláša. Tento mariánsky obraz, ktorý roku 1629 arcibiskup a kardinál Peter Pázmány dal uložiť do kaplnky sv. Kríža, v lete roku 1663 sa zázračne potil krvou.

V auguste 1698 trnavský občan Toren zložil základinu na sv. omše pri oltári Panny Márie slziacej. 5. júla, 10. a 11. augusta 1708 divotvorný obraz znova slzil a potil sa. Toho istého roku 27. Novembra sa skončilo vyšetrovanie výpoveďou 32 očitých svedkov, o čom bol zhotovený zápis. 19. decembra 1708 arcibiskup a kardinál Kristián August vyhlásil obraz za divotvorný, povoliac jeho verejnú úctu. O niekoľko dní bola Panna Mária slávnostne korunová, korunku dala zhotoviť manželka Palatína Esterházyho a A. Thúroczyová. Roku 1709 bola vydaná kniha o zázračných udalostiach.

Keď roku 1710 vypukol v Trnave a okolí skazonosný mor, mesto 1. septembra urobilo základinu na sobotňajšie sv. omše s Litániami. Ale napriek všetkým opatreniam mor neprestal a šíril sa. Preto magistrát mesta 20. novembra obrátil sa v mene celého obyvateľstva k obrazu s prísľubom každoročne svätiť sviatok Panny Márie. 21.novembra po procesii mestom s obrazom a slávnostnom Te Deu vo farskom chráme mor prestal. Od toho času svätí mesto Trnava a celé okolie 21.

Z roku 1739 pochádza strieborný rám obrazu s pamätným nápisom, ktorý znie: „Vera effigies B.M.V. in ecclesia cathedrali tyrnaviensis in hungaria lachrymantis et sudantis diebus 5. julli ac. 10. et 11. augusti 1708.

Na južnej strane v r. 1823 boli zosilnené oporné piliere z materiálov zrušeného slovenského kostola sv. Michala Archanjela.

V rokoch 1900 - 1905 boli osadené nové vitráže okien, urobená maľba bočných stien hlavnej lode aj svätyne. V r. 1954 - 1958 sa omietli veže, vykonali sa rozsiahle očistné a konzervačné práce na rímsach, kamenných osteniach, fialách a kamenných chrličoch. V r. 1964 sa očistil barokový strop sakristie, v roku 1967 sa elektrifikovalo zvonenie.

V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.

Interiér a architektonické prvky

Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.

Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory.

V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.

V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv.

Významné udalosti a tituly

Plynutím dejín sa z miestneho farského kostola stal významný chrám, neskôr katedrála aj pútnické miesto. Kostol (Dóm) sv. Mikuláša v Trnave sa stal od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy, pretože po bitke pri Moháči (1526) bol Ostrihom ohrozovaný tureckou expanziou.

V roku 1918 po vzniku Československa a po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa Kostol sv. Mikuláša opäť stal katedrálnym chrámom.Keď v roku 1977 bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia a vznikla Trnavská arcidiecéza, na žiadosť apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na Kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.

V auguste 2008 trnavský arcibiskup Ján Sokol vyhlásil pri slávnostnej svätej omši Dóm sv. Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. V novembri toho istého roka zase pápež Benedikt XVI. povýšil chrám na baziliku minor.

V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.

Aj v tomto Božom dome sa v minulosti pochovávalo. Aj tu sa nájde jedna rarita - epitaf, ktorý nepatrí klerikovi ani biskupovi, ale rytierovi a šľachticovi Jurajovi III. Drugetovi, manželovi mladšej dcéry Alžbety Bátoriovej Kataríny.

Z južnej strany kostola bol v roku 2010 sprístupnený najväčší archeologický objav posledných rokov - románsky karner z 11.

Obnova a súčasnosť

Do výšky 37 metrov siaha lešenie pri južnej veži jednej z historických dominánt Trnavy - Baziliky sv. Mikuláša. Od roku 2006 je jej fasáda narušená na viacerých miestach pre odstránenie omietok. Pre nedostatok financií sa začiatok pamiatkovej obnovy na dlhšie obdobie odložil. Pôvodný posudok bol aktualizovaný na súčasný stav. Po ukončení obnovy uvidia ľudia podľa Žofie Geričovej z Krajského pamiatkového úradu Trnava dvojvežie tak, ako ho mohli vidieť predkovia v období gotiky, v závere 14. a začiatkom 15. storočia.

Investor Rímskokatolícka farnosť sv. Mikuláša získala na práce od Ministerstva kultúry SR cez projekt Obnovme si svoj dom s prioritou pamiatkovej ochrany národných kultúrnych pamiatok dotáciu 750-tisíc eur.

Podľa Kolenčíka sa v ďalších etapách bude obnovovať fasáda a kamenné prvky aj hlavnej lode, opravy však budú nasledovať podľa dostupnosti finančných prostriedkov.

Gotická Bazilika sv. Mikuláša je známym pútnickým miestom so zázračným obrazom Panny Márie Trnavskej. V jej kryptách sú pochovaní ostrihomskí arcibiskupi z obdobia usídlenia Ostrihomskej kapituly v meste a ďalší významní duchovní.

Dóm sv. Mikuláša plní svoj účel aj v súčasnosti a pravidelne sa v ňom konajú bohoslužby. Pre návštevníkov sú stanovené sezónne otváracie hodiny.

Organová hudba v Bazilike

O starších organoch v Dóme sv. Mikuláša sa nezachovalo veľa informácií. Prvá správa pochádza z roku 1504, kedy bol v kostole dokončený nový organ. Staviteľom mohol byť Hans Prunner. V roku 1783, na objednávku Ostrihomskej kapituly, postavil trnavský organár Valentín Arnold chórový pozitív.

Ten istý organár postavil o niekoľko rokov skôr, okolo roku 1776, aj veľký 26-registrový organ na zadnej empore. Nástroj mal dva manuály a pedál.

Najstaršia správa o mestskom organe z roku 1510 pochádza práve z inventárneho súpisu Baziliky sv. Mikuláša. Organ v Bazilike sv. Mikuláša postavil vážený mestský občan Valentin Arnold. O jeho spoločenskom postavení svedčí jeho skoré prijatie za mešťana len po dvoch rokoch v meste (na občianstvo sa v tomto období čakalo zvyčajne 10 rokov), ale aj to, že sa stal súčasťou 12-člennej mestskej rady. Stavbu organu financovala Ostrihomská kapitula, ktorá mala v čase jeho vzniku svoje sídlo v Trnave.

Zachoval sa v pôvodnom stave až dodnes (okrem mechov a vzduchových rozvodov), je umiestnený práve v stene kostola a je tak najstarším organom v Trnave. Organ umiestnený na chóre Baziliky sv.

Ak chcete zažiť atmosféru ako spred 200 rokov, navštívte nedeľnú svätú omšu v Bazilike sv. Mikuláša, ktorá začína o 9.00.

Prehľad dôležitých dátumov a udalostí

Nasledujúca tabuľka uvádza dôležité míľniky v histórii Baziliky sv. Mikuláša:

tags: #sv #omsa #dom #sv #mikulasa #trnava