Renesancia sa zrodila v Taliansku v 14. storočí ako intelektuálne hnutie, ktoré sa šírilo prostredníctvom maliarstva, sochárstva a architektúry ďalej do Holandska a Nemecka. Názov renesancia (po francúzsky znovuzrodenie) sa ale ujal až v 19. storočí. Pod týmto termínom sa nerozumie ani tak presne vymedzený štýl, ale skôr duchovný postoj a nový životný pocit. Pre toto významné umelecko-historické obdobie bolo príznačné hľadanie nových znalostí, vývoj nových ideálov a umeleckých postupov. Jeho vzorom bola filozofia klasickej antiky.
Umelci pracovali v dielňach vedených majstrom, ktorý dostával objednávky. Úloha maliarov bola veľmi rôznorodá, drvili si farby, opracovávali drevené tabule na maľovanie, pozlacovali diela lístkovým zlatom a ovládali širokú škálu techník. Renesanční umelci vynikali v zobrazovaní klasickej minulosti. Získali si uznanie ako tvoriví novátori a medzi sebou súťažili v rozličných prístupoch, ako prekonať umenie starovekého sveta. Talenty, inovácie a idey umelcov začali nadobúdať väčší kultúrny význam.
Nové spoločenské a ekonomické postavenie si upevnili zdokonaľovaním svojich zručností, napr. zvládnutím matematických postupov pri zobrazovaní perspektívy a proporcií, písaním teoretických spisov, systematickými metódami zobrazovania sveta, čoho najzrejmejším príkladom je lineárna perspektíva. Jej objav sa zrodil v prvej polovici 15. storočia.
Lineárna perspektíva bola založená na skutočnosti, že predmety sa s rastúcou vzdialenosťou od diváka zdanlivo zmenšujú, zužujú a paralelné línie sa zbiehajú smerom do hĺbky. Jej použitie sa týka vertikál i horizontál. Umožňovala priestorové zobrazenie trojrozmerných predmetov na dvojrozmernej ploche obrazu. Cieľom je zobraziť daný predmet tak, aby bol podobný obrazu vnímaného okom. Využíva sa predovšetkým k zobrazovaniu objektov väčších rozmerov.
Atmosférická perspektíva vytvára zasa náhľad na pôsobenie farieb v súvislosti so svetlom. Vzdialenejšie objekty sú vnímané vplyvom vlhkosti vzduchu a jeho znečistenia s modrastým nádychom a spravidla sú v zornom poli vyššie. Umelci napodobňujú tento efekt používaním modrých, hmlistejších tónov, strácajúcich na farebnej intenzite smerom k horizontu.
Počas renesancie bol obrovský dopyt po náboženských motívoch. Spätne je renesancia rozčlenená na niekoľko období.
Raná Renesancia (Quattrocento)
Termín raná renesancia je zaužívaný pre talianske umenie v Toskánsku a vzťahuje sa na roky 1400 - 1500. Základným objektom zobrazovania sa stal človek a proporcie jeho tela. Jadro ranej renesancie tvorili maliari Giotto, Masaccio, Botticelli a Donatello (sochár a architekt).
Giotto di Bondone (1267-1337) je pokladaný za otca talianskej renesancie a zakladateľa moderného maliarstva. Do výtvarneho umenia vniesol nový rozmer. Jeho postavy vyzerali ako zo skutočného sveta a vyjadrovali živé ľudské emócie. Bol majstrom vo využívaní výrazov tváre a gest. Novátorskym spôsobom zachytáva prírodu. Jeho najlepšie zachované dielo sú nástenné fresky v Kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Zobrazujú príbehy zo života Panny Márie a Ježiša Krista. Najznámejší je jeho cyklus fresiek v bazilike sv. Františka v Assisi.
Tomasso Masaccio (1401-1428) zmenil spôsob maľby a odmietal elegantný gotický štýl. Jeho vývoj značne ovplyvnili Donatello (sochár) a Brunelleschi (architekt). Sústredil sa na fyzický a duchovný obsah svojich postáv. Vyvinul triezvy, monumentálny a hlboko naturalistický štýl. Zameral sa na to, aby v súvislom trojrozmernom priestore dodal svojim postavám ilúziu väčšej hmotnosti a veľkosti. Ako prvý použil centrálnu perspektívu na freske „Najsvätejšej Trojice“ (okolo roku 1425) v kostole Santa Maria Novella vo Florencii. Na freskách v kaplnke Brancacciovcov (v kostole Santa Maria del Carmine) spolupracoval s priateľom Masolinim.
Najvyhľadávanejším florentským maliarom bol Sandro Botticelli (1445-1510). Jeho jemný a zoženštelý štýl si obľúbila najmä florentská inteligencia. Preslávil sa maľbami s náboženskou tématikou a zameriaval sa na zdôraznení krásy a pôvabu postáv. Odmietal návrat k pôvodnym antickým vzorom. Typickými črtami jeho umenia sú čisté, presné línie, plné napätia a energie. Na líniu kládol mimoriadny dôraz, čo postupne spôsobilo zastaranosť jeho maliarskej tvorby. Slávny obraz „Zrodenie Venuše“ bol na tú dobu revolučným dielom a prvým veľkorozmerným obrazom so svetským, mytologickým námetom. K vrcholným obrazom jeho tvorby patrí „Primavera“, ktoré je dielom zo uložitou kompozíciou. Znázorňuje imaginárnu scénu s postavami z antickej mytológie. Vidiecka idyla je sústredená okolo postavy Venuše stojacej na mušli, ktorá zodvihnutou rukou vyjadruje uvítanie. Jedno z najlepších diel je tiež „Klaňanie sa Troch kráľov“. Bol jedným z umelcov, ktorí pracovali na výzdobe Sixtínskej kaplky v Ríme. Unikátom svojej doby sa stala ilustrácia k Danteho „Božskej komédii“. Genialita a hodnota tohto diela bola objavená až v druhej polovici 19. storočia. Jeho neskoré dielo „Porážka rebelov“ je dôkazom Botticelli ľahostajnosti k pokroku.
Talentovaným súčasníkom Botticelliho bol Domenico Ghirlandaio, s ktorým spolupracoval na výzdobe Sixtínskej kaplnky. S výnimočnou predstavivosťou a všestrannosťou maľoval oltáre Giovanni Bellini. Jeho významné diela: Utrpenie v záhrade, Tróniaca madona so svätými, Premenenie Pánovo, Venuša. Andrea Mantegna rád experimentoval s perspektívou a mal zálubu v antickom umení. Bol tiež významný rytec a k maľbe mal sochársky prístup. Významné diela: Svadobná miestnosť, Madona s dieťaťom, Ukrižovanie, Klaňanie pastierov, Muky v záhrade (dielo namaľované s precíznosťou miniaturistu). Ducio di Buoninsegna pri svojej tvorbe kombinoval smelý lineárny štýl, bohatú farebnosť a plošné vzory s ľudskou dôvernosťou. Mal významný vplyv na formovanie gotického štýlu v Európe.
Masaccio: Najsvätejšia Trojica, cca 1425
Vrcholná Renesancia (Cinquecento)
Vrcholnou renesanciou bolo nazývané umenie v pápežskom Ríme, vo Florencii a v Benátkach v rokoch 1500-1580. Štýl a maľba v tomto období sa odlišovala od všetkých doterajších maliarskych štýlov a to rozvinutím perspektívy a kresbami podľa živých modelov. Stredobodom ich záujmu sa stal človek, príroda zaujímala druhoradé miesto. Spoločnými námetmi boli tradičné náboženské témy, predovšetkým madona s dieťatom. V dielach sa stretávame s jednoduššími tvarmi, vierohodným vyjadrením psychického výrazu a presvedčivou kompozíciou. Namiesto pestrofarebnosti je použitých niekoľko zvýraznených základnych tónov.
V oblasti umenia sa stal najpozoruhodnejšou osobnosťou Leonardo da Vinci, ktorý vytvoril prechod medzi ranou a vrcholnou renesanciou. Bol nielen úspešným maliarom, ale všestranne talentovaným renesančným géniom všetkých čias. Jeho záujmy zahŕňali prakticky všetky sféry poznania vtedajšej doby. Vášňou sa mu stala anatómia, geológia a celoživotným snom bolo lietanie. Rôzne kresby zobrazujú jeho vedecké vynálezy, maľby vynikajú dokonalosťou línií a farieb. Emócie postáv vyjadruje výrazmi tváre a gestami rúk. Diela vyžarujú istý pokoj a pôvab. Ilustroval tiež učebnice. Najvýznamnejšie diela: Posledná večera, Madona s dieťatom a sv. Annou, Mona Lisa.
Raffaello Sanzio (1483-1520) bol majstrom kompozičnej symetrie. Vynikal ako tvorca čisto ladených malieb, obdarených nesmiernou harmóniou. Od pápeža získal objednávku na výzdobu vatikánskeho paláca. Jeho dielo je veľmi rozsiahle. Obraz „Aténska škola“ je považovaný za jeden z najlepších výtvorov renesačného umenia. Scéna zobrazuje imaginárne stretnutie najväčších starovekých filozofov a symbolizuje rozumové hľadanie pravdy. Najrozmernejším je dielo „Vyslobodenie sv. Petra“. Znázorňuje svätca, ktorého oslobodzuje anjel. Najväčšiu slávu mu priniesli zobrazenia Madony.
Raffaello Sanzio: Aténska škola, 1509-1511
Michelangelo Buonarroti (1475-1564) bol najvýznamnejší renesančný maliar, sochár, architekt a básnik. Vynikal vo všetkých odboroch. Z benátskych maliarov dosiahol najvyššie pocty. Jeho tvorba sa vyznačuje vášnivosťou, originalitou i novátorskám prístupom. Jeho štýl je voľnejší, živší a je naplnený zmyselnou farebnosťou. Nadväzuje na estetiku antickej epochy. Vytvoril veľké množstvo obrazov, ktoré malo obrovský vplyv pre neskoršie umelecké školy. Bol poverený stropnou maľbou Sixtínskej kapnky. Významné diela: Posledný súd, Svätá rodina, Dávid, Stvorenie Adama, Dedičný hriech, Madona s dieťaťom, Líbyjská Sibyla.
Tiziano Vecellio (asi 1488-1576) vynikal v dekoratívnych mytologických výjavoch, ktorými sa maľovali královské či kniežacie miestnosti. V maľbe portrétov vynikal citom pre spôsob práce s farbou. Jeho štýl formoval umelecké smerovanie v Európe ďalších takmer štyristo rokov. Nerád improvizoval a bol prvým umelcom, ktorý úmyselne zanechával na plátne stopy štetca. Novú úroveň v zobrazení naturalistického detailu dosiahol v diele „Francesco Maria della Rovere“ zachytávaním efektov svetla a tieňa na rozličných povrchoch.
V umení krajín severnej Európy dominovali umelci Holandska. Zaalpská renesancia (cinquecento) zahŕňa obdobie medzi rokmi 1400 - 1550 a prispôsobila sa daným podmienkam v jednotlivých krajinách. V holandskej maliarskej tvorbe boli centrami renesancie mestá Antverpy, Gent a Bruggy.
Najznámejšími maliarmi raného maliarstva boli bratia Jan a Hubert van Eyckovci. Jan van Eyck - zdokonalil techniku olejomaľby do takej miery, že ho málokto prekonal. Pravdivým stvárnením postáv a predmetov v priestore, zmyslom pre presnosť detailov a perspektívnym správnym zobrazením zaviedol nový typ realizmu. Priesvitnosť niektorých olejových farieb využil na vytvorenie hlbokých, akoby šperkovaných tónov a pomaly schnúce farby roztieral končekmi prstov. Jeho prevratná technika mu umožňovala dosahovať mimoriadne prenikavý účinok svetla, priestoru a štruktúry diel. Celkom novým spôsobom dochádza k zobrazovaniu existencie a dopadu svetla. Majú veľkú hĺbku, jemnosť, žiarivosť a detail, čo svedčí o majstrovsky zvládnutej olejomaľbe. Najznámejšie jeho dielo je Gentský oltár.
V umení ďalšieho holandského maliara Hieronyma Boscha je všadeprítomná smrť a strach zo smrti. Najväčšie dielo: Záhrada rozkoší.
K osobitej forme dospel Albrecht Dürer. Namaľoval svoj „Autoportrét“ v duchu obrazu Krista, z ktorého cítiť určitú vznešenosť. Jeho technická vynaliezavosť a vedomie originality mu zabezpečili kľúčovu úlohu v dejinách európskeho umenia. Prelomil štýlové prostriedky neskorej gotiky a dospel k osobitej forme nemeckej renesancie. Každú podrobnosť v prírode zachytával s mikroskopickou presnosťou a s pohľadom analytika, čo je obzvlášť viditeľné v diele „Veľký trs z lúky“, ale i v jeho štúdiach zvierat. Detailné pozorovanie prenášal do stále dokonalejšej ryteckej techniky (mnohé detaily možno obdivovať iba pomocou lupy). Jeho grafiky svedčia o vrcholnom zvládnutí prostriedkov tvorby. V jeho zrelom období prevládali v jeho štýle talianske ideály monumentálnosti a majestátnosti. Významné diela: Štyria apoštolovia, Maliarov otec, Pohľad na údolie Arca, Oplakávanie Krista, Adam a Eva, Ružencová slávnosť.
Talianska vrcholná renesancia štýlovo dozrievala do umenia manierizmu. Nazýva sa preto niekedy neskorou renesanciou a bol rozšírený po celej Európe až do konca 16. storočia.