Objavovanie pozoruhodnej životnej cesty svätého Alfonza Liguoriho
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa bola založená v Neapolskom kráľovstve (dnešné Taliansko) v roku 1732. Na Slovensko prišli redemptoristi v roku 1921, keď založili kláštor v Stropkove.
Kláštor Redemptoristov v Podolínci
Kláštor v Podolínci je jednou z významných pamiatok Podolínca a Spiša. O jeho založenie sa zaslúžil knieža Stanislav Lubomirski, ktorý bol správcom zálohovaných spišských miest. V centre jednoposchodového objektu je kostol s dvojvežovým priečelím. Kostol je zasvätený svätému Stanislavovi (+1079), krakovskému biskupovi a mučeníkovi.
K významným pamiatkam patrí hlavný oltár, ktorý je najväčším oltárnym odrazom na území Slovenska (4×7 metrov).
Apoštolské dielo a misie redemptoristov
Apoštolské dielo redemptoristov sa vyznačuje misionárskym dynamizmom. Hybnou silou pre akúkoľvek misijnú činnosť je silné vedomie o bezhraničnej Božej dobrote, ktorá sa prejavuje v hojnom vykúpení, ktoré Boh ponúka ľuďom vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Redemptoristi neustále hľadajú prostriedky, ktoré slúžia poslaniu spásy.
Informácie o rozpise svätých spovedí v Kostole Redemptoristov v Podolínci je možné získať priamo na mieste slávenia.
Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa založil v roku 1732 v Scale pri Neapole sv. Alfonz Maria de Liguori. Meno rehoľnej spoločnosti pochádza z latinského slova Redemptor - Vykupiteľ. Heslo „Lebo u neho je hojné vykúpenie“ (Ž 130) je hlavnou témou ohlasovania evanjelia na misiách aj v osobnom živote v dnešnom svete. Z Talianska preniesol redemptoristov cez Alpy sv. Klement Maria Hofbauer roku 1785.
Vo svetle charizmy sv. Alfonza redemptoristi Bratislavskej viceprovincie majú tri misijné tímy, ročne vykonajú okolo 30 ľudových misií na Slovensku. Okrem toho chodia s laikmi na krátke misijné výjazdy do Poľska, Rumunska, Litvy, Lotyšska, Kazachstanu, USA, Kanady a Kene.
Redemptoristi - nasledovníci svätého kazateľa, spovedníka a advokáta najbiednejších. Redemptoristi - ctitelia Matky ustavičnej pomoci. Alfonz mal hlbokú lásku k Panne Márii. Napísal o nej knihu, kázal o nej, zložil o nej krásne piesne a namaľoval viaceré obrazy.
Svätý Alfonz Mária de Liguori
Príbeh redemptoristov Boh začal písať, keď sa mladý šľachtic v Neapolskom kráľovstve rozhodol počúvať jeho hlas. Alfonz Mária de Liguori (1696 - 1787) bol najstarší z ôsmich detí. Jeho rodina požívala postavenie nižšej šľachty. Alfonzov otec kládol dôraz na kvalitné vzdelanie a deťom platil súkromných učiteľov. Mladý Alfonz absolvoval hodiny cudzích jazykov, matematiky, filozofie a dejín, základy architektúry. Neskôr ako kňaz zúročil toto vzdelanie, keď sám navrhoval stavby alebo prestavby komunitných domov. Svoje maliarske umenie využil pri kresbách a maľbách Ježiša Krista a Panny Márie. Neskôr používal tieto obrazy aj ako vizuálnu pomôcku na ľudových misiách. Hodiny hudby mu dával slávny Gaetano Greco. Alfonz sa naučil komponovať hudbu a hrať na harmóniu. Zložil mnoho náboženských piesní pre misie. Jeho najznámejšia skladba Zostúpil si z hviezd je dodnes najobľúbenejšou vianočnou piesňou v Taliansku. Giuseppe Verdi v roku 1890 po vianočnej vigílii v paláci Doria v Janove priznal, že bez tejto piesne akoby ani neboli Vianoce. Tradíciou je, že slávenie pápežskej polnočnej svätej omše sa končí práve touto piesňou.
Svätý Alfonz dostal nielen dar apoštolátu slova, ale aj apoštolátu pera. Napísal 111 diel. Z pohľadu literárneho žánru, kvality obsahu a historického vplyvu sa jeho Morálna teológia všeobecne považuje za klasické dielo rímskokatolíckej morálnej kazuistiky, prístupu k morálnej teológii, ktoré sa zameriavalo na uplatňovanie práva v konkrétnych prípadoch od 17. do polovice 20. storočia. ktorý sa vyzdvihuje ako vynikajúca príručka pre spovedníkov, sa tešil veľkej obľube u pastoračne založených kňazov ešte veľmi dlho po Alfonzovej smrti.
Sviatosť zmierenia ako „sviatosť uzdravenia“
Na hriech sa Alfonz pozeral nielen z pohľadu zločinu, trestu, väzenia a potrebného zadosťučinenia. Hriech vnímal skôr ako patológiu, ktorá volá po uzdravení, súcite a starostlivosti. Vo svojej knihe Praxis confessarii (Prax spovedania) odporúča, aby spovedník bol otcom a učiteľom a až potom sudcom. Sviatosť zmierenia chápe ako „sviatosť uzdravenia“ a pokánie ako lekársky predpis. Práve vďaka originálnemu vkladu do učenia morálnej teológie vyhlásili sv. Alfonza za učiteľa Cirkvi (1871). Následne sa redemptoristi snažili založiť inštitút zameraný na výučbu, štúdium a propagáciu jeho morálnej teológie. V roku 1910 založili Academiu Alfonsianu, ktorá sa 2. augusta 1960 stala fakultou Lateránskej univerzity. Tento inštitút morálnej teológie je prvý svojho druhu v dejinách Cirkvi.
V rodinnom erbe mala rodina de Liguori nápis Tak sa ide k hviezdam. Zdá sa, že v Alfonzovom živote sa to naplnilo doslovne. Vo farskej matrike, ktorá je dodnes vystavená v Kostole Santa Maria dei Vergini v Marianelle na predmestí Neapola, kde bol Alfonz pokrstený, je zapísané: „Pokrstený 29. septembra 1696. Vyhlásený za blahoslaveného v septembri 1816. Kanonizovaný 26. mája 1939. Vyhlásený za učiteľa Cirkvi 23. marca 1871.“ Takto Boh dopisoval príbeh svojho priateľa aj po jeho smrti.
Alfonz bol nadpriemerne inteligentný. V sedemnástich rokoch života bol už doktorom svetského aj cirkevného práva. Právnickú kariéru však vykonával len nejaký čas. Počas duchovných cvičení na Veľkonočnú nedeľu, keď sa modlil pred Najsvätejšou sviatosťou u vincentínov v Neapole, sa obrátil. Písal sa rok 1722 a Alfonz mal 26 rokov. Najprv sa snažil byť obhajcom ukrivdených na svetských súdoch. Boh ho však viedol ďalej. Modlitba, dobrí duchovní sprievodcovia a sledovanie biedy, v ktorej žilo mnoho ľudí, z neho urobili obhajcu chudobných, zabudnutých, zanedbaných a najopustenejších. Veľmi túžil komunikovať ľuďom Božiu láskavosť, ktorú sám zažil pri modlitbe a v rozhovoroch s dobrými duchovnými otcami. Stal sa preto kňazom. Pôsobil vo viacerých misijných kňazských spolkoch. Nakoniec ho v roku 1732 Boh pozval založiť novú kongregáciu, nové spoločenstvo kňazov a bratov, ktorí hlásajú hojné vykúpenie hlavne ľuďom, ktorí to potrebujú najviac.
Ohlasovanie evanjelia svätým Alfonzom
Alfonz kázal s evanjeliovou jednoduchosťou a praktickým spôsobom, aby tomu rozumeli aj obyčajní ľudia. Vyhľadával chudobných tam, kde žili a pracovali. Stretával sa s nimi na modlitbe a katechéze priamo v ich dielňach. Laici sa od neho naučili evanjelizovať a katechizovať. Majetnejší dobrodinci zaplatili tlač brožúrok, aby ich Alfonz mohol rozdávať. Keď sa stal biskupom, do rovnakého spôsobu ohlasovania povzbudzoval aj kňazov svojej diecézy. V prvom okružnom liste kňazom a klerikom napísal: „Pripomíname aj arcikňazom a kňazom vo farnostiach, aby nezabúdali na svoju povinnosť kázať každú nedeľu a sviatok. Kázeň má byť jednoduchá a zrozumiteľná. Nezabúdajme na to, akých ľudí máme pred sebou. Ľudia z vidieka nemajú z grandióznych kázní nič. Takýmto ľuďom môžu kvetnaté reči len ublížiť.“ Často pripomínal, že ľudia potrebujú zažiť dotyk Božej lásky.
Kazateľom opakoval, že aj malá iskra Božej lásky dokáže spôsobiť celoživotné obrátenie. Naopak, vyhrážanie sa večným zatratením človeka možno na určitý čas naľaká, ale nikdy nespôsobí trvalé obrátenie.
Pápež Pius IX. vedel o láske sv. Alfonza a jeho duchovných synov k Panne Márii. Preto im zveril nádhernú ikonu Matky ustavičnej pomoci, ktorá bola 26. apríla 1866 slávnostne vystavená na verejnú úctu v rímskom kostole redemptoristov s odkazom pápeža Pia IX.: „Urobte ten obraz známym na celom svete.“ Dnes je tento obraz asi najznámejším zobrazením Panny Márie a úcta k nej je najrozšírenejšou v Katolíckej cirkvi. V roku 2016 budú redemptoristi na celom svete sláviť 150. výročie obnovenej úcty k Matke ustavičnej pomoci.
Keď 2. októbra 2014 prevzal londýnsky kardinál Vincent Nichols svoj titulárny chrám Sant’Alfonso v Ríme, kde je na hlavnom oltári originálny obraz Matky ustavičnej pomoci, vo svojej kázni povedal: „Kópiu ikony mám aj vo svojom arcibiskupskom sídle. Jednu som dal nedávno nainštalovať aj do svojej katedrály. Vo očiach Panny Márie je nesmierna hĺbka súcitu. Ona vidí. Ona vie. Vidí ma. Pozná ma. Vidí všetko utrpenie sveta a hľadí naň s láskou a súcitom. Vidí moje úzkosti aj menšie bolesti. Pomáha mi vidieť ich v pravom svetle. V teple jej súcitu viem, že nie som sám. Viem, že jej môžem priniesť svoje bremeno a doslova ho u nej nechať.“
Starostlivosť o sociálnu spravodlivosť
Ako biskup sa sv. Alfonz mimoriadne staral o materiálne potreby najopustenejších a chudobných a tiež o sociálnu spravodlivosť. Táto jeho starostlivosť sa pravdepodobne najvýraznejšie prejavila počas veľkého hladomoru v rokoch 1763 - 1764. Neúnavne sa snažil konkrétne pomôcť v zhoršujúcej sa kríze. Predal všetko, čo len mohol, aby pozháňal peniaze na jedlo pre hladných. Predal aj svoj koč a kone. Karhal predstavených za to, že sa zdráhali prejaviť štedrosť zo strachu, že im neostane na obživu pre svojich podriadených. Títo predstavení dávali chudobným iba to, čo im „zvýšilo“. Alfonz im pripomenul, že „predstavený má povinnosť nechať pre podriadených iba toľko, koľko je potrebné na prežitie. Všetko ostatné treba rozdať núdznym“. Často pripomínal občianskym autoritám, že „toto nie je len otázkou obetavej lásky, ale spravodlivosti. Bez jedla sa budú hladní búriť a nikto z nás ich za to nemôže viniť“.
Redemptoristi podľa príkladu svojho zakladateľa pracujú na rôznych miestach, nielen v mestách a na sídliskách. Pracujú v slumoch, chudobných štvrtiach, medzi chorými a opustenými.
V roku 1775 napísal Alfonz, už ako biskup, obežník pre svojich spolubratov. Stálo v ňom: „Moji drahí bratia, som si istý, že Ježiš Kristus sa pozerá na našu malú kongregáciu s veľmi nežnou láskou. Naša kongregácia je zrenicou jeho oka. Skúsenosť ukazuje, že nás považuje za hodných byť nástrojmi jeho slávy v mnohých krajinách. Jeho milosť sa rozlieva čoraz hojnejšie. Ja sa už toho nedožijem, lebo už dlho nebudem na tomto svete, ale som si úplne istý, že naše maličké stádo bude ďalej rásť. Nebudú nám pribúdať pocty a bohatstvo, ale pribudne a rozšíri sa Božia sláva. Vďaka našej práci budú iní muži a ženy lepšie poznať a milovať Ježiša Krista.“
Svätí a blahoslavení redemptoristi
Boh písal príbeh redemptoristov ďalej a chcel doň vtiahnuť ľudí na celom svete. Svätý Klement Mária Hofbauer (1751 - 1820), pôvodom Moravan, sa rozhodol vstúpiť k redemptoristom v Taliansku. Veľmi túžil, aby bol vo Viedni založený dom tejto kongregácie. Keď sa sv. Klementovi Márii Hofbauerovi podarilo založiť dom redemptoristov vo Varšave, povedal: „Teraz som spokojný. Teraz môžem povedať: Nech ma Pán povolá, kedy chce. Stal som sa užitočným nástrojom.“ Na sv. Klementa sa často poukazuje ako na „druhého zakladateľa“. Založil kongregáciu na pôde severnej Európy. Pracoval vo Varšave aj Viedni v búrlivých časoch pred vypuknutím Francúzskej revolúcie. Napoleonská tajná polícia napísala: „Kázne tohto muža sú nebezpečné.“ Boli také nebezpečné, že dokázali zapáliť oheň, ktorý doteraz horí v redemptoristoch misionároch po celej zemeguli v 80 krajinách, v rôznych kultúrach a národoch. Sv. Klement je aj patrónom mesta Viedeň.
Rozšírenie kongregácie za hranice Talianska, ktoré podporoval Klement Mária Hofbauer, otvorilo dvere redemptoristických rehoľných domov na všetkých piatich kontinentoch tisícom mužov, ktorí boli povolaní stať sa znakom Kristovho milosrdenstva pre opustených. Podobne ako sv. Alfonz, i sv. Klement pracoval s laikmi. Zhromažďoval aj veriacich intelektuálov, ktorých viedol. Títo vplyvní ľudia potom evanjelizovali každý vo svojej oblasti a snažili sa ovplyvniť kultúru. V USA je zasa známy redemptorista z južných Čiech Ján Neumann (1811 - 1860), prvý kanonizovaný svätý amerického kontinentu, ktorý slúžil ako filadelfský biskup. V duchu zakladateľa pomáhal opusteným, založil množstvo škôl pre tých, ktorí si nemohli dovoliť vzdelanie. Redemptoristi majú vo sv. Jánovi Neumannovi vynikajúceho patróna a vzor pastoračnej služby migrujúcim, pretože aj on sám bol migrantom. Odišiel do Spojených štátov práve preto, aby pracoval s migrantmi. Zomrel mladý a vyčerpaný zo služby. V Taliansku je veľmi známy a obľúbený svätý rehoľný brat Gerard Majella (1726 - 1755). Taliani ho poznajú ako patróna matiek. Štyria redemptoristi boli vyhlásení za svätých a pätnásť ich je blahoslavených. Jedným z blahoslavených redemptoristov je Moravan Metod Dominik Trčka (1886 - 1959), ktorý zomrel v komunistickom väzení.
Na Slovensku žijú charizmu sv. Alfonza redemptoristi dvoch obradov. Michalovskú viceprovinciu tvoria redemptoristi východného obradu. Na Slovensku majú domy v Stropkove, Michalovciach a Starej Ľubovni. Redemptoristi rímskeho obradu tvoria Bratislavskú viceprovinciu. V súčasnosti prebieha proces fúzie redemptoristov Pražskej provincie a Bratislavskej viceprovincie. Bratislavská viceprovincia má šesť komunít: Bratislava Puškinova, Bratislava-Kramáre, Kostolná-Záriečie, Banská Bystrica-Radvaň, Podolínec a Gaboltov. Pri komunitách redemptoristov pôsobia aj laické misijné spoločenstvá ako Rieka života, Calvary, Koral a ďalšie. Redemptoristi podporovali vznik a rozvoj nových piesní chvál, ktoré na Slovensko priniesli spoločenstvá Rieka života a Calvary. Už vyše 15 rokov vydávajú mesačník Slovo medzi nami. Vo svojom vydavateľstve vydali už 104 titulov; najúspešnejšie boli diela Scotta Hahna a Johna Eldredgea, ktoré vyšli v náklade vyše 25 000 výtlačkov.
Mnohé Alfonzove asketické a duchovné diela boli po stáročia praktickou pomôckou na prehlbovanie života s Bohom a rast v čnosti. Knihy ako Návštevy Najsvätejšej sviatosti (1745), Slávna si, Mária (1750), Neprestajný dôverný rozhovor s Bohom (1754), O zjednotení s Božou vôľou (1755), Vo svetle večnosti: príprava na smrť (1758), Modlitba, veľký prostriedok spásy (1759), Dôstojnosť a povinnosti kňaza (1760), Pravá nevesta Ježiša Krista (1760 - 1761) a Cesta lásky (1768) mali veľký vplyv nielen na taliansky katolicizmus 18. storočia, ale boli preložené do mnohých jazykov a vychádzali v hojnom počte v opakovaných vydaniach.
Meno našej rehoľnej spoločnosti pochádza z latinského slova Redemptor - Vykupiteľ. Naša existencia a poslanie sú úzko zviazané s osobou Ježiša Krista, Vykupiteľa, s jeho poslaním spásy a vykúpenia sveta. „Lebo u neho je hojné vykúpenie“ - ohlasujú redemptoristi na misách aj v osobnom živote v dnešnom svete. Chceme byť kvasom a soľou pre tento svet. Náš plný názov je Congregatio Sanctissimi Redemptoris (CSsR), čiže Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa. Náš život a naša činnosť sú formované predovšetkým evanjeliom, rehoľnými konštitúciami a rehoľnými sľubmi čistoty, chudoby a poslušnosti. Sľub čistoty nám umožňuje celkom sa odovzdať službe iným. Sľub chudoby nás zaväzuje žiť jednoduchým spôsobom života a deliť sa s inými.
Kongregáciu založil sv. Alfonz de Ligouri v roku 1732 v Scale pri Neapole. Od toho roku sa rehoľa začala šíriť a rozrastať do celého sveta. V súčasnosti má naša viceprovincia 6 domov. Na čele kongregácie stojí generálny predstavený a jednotlivé (vice)provincie riadi (vice)provinciál.
Prehľad svätých omší a spovedí
| Deň | Čas | Udalosť |
|---|---|---|
| Sobota | 18:00 | Svätá omša s misijnou kázňou |
| Nedeľa | 08:00, 10:00, 11:00, 15:00 | Svätá omša |
| Pondelok | 08:00, 18:00, 19:00 | Svätá omša |
| Utorok | 08:00, 11:00, 18:00 | Svätá omša s misijnou kázňou |
| Streda | 08:00, 16:00, 18:00 | Svätá omša s misijnou kázňou |
| Štvrtok | 08:00, 11:00, 18:00 | Svätá omša |
| Piatok | 08:00, 18:00, 19:00 | Svätá omša + udelenie sviatosti pomazania chorých |
| Sobota | 08:00, 17:30, 18:00 | Svätá omša |
| Nedeľa | 08:00, 10:00 | Svätá omša |
| Streda, Štvrtok | 09:00 - 11:00, 09:00 - 10:00 | Svätá spoveď |
tags: #svata #spoved #kostol #redemptoristov #podolinec