Svätá Ikona Trojramenný Kríž: Význam a História

Trojramenný kríž je významným symbolom v kresťanstve, najmä vo východných obradoch. Tento článok sa zameriava na jeho význam, históriu a vizualizáciu v liturgickom priestore.

Ikona Trojramenného Kríža

Reprodukcia Ikony trojramenného kríža ikonopisca a studitského mnícha Juvenalija Mokrického. Originál ikony sa nachádza v Ríme. V strede ikony je zobrazený Kristus na kríži, kde z jednej strany je Bohorodička a z druhej Ján Teológ a evanjelista. Na vrchnom ramene je Mandylion. Na drevenom podklade (MDF doska) je nanesená ikona z kvalitného foto papiera. Ikona je ručne dozdobená s použitím zlatého prášku a akrylových farieb. Ikona je prelakovaná. Na zadnej strane je ikona opatrená certifikátom Ikonopiseckej dielne sv.

Reprodukcia ikony trojramenného kríža. Originál ikony sa nachádza vo Vranove nad Topľou, v gréckokatolíckom chráme Najsvätejšej Eucharistie. Ikona je nanesená na drevený podklad (preglejka) priamou tlačou a je prelakovaná. Na zadnej strane je ikona opatrená háčikom na zavesenie. Ikona nie je pozlátená.

Ikona veriacim pripomína, že spáse človeka predchádza jeho bolestné vykúpenie.

Vizualizácia v Liturgickom Priestore

V Prešove bude v utorok 14. septembra pápež František sláviť Božskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho. Tejto udalosti predchádzala aj architektonická príprava liturgického priestoru. Tá je dielom architekta Petra Marcinka a jeho kolegyne architektky Moniky Andraškovej. Keďže gréckokatolícka božská liturgia je plná symbolov, pristúpili v tomto duchu aj ku koncipovaniu celého priestoru. Kríž, vyzdvihnutý nad celé liturgické zhromaždenie, je znakom Božej lásky presahujúcej naše každodenné trápenia a bolesti.

Celkovú výzdobu liturgického priestoru doplní na pravej strane pódia kópia ikony Klokočovskej Presvätej Bohorodičky. Tá bola súčasťou púte gréckokatolíkov do Ríma, kde si ju počas slávenia svätej omše v Bazilike sv.

Ikonostas bude v tomto prípade reprezentovaný dvomi fotokópiami ikon, ktoré pochádzajú z dreveného chrámu v Kožanoch.

Architekt Peter Marcinko hovorí, že sa v rámci svojej architektonickej praxe s mimoriadnou obľubou venuje práve sakrálnym stavbám. Sám je autorom viacerých novostavieb aj rekonštrukcií a interiérov so sakrálnou tematikou. Napriek tomu, že je rímskokatolík, vybudoval si veľmi dobrý vzťah ku gréckokatolíckom. Jeho základným východiskovým motívom je snaha o prepojenie histórie so súčasnosťou.

„Mám veľmi rád historickú kontinuitu,“ objasňuje pre Svet kresťanstva svoju víziu Peter Marcinko.

Pripravovať liturgický priestor pre pápeža Františka bola podľa jeho slov pre všetkých zúčastnených veľká pocta. „Z hľadiska miesta sme sa dostali do rovnakej situácie ako pri predošlej pápežskej návšteve. Odvtedy sa však zmenili urbanistické podmienky,“ vysvetľuje.

Okolie Mestskej športovej haly v Prešove je dnes viac zastavané a plocha je tak výrazne menšia. Zohľadniť museli napríklad aj orientáciu slnka tak, aby počas liturgie neoslepovalo Svätého Otca a zároveň nebránilo televíznym kamerám v prenose. Taktiež aj polohy tribún, miest pre novinárov či umiestnenie zboru. Architekti museli vyriešiť aj členenie sektorov či zapracovať požiadavky súvisiace s možným šírením korony. „Finálny dizajn bola pre nás potom už len čerešnička na torte,“ hovorí s úsmevom Marcinko.

„Prvým zámerom bolo použiť drevenú lepenú konštrukciu, keďže gréckokatolíci sú známi práve svojimi krásnymi drevenými chrámami,“ hovorí. Tento zámer sa však ukázal ako časovo nerealizovateľný. Druhou možnosťou bola montovaná konštrukcia.

Čo sa týka celkového konceptu, Peter Marcinko spomína, že skíc a úvah bolo veľmi veľa. „Kríž je veľmi jednoznačný symbol kresťanstva a trojramenný kríž zas odkazuje na cirkvi východného obradu. Na otázku týkajúcu sa jeho vzťahu ku gréckokatolíkom hovorí, že je mu sympatické, že ich kňazi majú manželky a rodiny. Podľa jeho pozorovania žijú tieto kňazské rodiny v komunite plnej priateľských vzťahov s okolím aj vlastnými farníkmi.

Zmysel pre ekumenizmus a medzináboženský dialóg, ktorý je blízky pápežovej spiritualite, inšpirujú aj Petra Marcinka v jeho živote a tvorbe. „Cirkev sa celé stáročia vyvíja. Má za sebou horšie aj lepšie časy. Jej sila je v tom, že sa dokáže z chýb poučiť a napriek tomu stále napredovať.

Podľa názoru Marcinka je dnes naša spoločnosť extrémne rozdelená a spôsob komunikácie medzi jednotlivými názorových skupinami často zachádza do extrémov. V podobnom duchu pokoja, odpustenia a vzájomného zblíženia sa nesie aj pontifikát pápeža Františka.

Na Slovensku dnes máme zastúpených pravoslávnych veriacich, rímskokatolíkov aj gréckokatolíkov, protestantské cirkvi, neveriacich aj židovskú komunitu. Podľa jeho slov sa môžeme v niektorých názoroch ako spoločnosť líšiť, ale potrebujeme viesť vzájomný dialóg. „Musíme ubrať na konfrontačných postojoch a brať ohľad aj na druhých. Východ Slovenska je podľa neho miestom, kde sa špecifickým spôsobom stretáva východ so západom. „Premiešavajú sa tu spoločne isté životné filozofie. Od konzumného tlaku zvonka až po vlastnú historickú pamäť a tradície.

Na záver s ľútosťou dodáva, že je veľká škoda, že k nám pápež prichádza práve v čase pandémie. Čo sa týka účasti, myslí si, že mnohé podmienky registrácie sú najmä pre staršiu generáciu zložité až neprekonateľné. „Nejde o to bezhlavo sa vystaviť nákaze. Nie je však možné žiť v neustálom strachu a úzkosti.

Symbolika a Význam Kríža

Kríž je pravítko nášho života. Vymeriava začiatok i koniec. Všetko, čo je správne a sväté, stretáva sa v kríži Ježiša Krista, tak, ako sa štyri svetové strany kráčajúce v ústrety k sebe stretávajú v jednom bode.

Kaplnky s dreveným ornamentálnym krížom latinského typu (crux immissa), v Rumunsku nazývané trojice, sú neodmysliteľnou súčasťou miestneho folklóru.

Dopravná značka dejín ukazuje na Perziu. Peržania verili, že zem je posvätnou bytosťou, telo zločinca sa jej preto nesmelo dotknúť. Ak by sa tak stalo, zem by stratila schopnosť „porodiť“ a „vychovať“ chlieb.

Pôvod Ikony

Ikona pochádza z oblasti dnešného Bieloruska, z ikonopiseckej dielne v dedinke Vetka. Je napísaná technikou vaječnej tempery na dreve a opisuje dvanásť obrazov z udalostí Strastného týždňa. V centre je scéna ukrižovania Krista.

Duchovný Odkaz

Od počiatku kresťanstva je Úctyhodný a životodarný kríž symbolom viery a duchovným ideálom veriacich. Je znakom zavŕšenia bezhraničnej Božej lásky k ľuďom. Kríž je duchovný vrchol ľudstva, lebo práve v realite hroznej smrti sa prejavuje dobrota Otca, ktorý dá Syna, aby spasil človeka. Kríž je víťazstvo skrze zničenie a sláva skrze poníženie. Kristus v oddanej láske a poslušnosti Otcovi nie je iba univerzálny, ale hlboko osobný. Vryl si ma do dlane, keď Mu vbíjali kliny. Prosil aj za mňa, keď hovoril: „Otče, odpusť im...“ On je pre mňa cesta k Otcovi.

Trojramenný Kríž v Pravoslávnej Kultúre

Oku pozorného pútnika brázdiaceho východné Slovensko, ale aj Ukrajinu či Rusko (teda zeme patriace do kultúrnej sféry Slavia orthodoxa) neunikne, že na kupolách pravoslávnych cerkví sa blyští trojramenný kríž so šikmým spodným ramenom. Predobrazom tohto šikmého ramienka môžu byť eschatologické váhy ukazujúce hore a dolu, na nebo a peklo.

Mnohé kríže na kupolách východoslovenských drevených chrámov obsahujú polmesiac. Je to vizuálne vyjadrenie víťazstva kríža nad Koránom.

Z historického hľadiska ide o fúziu latinského kríža so svätoandrejským v tvare písmena X. Tento typ Hospodinovho kríža preto bude mať pre jednotu kresťanov dôležitý význam. Západ reprezentovaný (západo)rímskym a Východ andrejským krížom sa v tomto type krucifixu (nepresne nazývanom ruským) stávajú dvoma očami jedného zraku. Tajomne a spoločne nesú telo Spasiteľa, ktorý je slovami Nikolaja Velimiroviča „vyzdvihnutý nad Východ a Západ“.

Byzantská Cirkev pozná aj kríž s rovným spodným brvnom. Ten je typický pre pravoslávne národy Balkánu, prevalentne pre Rumunov či Srbov. Vyskytuje sa aj v gréckou kultúrou prevoňanom južnom Taliansku.

Na územie Slovenska tento typ trojramenného kríža masívne prenikol s valašskou kolonizáciou, ktorá v sebe integrovala - aspoň v počiatkoch svojej dejinnej cesty - aj balkánsko-románsky element. Na vežiach drevených chrámov karpatského oblúka preto trónia byzantské kríže balkánskeho, nie ruského typu. Aj kríž zo slovenského štátneho znaku má východorímsky pôvod. Symbolizuje synergiu cisára a patriarchu.

Ikona Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“

Ikona Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“ zobrazuje Bohorodičku bez dieťaťa Krista, sediacu na tróne a obklopenej z oboch strán starozákonnými prorokmi, ktorí v symbolických predobrazoch prorokovali o príchode Mesiáša a Božej Matke. Títo proroci, sú zobrazení s rozvinutými zvitkami a fragmentmi ich proroctiev o príchode Krista. Na niektorých ikonách sa proroci okrem rozvinutých zvitkov stvárňujú aj so symbolickými atribútmi ich proroctiev o vtelení Krista a zázračnom zrodení Boha z Panny. Jakub s rebríkom, Mojžiš s krom, Balaam s hviezdou, Gedeon s rúnom, Ezechiel s bránou, Jeremiáš s tabuľkou, Izaiáš s kliešťami a uhlíkom, Jesse a Áron s rozkvitnutými ratolesťami, Dávid a Šalamún s modelmi Jeruzalemských chrámov, Daniel a Habakuk s horami.

Duchovné Posolstvo

„Panna a Matka je akoby jedinou hranicou medzi stvorenou a nestvorenou Božskou prirodzenosťou. Všetci ktorí hľadajú Boha, aj Bohorodičku vidia ako miesto Večného. A všetci, ktorí oslavujú Boha, skrze neho oslavujú aj Božiu Matku, prostredníctvom ktorej Boh udeľuje ľudskému pokoleniu mnohé dary a milosti. Ona je uholným kameňom prorokov, začiatkom apoštolov, posilou mučeníkov, náukou pre učiacich sa. Je oslavou celého sveta, je chválou pre žijúcich na zemi a radosťou pre žijúcich v nebi. Ona je počiatkom, prameňom i koreňom nádeje, ktorá je pre nás pripravená v nebi, ktorou sme zahŕňaní prostredníctvom modlitieb, ktorými oroduje za nás u svojho Syna, v nej vteleného Ježiša Krista a nášho Pána.“ (sv. Gregor Palamas, lit. pamiatka 6. august)

Tabuľka: Symbolika a význam Ikony Bohorodičky „Chvály na Božiu Matku“

Drevený Chrám v Tročanoch

Drevený chrám v Tročanoch je zasvätený svätému apoštolovi a evanjelistovi Lukášovi. Bol zrejme privezený z neďalekej obce Rešov, o čom svedčia záruby na drevených trámoch a pamätný nápis na ikone Ukrižovania. Pravdepodobne ide o najstarší drevený chrám východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Podľa štýlu chrámu jednoznačne patrí najneskôr na rozhranie 15. až 16. storočia. Zo stavebného hľadiska ide o zrubovú konštrukciu. Chrám je trojdielny, trojpriestorový, dvojvežový s troma krížmi. Je osadený na nízkom základe. Vchod zo západnej strany do predsiene je chránený vysunutou strieškou.

V zadnej časti lode je chór, ktorý je prístupný drevenými schodmi z južnej strany lode. Apsida je pravouhlá. Chrám je vybavený malými oknami v lodi a vo svätyni. Spodná časť pod vežou sa skladá z horizontálne poskladaných dosák. Obvody všetkých troch priestorov sú pokryté šindľami. Šindle sú kladené vertikálne v horizontálnych pásoch. Hlavná veža sa smerom hore zužuje. Na vrchu je posadená kónusová strecha. Jej kruhový pôdorys umocňuje originálny vzhľad stavby. Svätyňa je pokrytá sedlovou strechou.

Vo veži chrámu sú zavesené dva zvony. V chráme sa nachádza neúplný ikonostas, ktorý sa radí medzi národné kultúrne pamiatky. Je dvojradový a pochádza zo 17. storočia. Cárske dvere, nazývané aj kráľovské, sväté alebo hlavné, sú v strede ikonostasu a vedú do svätyne. Nad cárskymi dverami je umiestnený Mandylion - vyobrazenie Kristovej tváre na šatke. Absentuje celý druhý rad sviatkov. Veľmi vzácna je rozmerná tabuľa obsahujúca tretí a štvrtý rad ikonostasu. Tretí, apoštolský rad vytvára Veľký Deésis. Uprostred má ikonu Krista Veľkňaza, vyobrazeného spolu s Bohorodičkou na severnej a svätým Jánom Krstiteľom na južnej strane. Veľmi ťažko je určiť totožnosť apoštolov. Z čitateľných apoštolov možno uviesť iba svätého Petra, svätého Pavla a svätého Jakuba Zebedejovho. Ostatné postavy sú bez atribútov alebo majú iba všeobecný atribút apoštolov - knihu a sú výzorovo nejasné. Štvrtý rad prorokov má uprostred ikonu Panagie - modliacej sa Bohorodičky s anjelmi na obidvoch stranách. Z ostatných postáv sú identifikovateľní Áron, Nahum, Ezechiel a Aggeus.

Vrch ikonostasu tvorí rozmerná tabuľová ikona Ukrižovania s viacerými postavami. Na severnej strane sa nachádza Bohorodička, zrejme i Mária Magdaléna, na južnej strane svätý evanjelista Ján a pravdepodobne stotník Longin. Za ikonostasom sa vo svätyni nachádza zdobený oltár s ikonou Snímania z kríža z 18. storočia a ikona sv. V chráme sa nachádza viacero ďalších vzácnych ikon, samostatne rozmiestnených v lodi. Pozornosti neujdú rozmerné ikony maľované na plátne po stranách ikonostasu. Na severnej stene môžeme vidieť viacero drevených ikon Bohorodičky Hodigitrie i dominantné ikony Krista Pantokrátora a svätého archanjela Michala. Oproti sa nachádzajú menšie ikony: Ukrižovanie, zriedkavá ikona sv.

Drevený chrám v Tročanoch bol v roku 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rôzne opravy chrámu sa uskutočnili v rokoch 1897, 1933 a 1968.

Bohoslužby:nedeľa: o 8.00 hod., cez týždeň v pondelok resp. stredu a v piatok: o 16.30 hod.

tags: #svata #ikona #trojramenny #kriz