Svadba je jedným z najvýznamnejších momentov v živote človeka, spojená s množstvom zvykov a tradícií. Na Slovensku, podobne ako aj v iných krajinách, má svadba hlboké korene v kultúre a náboženstve. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto zvykov, s dôrazom na ich duchovný rozmer.
Je možné program upraviť podľa dohody s organizátorom svadby a kňazom.
Hudba a Spev na Svadobnom Obrade
Po uprataní domu žiadalo sa v obecnej spovedi upratať aj dušu.
V súčasnosti hrávam v dvoch kostoloch vo farskom kostole sv Kataríny v Dolnom Kubíne a Vyšnom Kubíne v kostole sv. Bohuúňa v Dolnom Kubíne. Popri organovaní vediem taktiež spevokol sv.
Pred samotným obradom počas prichádzania hostí 15 min tichého preludovania napr. J S. Bacha. Pred Introitom JKS č. Introit / vstupná pieseň/ JKS č. Spev žalmov, aleluja, prozby veriacich.
Spevy na príjímanie piesne z JKS napr. Gratiarum /Poďakovanie po sv. príjímaní./ napr.
Príklad svadobných piesní:
- Introit / vstupná pieseň/ JKS č.
- Spev žalmov
- Aleluja
- Prozby veriacich
- Spevy na príjímanie piesne z JKS napr. Gratiarum
Vrchol Veľkej noci, druhý najsilnejší zážitok po polnočnej, predstavovalo Vzkriesenie (v Ústí volané Skrišeňa).
Na volanie hasičskej trúbky schádzali sa ku kostolu vyparádení "fajermani", na volanie zvona všetko, čo mohlo stáť na nohách. Deti v nových hábčatách a topánočkách s otcami dívali sa z kostolného vŕška, ako dolu pred obecnou kanceláriou v starej škole fajermani strieľali z mažiarov, symbolizujúc takto rachot odvaleného kameňa z Kristovho hrobu.
Všetci čakali o 6. hodine na tretie zvonenie. Po ňom spoza kostolných dverí Božieho hrobu čoskoro zaznel stíšený zbor Exsurge! (Vstaň) a trojnásobné volanie kňaza Pax vobis, ego sum! (Pokoj vám, ja som to!), Aleluja s odpoveďou zboru Nolite timere! (Nebojte sa!), Aleluja.
Ale keď kňaz od hlavného oltára po slovensky zaintonoval Pán Ježiš Kristus vstal zmŕtvych, naplno zahučali truby s organom, zacengali zvonce, zo všetkých hrdiel vyrazilo Aleluja, chváľme Boha, Boha svojho!
Svadba v Korytách. Zdroj: Wikimedia Commons
V sivom oblaku kadidla za hlaholu zvonov vychádzal kňaz so Sviatosťou bočnými dverami pod baldachýn, ktorý niesli štyria hasiči, doprevádzaní štyrmi nosičmi zapálených lámp. Dlhá, pekne usporiadaná procesia smerovala na ulicu Breh.
A zástup cestou späť neprestával celým srdcom spievať v takte dychovky Alleluja, Alleluja.
Procesia skončila v kostole s požehnaním a antifónou Raduj sa nebies Kraľovna!
Na Roždestvo Christovoj chodili u nás „ Betlehemci“ jedna partia vo hornej časti od chrámu a druha v dolnej časti obce, mladi ľudia, bola to mládež, ktorá nacvičila program vítania narodenia Hospoda Isusa Christa sa skladal z kolied.
Do dveri vchádza postava predstavajúca Anjela s pozdravom „Christos Roždajetsja“ a slovami „Prijmejte Betlehemcu“, po kladnej odpovedi nasledujepozvanie ostatnej družiny „ Bratia stupajte“.
Veľkonočný pôst logicky nadväzuje a súvisí z pokrstením „Isusa Christa v rieke Jordan“, keď odišiel na púšť a 40 dni sa postil, ešte do jeho verejného účinkovania.
Pred samotným „Velekdeňom je ešte týždeň vopred posvätenie „miňok“(bahniatok) ako spomienka na slávnostný vstup Isusa Christa tesne pred zradou a ukrižovaním do Jeruzalema.
Spomínané Bohoslužobné motlitby „ Strasti Isusa Christa sa začinajú vo štvrtok takzvaný zelený, kedy sa zaroveň zaviažu zvony a pri modlidbach sa užíva iba „rapkač“.
Na samotnú bielu sobotu sa poupratoval Boží chrám a pochmúrne bordové prestieranie a zákryty ukrižovaný Isus, platnom tej istej farby pred „krylosami“ sa odkryl, prestieranie na oltari a žertveniku, analojoch dostalo slávnostnú bielu farbu čistoty Isusa Crista, ktorý na seba zobral všetky hriechy sveta a z lásky k ľuďom sa za ne dal ukrižovať až na smrť a tretieho dňa podľa písiem vstal z mŕtvych, aby sme my ktorí sme boli s ním pokrstení v smrť, aby sme s ním slávnostné vstali z mŕtvych a mali s ním podiel už nie ako pohaní a hriešnici, ale ako Božie detí.
Od „Voskresnej utrení sa už zdravilo „Christos Voskrese a odpovedalo Vojistynu Voskres“, netrufam si urobiť preklad tohto pozdravu pre mladú generáciu do Slovenčinysnaď iba naznak(Kristus vstal z mŕtvych odpovedalo sa Vskutku vstal z mŕtvych) a tak im ho priblížiť.
Po skončení slávnostnej liturgie kňaz za sprievodu procesijnho kríža a so zástavami vyšiel z chrámu a konal sa takzvaný „obchod“ obídenie kostola, kde na každej svetovej strane sa čítalo a číta aj dnes z Evanjelia medzi tým za hlaholov zvonov sa spievajú predpísané modlitby.
Veľmi som si priala, aby sa Ježiš oslávil v našom manželstve…
Svadba v kontexte Vianočných sviatkov
Roždestvenní svjatky(Vianočné sviatky) sa v našej dedinke začínali 28.11. každého kalendárneho roku pôstnym obdobím, ktoré trvalo skoro 5 týždňov v obrade Východného Ritu, oproti 4-vor týždňovom advente ktorý je príznačný pre západných kresťanov(Rimokatolikov).
Nasledujúci oveľa vyznamnejší bol sviatok Sväteho Mikuláša, Biskupa z Mesta Miry, ktorý pomáhal chudobných, tým, že v prestrojení im vhadzoval do okien finančnú pomoc. Z toho vznikla tradicia na Mikuláša dávať do okien obuv.
Takýto pekný zvyk sa v nešej dedinke zachoval i do naších mladých čias a oči nám svietili neskonalým šťastím keď sme v bezchybne vyčistených topánkach našli kúsok sladkého potešenia. Pravdaže našli sa i take topánky v ktorých bol popol,uhlie zhnilý zemiak či drevená palica a to bolo zle znamenie.
Duch vianočných sviatkov bolo cítiť Spominám si,že u nás,niekedy v 60-tich rokoch minulého storočia riaditeľ tunajšej základnej školy pán Michal MOCHNACKY organizoval v kultúrnom dome Mikulášsku besiedku s následným odovzdávanim darčekov.
Rodičia zabalili darčeky s menami a ten to potom rozdával v Kultúrnom dome za veľmi malých dušičiek detí, ktoré sa balí ako ohodnotí ich správanie po dobu celého roka. Biskup Mikuláš bol autentickou historickou postavou, pilierom kresťanstva nie biznisu dnešných Vianoc.
Vianočné tradície vo svete. Zdroj: designmom.com
Ale poďme k vlastnému prežívaniu sviatkov v tom čase, ktorý sa pokúsim opísať, radosť v očiach deťí, ale aj ich rodičov bolo vidieť už pri zdobení vianočného stromčeka, ktorý sa spravidla na hornom konci dediny zdobil až na štedrý deň doobeda(vzhľadom k dĺžke obci len po hlavnej ceste 3.100m + bočne ulice, obec bola rozdelená nižný koniec t.z.v Plaj, stredná časť bola „Seredňane, horný koniec „Vyšňane“) a preto aj zvyky v jednotlivých častiach môžu byť odlišne.
Potom k samotnej príprave, pečeniu koláčov „darvačkov“ a jednotlivých jedál, ktoré ako som už povedal v nejakých maličkostiach sa líšili nie len takzvaným rozdelením obce ,ale aj domácnostiach, boli nevesty aj zaťovia z iných obci i krajov a každý niečo doniesol.
Skôr ako sa sadlo k samotnej večeri sa vykonávali stáročiami zaužívané zvyklosti a to, že gazda domu okrem toho, že dal dobytku v maštali (podľa evanjelia sa Ježiš narodil práve v maštali, pretože v hostinci nebolo miesta) išiel slamou obviazať ovocné stromy aby na druhy rok priniesli dobrú úrodu.
Po skončení všetkých povinnosti vonku gazdu, išiel do domu, kde sa dokončovala príprava jedál s „zajdou“ (otiepkou) slamy s pozdravom „Christos Raždajetsia“ odpoveďou Slavyme Jeho“a potom nasledovalo, trochu slamy sa dalo na samotný stôl a prikryla vyšitým sviatočným motívom Vianoc, do ktorej sa „povereslom“ (zo slamy spravené súkaním niečo ako povraz) zviazali lyžica, vidlička a nôž dali pod obrus, aby sa rodina držala dokopy.
Ostatná slama sa dala na podlahu, nohy stola sa obviazali reťazou, aby rodiny držala spolu, pod stôl sa umiestnil topor, všetci členovia domácnosti sa šli umyť aby boli očistený, zapálila sa svieca a každý stojac sa pomodlil spravidla „Otče náš a Bohorodyce“(Zdravas Mária) až potom sa začali podávať jedla, zhruba v poradí ako som vyššie uviedol no najprv bol prípitok, ktorý predniesol gazda domu.
Pri samotnej večeri po namočení chleba do medu a spolu s cesnakom ako prvé jedlo zo zvyšku medu gazdiná namacajúc prst do medu, každému urobila krížik na čele, zo slovami aby vás ľudia mali radi ako med, pravdaže sa pri večeri nesmelo rozprávať aby sa ten, ktorý jedinec, alebo celá rodina nedostala do klebiet.
Niektorí ľudia To vidia ako folklór, poprípade nejaké ešte pohanské zvyky, opak je pravdou. Isus Christos sa narodil v maštali na slame, preto slama, bol položený v jasliach pri ktorých boli domáce zvieratá, preto aj ich prikŕmenie medom a chlebom a cesnakom, ktorý aj dnes sa používa pri chrípke, vysokom krvnom tlaku, ako symbol zdravia.
Tak ako bola spolu Svätá rodina až do verejného účinkovania Isusa Christa, tak zviazaný príbor a reťaz bola symbolom toho. Vojdenie gazdu do domu s pozdravom Christos Raždajetsja znamená pokus oznámiť členom rodiny novinu, ako Pánov anjel oznámil pastierom na púští pasúcim stáda oviec, „ Dnes v meste Davidovom v Betleheme sa vám narodil vykupiteľ Isus Christos a to vám bude znamenie nájdete v maštali dieťa povite do plienok položené v jasliach.
Keď pastieri hľadali ako detí orechy sprevádzala ich hviezda. A našli všetko tak, ako im to anjel oznámil poklonili sa dieťatku chválili Boha „Sláva Bohu na výsosti na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle a čo sekera pod stolom pozemský otec Isusa Christa Sväty Jozef bol tesár a tomu remeslu sa vyučil aj samotný Hospoď Isus Christos.
Po krátkej úvahe vidíme, že aj keď naši rodičia a prarodičia nemali vzdelanie, ale ich duchovný život v Duchu Svätom im dal porozumieť tomu, čo neskôr náš spasiteľ komentoval slovami.“Otče ďakujem Ti, že si vyjavil maličkým…“.
V našej prekrásnej dedinke po večeri sa konala modlitba v cerkvi takzvane „ Zlate časy“ na ktorých sa zúčastňovali veriaci a so slzami v oku po predspeve popa „ Jelice vo Christa chrestite sja, jelice vo Christa oblekoste sja“ (Vy v Kristu pokrstený, oblečte si Krista“) a konajte tak ako Božský spasiteľ.
Neviem,či to bolo pravidlom i v iných dedinách z nášho regionu,ale v Ruskom vystupenie Betlehemcov patrílo k neodmysliteľnému koloritu Sjatoho večura.
Vzhľadom k tomu,že naša obec bola dislokovaná na pomerne veľkom priestore,tak v dedine vystupovali dve skupiny Betlehemcov.To už niekde okolo Mikuláša sa dala dohromady parta študentov a pod vedením skusených osôb začali nacvičovať svoje vystupenia.
Betlehemské vystupenie sa zahajovalo na Sjatyj večur /6.1./ o 18.30 hod. Roždestvo Tvoje Christe Bože náš, vosiav sja svit razuma i Tebi poklaňatisia so vysoty Vostoka - Hospodi sláva Tebi. Do dveri vchádza postava predstavajúca Anjela s pozdravom „Christos Roždajetsja“ a slovami „Prijmejte Betlehemcu“, po kladnej odpovedi nasledujepozvanie ostatnej družiny „ Bratia stupajte“.
Zo spomienok Ing. Naši otcovia, dedovia , by povedali, že boli „kurti miasnyci“ (krátke fašiangy), preto bude skoro „Velekdeň“ (Veľká noc). Preto mi dovoľte opísať zvyky našich predkov, ale aj naše počas uvedených dni.
Je to vlastne obdobie od „Roždestva Christovoho“ (Narodenia pána Ježiša Krista), keď prestalo podľa cirkevného kalendára pôstne obdobie takzvaná „filipovka“, názov podľa Pánovho apoštola Filipa, ktorým sa začínajú „miastnici“, alebo fašiangy, cez ktoré sa takmer v každom dvore - gazdovstve konala zabíjačka, čas hojnosti, aká len bola dobrá osolená surová kožka, očistené po opálení a umytí ucho z prasaťa.
V tu dobu sa konali i krstiny, či svadby, lebo krátke „miasnici“ značili skorý príchod Veľkonočného postu.
Okrem toho gazdovia pre založenie dobrej úrody na jar vozili na saniach maštaľný hnoj na pole, dnes by sme povedali že ekologické hnojivo.
Velykonnyj post u kresťanov východného, byzantského vierovyznania sa začínal už v nedeľu t.z.v. „syropostnou nedeľou“ u kresťanov Rímskeho západného obradu až popolcovou stredou.
Denník Pravda prináša seriál, folklórny kalendár U nás taká obyčaj.
Pre Tamaru Šimončíkovú Heribanovú sú Vianoce idylickým časom, ktorý sa pre ňu spája predovšetkým s atmosférou lásky, ľudskosti, pokoja a sebareflexie.
Už ste jedli na Vianoce caltu alebo žerbo?
Viete, čo je to calta, štricľa, žerbo, lepín alebo šúcelica?
ALELUJA! OLIVER BAKOŠ: Väčšina spoluobčanov sa pripravila na veľkonočné sviatky nanajvýš svedomite.
Odovzdala som naše trápenie Bohu s prosbou o obnovenie našej lásky. ALELUJA.
Slovensko je hrniec, do ktorého počas storočí rôzne kultúry primiešavali svoje chute. O koreňoch sviatočných zvykov porozprávala etnologička Marta Botiková.
Fašiangy, turíce... Bolo ich deväť, teraz ich je už jedenásť.
Na území severného Spiša a Pienin žijú okrem Karpatských Nemcov aj Gorali z oblasti Pienin či Rusíni.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: U nás v modranskom kostole bol v nedeľu Mikuláš.
Pozrite si video: