Tento článok prináša prehľad svätých omší a ďalších náboženských udalostí, ktoré sa konajú na Slovensku, s dôrazom na Lehnice. Prinášame výber z programu biskupov a informácie o pútiach a spomienkach na významné osobnosti.
Program Svätých Omší a Udalostí
Prinášame prehľad svätých omší a ďalších udalostí podľa jednotlivých dní:
Pondelok 15. mája:
- 19:00 Svätá omša s udelením sviatosti birmovania v Kostole sv. Jána Krstiteľa (MONS.).
Streda 17. mája:
- 5:45 Prešov - Katedrála sv. Jána Krstiteľa - svätá liturgia slávená na ostatkoch bl. (MONS.).
Štvrtok 18. mája:
- 18:00 Svätá omša a požehnanie nového organa, Krásna Lúka (f.).
Sobota 20. mája:
- Bratislava - Katedrála Povýšenia svätého Kríža - 9:00 predsedá slávnosti prvej sv. spovede a sv. (MONS.).
- 16:30 Michalovce - Zemplínske múzeum: sv. liturgia pre študentov SOŠ pedagogickej sv. (MONS.).
Nedeľa 21. mája:
- Lehnice - rímskokatolícky Chrám sv. (MONS.).
- 10:30 Vysluhovanie sviatosti birmovania vo farnosti Nemecká, Kostol sv. (MONS.).
- 10:30 Davidov - Chrám nanebovstúpenia Pána - svätá liturgia spojená s požehnaním pamätnej izby bl. (MONS.).
- 10:00 Poráč - sv. liturgia pre žiakov CZŠ sv. (MONS.).
Ďalšie udalosti:
- 9.00 Košice-Ťahanovce - sv. (MONS.).
- 9:00 Košice - sv. (MONS.).
Údaje sú aktualizované po ich dodaní.
Kostol vo Veľkom Légu (Lehnice)
Púť rodín a ctiteľov sv. Jána Pavla II. v Šaštíne
V sobotu 20. mája 2023 sa v národnej Bazilike v Šaštíne konala púť rodín a ctiteľov sv. Jána Pavla II. pri príležitosti 20. výročia jeho poslednej návštevy na Slovensku. Pripravila ju Farnosť Horné Orešany a Inštitút sv. Jána Pavla II. pre manželstvo a rodinu v Trnave. Hlavným celebrantom sv. omše bol Mons. Stanislav Vojtko. V homílii sa zamýšľal nad osobnosťou sv. Jána Pavla II. Zameral sa zvlášť na tri vlastnosti, ktoré ho robili nevšednou osobnosť a ktoré by sme si mohli osvojovať aj my. Išlo o modlitebný život; o dar láskavých vzťahov k ľuďom a napokon o jeho schopnosť prijímať utrpenie ako obetu za šírenie evanjelia.
Po sv. omši si na Jána Pavla II. zaspomínali PhDr. Marián Servátka a Ing. Animátori pripravili pre deti športovo-zábavný program popretkávaný duchovnými perličkami zo života zaujímavých svätcov. Deti sa povzbudili k dobrote srdca podľa príkladu sv. Jána Pavla II. či bl.
História Farského Kostola vo Veľkom Légu (Lehniciach)
Veľký Lég (Nagylég, Lehnice) je písomne spomínaný od roku 1239. Ako stará farnosť sa objaví v Pázmányiho súpise, podobne aj v listine z roku 1390. O tomto hovorí aj jeden neuverejnený spis v archíve bratislavskej kapituly o milodaroch pre légsku farnosť svätej Alžbety; podobný je aj neuverejnený spis z roku 1436 v archíve légskej farnosti.
Okrem toho pamätné knihy farnosti koncom XVII. storočia podrobne informujú o zrúcaní tunajšej predchádzajúcej, starej farnosti a o stavbe novej na jej mieste. Pri tejto príležitosti mali naďabiť pod starým kostolom na podzemné klenby a cesty, ako i na múry rozsiahlejšej a pevnejšej základnej stavby. Novší katolícky farský kostol dal v tom čase stavať arcibiskup Szelepcsényi, ako to potvrdzuje aj nápis na víťaznom oblúku : VIVens GeorgIVs SzeLepCsényiI postVlt fVnDaMenta, čiže v roku 1679, čo raz a navždy poukazuje na to, že stavbu ukončili až neskoršie po jeho smrti. Aj toto je vzhľadná renesančná budova ako všetky arcibiskupom tu postavené kostoly (ako tomášovský, čakanovský a malinovský). Na dekoratívnom mramorovom oltári stojí šikovne zhotovená socha maďarskej svätej Alžbety.
Podľa pamätných listín farnosti mal byť tento oltár neskoršou nadáciou grófky Viczayovej. Popri tom si pripomenú tradičnú žitnoostrovskú legendu, podľa ktorej aj Lég mal byť jednou z farností, ktoré boli založené sv. Štefanom na počesť 12 apoštolov a pôvodne mal byť zasvätený sv. Ondrejovi a sv. Alžbeta sa stala patrónkou až novopostaveného kostola alebo oltára. Tento údaj však aj tu vyvracia dokument z roku 1390, ktorý tu rovno uvádza farnosť sv. Alžbety.
Vo vonkajšej uzatvárajúcej stene svätyne kostola je umiestnený starší kamenný reliéf; nakoľko sa dá z ošúchaného diela vybrať, je na ňom vidieť poprsie ženy zahalené šatkou; nedá sa považovať za náhrobník alebo za postavu Panny Márie a je pravdepodobné, že bolo súčasťou nejakého umeleckého diela starého kostola.
Oproti tomu je na príklopy krypty rodiny Bacsákovej z červeného mramoru, ktorá je umiestnená v strede kostolnej lode, sa nachádza tento osobitý nápis: Insigne nob. perill. generos.dnor., nccnon dominar in specie Sarae de familia Olá, Spectabilis Domini olin regiminis NadasdianiCapitanaei Joannis Vékony Coniugis per Carolum Cl Gratia et in Olá benignissime die X. May Anno 1726 collatum. Začiatočné slová nápisu sa nižšie opakujú. Nad ním je vrytý obraz erbu: veniec v priestore štátu. Z trojcípej koruny nad štítom vyčnievajú šikmo dve zástavy, na ktorých sa motív venca opakuje. Zdá sa, že je to heraldický pamätník, ktorý bol možno kvôli chybne sa opakujúcemu nápisu obchádzaný, ale sa dozvedám, že bol zaobstaraný od nejakého bratislavského kamenára alebo starinára na súčasný odlišný cieľ.
Kunsthistorik Gábor Húshegyi videl takmer o 150 rokov neskoršie lehnický kostol a kaštieľ takto: Interiér rímskokatolíckeho kostola pozostáva z jedinej lode a zo svätyne s viachranovým uzáverom. Socha svätej Alžbety na hlavnom oltári vznikla koncom 17. storočia. Baroková kazateľnica je rovnako stará ako budova, kým vedľajšie oltáre sv. Štefana, Pieta a Panna Mária boli zhotovené začiatkom 19. storočia. Vo vonkajšej stene presbytéria dodnes vidieť kamennú ženskú postavu zahalenú šatkou.
Kostol zasvätený sv. Alžbete
Ďalšie Zaujímavosti z Dejín Farnosti
O roku 1818 opäť zaznamenáva, v tom istom roku bolo oplotenie veľkolégskeho kostola vo veľmi zlom stave a bolo predané na dražbe; prikladá, že vyššie uvedené latinské geneaologické spisy boli datované v Bratislave 28. marca 1769. V roku 1819 dala postaviť vdova Györgya B. Benyovszkého na počesť sv. Alžbety obraz na hlavný oltár; predošlý obraz, ktorý tiež znázorňoval sv. Alžbetu a ktorý mal na zadnej strane nápis: Erectum 1722, bol z dreva a už bol schátralý.
Táto slečna bola vždy chorľavá, nosila mníšske rúcho a možno to je príčinou, že na predošlom veľkom oltári vidieť medzi ostatnými svätými jednu chorú, ktorá vyzerá ako Terézia. Založenie alebo aspoň dotovanie šamorínskej nemocnice, ktorá je aj dnes len v starodávnom stave, ako i stavbu dnes už schátralého, ale kedysi pekného dénesdského kostola pripisujú spomínanej dáme Viczayovej.
Na lehnickom oltári vidieť jedno vpravo rozvetvené vtáčie krídlo, pazúrmi držiac tvar koruny. Tá istá veľkomožná dáma dala vybrať tehlovú dlažbu kostola a sakristie a nahradila ju mramorovou. Svätyňa, ktorá je dnes už trochu ošúchaná, bola vymaľovaná v tom istom roku. Menovaná milostivá dáma dala okrem toho zhotoviť dve postavy anjelov a 1 kňazský ornát, ktorý vysvätil 4. novembra 1819 Istv. Kubik vojčiansky farár a obv. dekan; okrem toho sa usilovala potešiť 2 oltárnymi vankúšmi a viacerými menšími a väčšími obrúskami.
Hlavný oltár je v každom ohľade pekný; dvojité schody sú z pevného Červeného mramoru, tabernákulum je uložené na 6 leštených lámaných kameňoch, postava sv. Alžbety a pred ňou kľačiaceho žobráka i anjela sú zhotovené z lešteného kameňa. Zhotovil ich bratislavský sochársky majster Márton Rumpelmajer a jeho syn János. Pri kopaní oltára sa našlo množstvo kostier, čo poukazuje na isté vnútorné pochovávanie.
Ten istý rok je významný aj z hľadiska farnosti, lebo v tom roku bola v kostole postavená kazateľnica a dva postranné oltáre z tvrdého kameňa, ich schodištia zas z červeného mramoru. Prvý z oltárnych obrazov symbolizuje, ako Sv. Štefan dáva našu vlasť a korunu pod ochranu veľactenej Panny Márie a druhý zobrazuje krucifix. Zhotovil ich bratislavský maliar Tobiás Szeleczky. Prvý je ešte v dosť dobrom stave, ale druhý je už veľmi poškodený. Odbavovať bohoslužby sa dá riadne pri obidvoch oltároch.
Obidva oltáre stoja teraz na veľmi pohodlnom mieste, ako i kazateľnica, staré boli postavené okolo hlavného oltára. Obraz sv. Štefana si želali veriaci, lebo predtým tú istú stranu zdobil obraz sv. Ondreja apoštola a všetky údaje ukazujú na to, že ho dal kedysi zhotoviť niekdajší sásanský statkár András Stermenczky, vidieť takýto erb: Lev s otvorenou papuľou a s roztvorenými krídlami napravo i naľavo drží meč; dole vidieť človeka v červenom dolománe s opaskom, hlavu mu pokrýva akýsi čákov, pred ním sa pýši dáka koruna - nebola maďarská.
Z novej kazateľnice kázal 19. nov. 1822 diószegský farár György Nyeregjáró, ktorý mal 4. sept. 1808 vo V. Légu promitie. Dnes už spí svoj večný sen. Druhý vedľajší oltár vysvätil farár a z. dekan Ist. Kubik z Vojky tiež 12. dec. 1822. On kázal z novej kazateľnice druhý a onedlho sa stal trnavským spirituálom. V roku 1818 darovala vdova nebohého Györgya Benyovszkého, rod. Zsófia Benefai Bacsáková, krucifix na veľký oltár, na monstranciu zlatý veniec a na baldachýn striebornú čipku, pre kostol zástavu, ba medzi chotárom V. a M.
Úmrtie Kňaza
Pohrebná svätá omša bude v stredu 23. apríla 2025 o 14:00 vo farskom Kostole Zoslania Ducha Svätého v Bratislave-Devínskej Novej Vsi. Po svätej omši budú nasledovať pohrebné obrady na Martinskom cintoríne v Bratislave, informovala Bratislavská arcidiecéza.
Po kňazskej vysviacke pôsobil v rámci Trnavskej arcidiecézy (neskôr Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy) ako kaplán vo farnostiach Senec (1973) a Bratislava - sv. Martina (1974). Neskôr bol farským administrátorom vo farnosti Bratislava-Devínska Nová Ves (1982) a farárom vo farnosti Lehnice (1990). Potom pôsobil ako kaplán vo farnostiach Šamorín (1993) a Komárno (1996). Napokon bol poverený výpomocnou pastoračnou službou vo farnostiach Bratislava-Vrakuňa (2000) a Bratislava - Blumentál (2004). V roku 2005 odišiel na odpočinok.
| Obdobie | Pôsobisko | Funkcia |
|---|---|---|
| 1973-1974 | Senec, Bratislava - sv. Martina | Kaplán |
| 1982 | Bratislava-Devínska Nová Ves | Farský administrátor |
| 1990 | Lehnice | Farár |
| 1993-1996 | Šamorín, Komárno | Kaplán |
| 2000-2004 | Bratislava-Vrakuňa, Bratislava - Blumentál | Výpomocná pastoračná služba |