Popolcová streda: Význam a tradície

Popolcová streda, nazývaná aj Škaredá streda alebo Krivá streda, je v kresťanskom kalendári začiatkom veľkého štyridsaťdňového pôstu. Súčasne je to aj koniec fašiangového obdobia. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka, Veľkú noc. Pre katolíckych veriacich je Popolcová streda predovšetkým symbolom pokánia. Popolcovou stredou sa pre veriacich kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Vstupujeme do pôstneho obdobia, a tak je vhodné napísať zopár poznatkov z pôstnej disciplíny doterajších generácií kresťanov.

Popolcová streda v kostole sv. Jána v Ashfielde, Austrália

Pôvod a význam názvu Popolcová streda

Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia pred Bohom, pričom kňaz hovorí jednu z dvoch formuliek: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“. Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Popol symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život.

Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu - sypania si popola na hlavu ako priznania si viny a ľútosti nad ňou. Veriaci, ktorý sa na Popolcovú stredu zúčastní bohoslužby, je kňazom na čele pomazaný popolom v tvare kríža. Toto značenie má dva dôvody: každému pripomenie, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, tak aj človeku je určené zomrieť. Druhý fakt, ktorý popol na čele pripomína je, že ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a tak kráčať v stopách Ježiša Krista.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo. Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.

Pôstne zvyky a tradície

Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, ktorý je záväzný pre každého kresťana vo veku od 18 do 60 rokov, zdržiavanie sa mäsitého pokrmu je povinného pre každého od 14 rokov. Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.

Po hojných fašiangoch prichádza úprava stravy na striedmejšiu. Pôstne obdobie má najprísnejšiu formu v deň Popolcovej stredy a na Veľký piatok. Aktuálne Direktórium na omše a liturgiu hodín hovorí, že všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich piatich spôsobov: zdržovaním sa mäsitého pokrmu; skutkom nábožnosti (účasťou na svätej omši, krížovou cestou alebo bolestným ružencom); čítaním Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút; skutkami lásky k blížnemu.

V minulosti sa ráno na Popolcovú stredu vydrhol všetok riad popolom, aby sa zbavil mastnoty z fašiangových jedál. Ľudia sa obliekali do smútočného a jednoduchého odevu bez ozdôb alebo starých šiat. V niektorých dedinách chodil po vonku slameník, tradičná fašiangová maska. Mládenci obradne pochovávali basu ako symbol fašiangových tancovačiek a vysmievali sa dievčatám, ktoré sa cez fašiangy nestihli vydať. Robili to tak, že so zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo im na nohu priviazali drevený klátik. Niekde sa mládež ešte pred pôstom stretla v dome mládeneckého richtára na záverečnú hostinu.

Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Aj v prvom čítaní dňa nás prorok Joel vyzýva, aby „sme sa obrátili k Pánovi celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhli a nie šaty a obrátili sa k Pánovi, svojmu Bohu“. Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa. Obrátenia srdca.

V ľudovom folklóre sa Popolcová streda nazýva aj Popolec, Popolečná, Škaredá či Krivá streda. Škaredou preto, že v tento deň sa nosili staré, škaredé, aj roztrhané šaty. Bývalo tiež zvykom, že mládenci na škaredú stredu vinšovali dievčatám, lebo majú sviatok. Rovnako sa vysmiali tým, ktoré sa nestihli cez fašiangy vydať.

Podľa ľudových povier sa v minulosti v domácnostiach v tento deň všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál práve popolom a do stravy sa zaradili kyslé mliečne polievky a cestoviny, prípadne ryby. Podľa starého zvyku sa na Popolcovú stredu jedla pôstna polievka a cestoviny s makom. Počas fašiangov sa varilo a dochucovalo bravčovou, husacou a kačacou masťou, ale počas pôstu sa používali len lisované rastlinné oleje.

Po Popolcovej strede nasleduje 40-dňový pôst, počas ktorého sa obvykle na znamenie vážnosti tohto obdobia nekonajú nijaké zábavy. Počas pôstu vynechávali mäsité jedlo, jedli sa strukoviny, kyslá kapusta, rôzne cestovinové jedlá ako rezance s makom a orechmi, šúľance, trhance.

Zmysel Popolcovej stredy

Zvyky a tradície Popolcovej stredy

DeňZvyky a tradície
Popolcová stredaZačiatok 40-dňového pôstu
Značenie čela popolom
Prísny pôst a zdržiavanie sa mäsa
Pôstne obdobieStriedma strava
Zákaz zábav
Duchovná príprava na Veľkú noc

Ako sa postiť?

Počas celého pôstneho obdobia (výnimkou boli nedele) veriaci jedli iba 1 raz za deň obvykle vo večerných hodinách a nejedlo sa ani mäsitý pokrm, ani sa nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Viackrát sa v ten deň nič nejedlo, ani nepilo. Zvlášť prísny bol pôst ne Veľký piatok a Bielu sobotu. V tieto dva dni veriaci nič nejedol a nič nepili a obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc.

Po liturgickej reforme od roku 1969 platí prísny pôst iba na popolcovú stredu a veľký piatok a spočíva v tom, že iba 1 raz sa môže veriaci dosýta najesť, ale okrem toho si ešte 2 razy môže niečo zajesť. To viaže zdravých veriacich, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku. Na popolcovú stredu a veľký piatok sa treba zdržiavať aj mäsitého pokrmu, čo viaže zdravých veriacich po dovŕšení 14. roku veku.

Pôst nemá byť iba formálnym splnením príkazu Cirkvi, ale spontánnym hnutím srdca v duchu výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou. Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.

Čo jesť počas pôstu?

Za pôstne ľudia považovali múčne, zeleninové a ovocné jedlá. Mohli sa jesť pokrmy z chladnokrvných živočíchov - ryby, žaby a raky. Povolené tiež boli rôzne polievky, a to kapustová, obilninová, cesnaková, strukovinová a múčna. Okrem toho ľudia jedli prívarky, kaše, chlieb a placky. Obľúbené boli tiež cestoviny, a to rezance alebo šúľance, ktoré mali aj symbolický a magický význam (zaistenie dobrej úrody obilia). Prosná a šošovicová kaša mali priniesť do domácnosti hojnosť peňazí.

Z nápojov sa mohli konzumovať pálenka, víno aj pivo. Nesmelo sa však piť mlieko.

V tom čase veriaci má prejaviť svoju vieru: intenzívnou modlitbou napríklad liturgie hodín, svätého ruženca, krížovou cestou alebo čítaním Svätého písma. Mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm.

Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi

Pápež Pavol VI. Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu). Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.

Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).

Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila - teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime - Zvestovanie Pána a sv. Jozefa.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. No je to obdobie, ktoré smeruje ku slávnemu Zmŕtvychvstaniu Krista a spáse všetkých ľudí. To znamená, že pôst má zmysel v tom, že smeruje k vykúpeniu. Dnešnou Popolcovou stredou sa v rímskokatolíckej cirkvi začína 40-dňové obdobie pôstu. Ten má ľudí pripraviť na Veľkú noc - najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka.

Posvätný význam čísla 40

V Učení dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1-2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2-3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúčal veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie, i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386).

Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením, 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.

Pre gréckokatolíkov (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, sa Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou (Veľkou nocou) začal už o dva dni skôr ako v rímskokatolíckej cirkvi (latinského obradu). Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku tiež vstupujú v týchto dňoch do obdobia pôstu pred Veľkou nocou, hlavný dôraz však kladú na nadchádzajúcu prvú pôstnu nedeľu, ktorá je tento rok 14. februára.

Pre pravoslávnych veriacich na Slovensku, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, sa obdobie Veľkého pôstu pred Paschou začne v tomto roku až o päť týždňov neskôr ako u gréckokatolíkov, teda 14. marca. Veľkonočnú nedeľu budú pravoslávni sláviť 1. mája 2016.

Pôstna disciplína na Slovensku

  • Kán. 1251: Rímskokatolíci sú viazaní zachovať tzv. prísny pôst.
  • Kán. 1252:
    • zaväzuje: od 14. narodenín zdržiavať sa mäsitého pokrmu
    • zaväzuje: od 18. narodenín do 59. roku života jesť iba raz denne.
  • Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu.
  • Každý piatok v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - je „dňom pokánia“.
  • Ak na piatok padne niektorý cirkevný sviatok v stupni slávnosti, tento deň sa nepovažuje za deň pokánia.
  • Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú.

Cieľom tohto obdobia je dôkladná duchovná aj fyzická príprava na veľkonočné sviatky - najvýznamnejšiu udalosť cirkevného roka.

tags: #sv #omsa #z #popolcovej #stredy