Svätý Hubert, známy ako patrón poľovníkov, lesníkov a ochrancov prírody, je jednou z najvýznamnejších osobností kresťanskej tradície v Európe 🌍. Jeho posolstvo o rešpekte voči všetkým živým bytostiam, pokore a rovnováhe medzi človekom a prírodou je aktuálne viac než kedykoľvek predtým 💚. Symbolom sv. Huberta je jeleň s krížom medzi parohami - tento obraz sa často objavuje na poľovníckych odznakoch, vlajkách či erbových znakoch.

Svätý Hubert so svojím symbolom, jeleňom s krížom medzi parohami.
Život a legenda svätého Huberta
Narodil sa okolo roku 655 v Akvitánii (dnešné Francúzsko) do šľachtickej rodiny a svoj mladý život prežil na kráľovských dvoroch, kde sa preslávil najmä svojou vášňou pre lov 🏹 a zábavu. Podľa legendy sa Hubertovo obrátenie odohralo počas Veľkého piatku, keď namiesto účasti na bohoslužbách odišiel na poľovačku do lesa 🌲. Tam sa mu zjavilo veľké jeleň s krížom medzi parohami ✝️.
Zjavenie k nemu prehovorilo a vyzvalo ho, aby sa obrátil k Bohu a zmenil svoj život. Slová zasiahli jeho srdce. Čoskoro jeho žena pri pôrode zomrela. Hubert odovzdal dieťa bratovej rodine, majetok rozdal chudobným a sám sa odobral k biskupovi Lambertovi. Modlil sa a robil pokánie za svoj predchádzajúci život a usiloval sa, aby sa z neho stal iný človek.
Po rokoch štúdia teológie a duchovnej prípravy bol vysvätený za biskupa v Liège, kde pôsobil až do svojej smrti. Sv. Hubert zomrel 30. mája 727 v Tervurene a pochovaný bol v Andenne, neskôr boli jeho relikvie prenesené do St. Hubert (3. novembra).
Keď biskup zomrel, zvolili Huberta za biskupa v Luttichu, keďže videli jeho pozitívnu zmenu. Čoskoro sa opäť vrátil do hôr, nie ako poľovník, ale ako misionár. Išiel do odľahlých osád, navštevoval roľníkov a uhliarov, ľudí, ktorí žili hlboko v lese a ohlasoval im evanjelium. Mnohých priviedol k viere.
Vyčerpaný a chorý z putovania cez vlhké lesy 30. mája 724 zomrel v Turvuerene.
Význam mena Hubert
Meno Hubert je jedným z tých mien, ktoré v sebe nesú hlboké historické korene, významovú hĺbku a kultúrne dedičstvo. Hubert pochádza z germánskych slov „hug“ (duch, myseľ) a „beraht“ (jasný, slávny). V preklade teda meno znamená „jasná myseľ“ alebo „slávny duch". Meno sa rozšírilo do celej Európy predovšetkým vďaka kresťanskej tradícii. Veľký podiel na tom má svätý Hubert, patrón lovcov a ochranca prírody, ktorý žil v 7. storočí.
Na Slovensku sa meno Hubert tradovalo najmä v šľachtických rodinách, kde malo symbolizovať silu a duchovnú múdrosť. Dnes na Slovensku stále nesie svoj význam a spája sa s oslavami spojenými s lovom, prírodou a kultúrou. Jeho nositelia si môžu čerpať inšpiráciu z bohatej histórie, pričom zároveň ukazujú, ako moderný človek môže byť spätý s tradíciami. V niektorých krajinách sa 3. novembra oslavuje sviatok svätého Huberta.
Svätý Hubert a poľovníctvo
Svätý Hubert je po stáročia uctievaný ako patrón poľovníkov. Jeho sviatok sa oslavuje 3. novembra a je známy ako Sviatok sv. Huberta. Tento deň je významný najmä v krajinách strednej Európy, kde sa konajú hubertovské omše, sprievody a poľovnícke slávnosti.
Význam poľovníctva sa v priebehu histórie viackrát zmenil. Pri kolíske poľovníctva v praveku hralo najvýznamnejšiu úlohu zaobstaranie obživy pre rodinné alebo kmeňové spoločenstvá pravekých lovcov. S narastajúcou sa ľudskou populáciou, vytváraním sociálnych vrstiev a ubúdaním stavov zveri, začína byť právo loviť zver vyhradzované len pre najmajetnejšie rody.
V polovici 20. storočia (zákon o poľovníctve č. 225/1947) sa poľovníctvo sprístupnilo širokým vrstvám ľudí. Jeho funkcia naberá hospodársky význam a poľovníctvo je ponímané ako odvetvie poľnohospodárskej a lesnej výroby.
Podľa archeologických nálezov a historických údajov starovekí Slovania, ktorí žili na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí. Okrem mäsa ako významnej zložky potravy vtedajšieho človeka sa zameriavali aj na lov kožušinových zvierat, ktorých kožušina bola vzácnym a vyhľadávaným tovarom.
Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je to donačná listina opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktorou sa mu okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb.
Na počesť tohto patróna sa v obci Sv. Antona každoročne konajú celoslovenské poľovnícke slávnosti - Dni sv. Huberta.
V novembri a decembri zároveň vrcholí sezóna poľovačiek. Poľovačky sú podľa P. Tekulu vyvrcholením celoročnej práce. „Zvieratá sledujeme, kŕmime a staráme sa o krmelce po celý rok," vysvetľuje. Sčítanie zveri a následne plánovanie odstrelu robia ešte na jar, keď samice vyvádzajú svoje mláďatá. Z vybraného druhu môžu uloviť len stanovený a prísne sledovaný počet kusov. Každý poľovný revír má totiž svoju bonitu (stupeň kvality) a podľa nej určený normovaný kmeňový stav zveri.
„Ten nesmie príliš klesnúť ani sa vyšplhať privysoko," tvrdí P. Tekula. V našom regióne poľujú muži v zelenom na raticovú zver, čiže srnčiu, muflóniu, diviačiu, danieliu a jeleniu, ďalej na malú zver ako zajace, bažanty, divé kačice. Revíry delia na lesné a poľné.
Poľovať chodia strelci skoro ráno alebo večer pred zotmením. „Spoločné poľovačky robíme podľa schválených plánov cez víkend a trvajú celý deň," dodáva. Podľa Petra Tekulu si počas nich dávajú pozor na hubárov a ľudí pohybujúcich sa po lese.
V rámci projektu bola ku soche sv. Huberta osadená informačná tabuľa. Partnermi projektu sú Lesné spoločenstvo Štiavnik s.r.o., rezbár p. Projekt vznikol pri príležitosti 25. výročia vzniku Lesného spoločenstva v Štiavniku a 70. Ručne vyrezávaná nad rozmerná plastika sochy svätého Huberta z masívneho topoľového dreva je vysoká 310 cm a má váhu zhruba 400 kg. Krásny výtvor zachytáva sv. Huberta patróna poľovníkov, ktorý drží v jednej ruke kušu a druhou rukou zviera šíp, no zároveň skladá hold statnému jeleňovi, ktorý má výšku 220 cm a váhu 180 kg.
Tieto dve plastiky vyrobil v priebehu r. 2017 - 2019 miestny rezbár p. Týmto projektom sa zároveň vytvorilo zaujímavé miesto pre návštevníkov okolitých nádherných lesov. Lesy v majetku Lesného spoločenstva sa rozprestierajú v závere Štiavnickej doliny a majú výmeru 2 500 ha.
Predmety spojené so svätým Hubertom
Existujú rôzne predmety, ktoré sú spojené so svätým Hubertom a jeho odkazom. Tieto predmety slúžia ako pripomienka jeho života a patrónstva.
- Obrazy a reprodukcie: Obrazy svätého Huberta sú často zobrazované s jeleňom, medzi parožím ktorého sa zjavuje kríž. Tieto obrazy sú obľúbené medzi poľovníkmi a veriacimi.
- Medailóny: Medailóny so svätým Hubertom sú nosené ako symbol ochrany a požehnania.
- Kríže: Drevené kríže, ako napríklad kríž s rozmermi 16 x 8,3 cm, môžu byť spojené s úctou k svätému Hubertovi.
Náboženské predmety
Okrem predmetov priamo spojených so svätým Hubertom, existujú aj ďalšie náboženské predmety, ktoré môžu byť súčasťou duchovného života veriacich:
- Ružence: Ružence s relikviou svätých, ako napríklad ruženec s relikviou sv. Charbela, sú dôležité pre modlitbu a meditáciu.
- Obrázky a karty: Obrázky s laminovaním a RCC kartičky s modlitbami, ako napríklad kartička so Zmŕtvychvstalým Ježišom, slúžia na pripomenutie viery.
- Sošky: Sošky svätých, ako napríklad soška svätého Michala Archanjela s výškou 30 cm, sú umiestňované v domácnostiach alebo kostoloch na preukázanie úcty.
V súčasnosti je možné nájsť širokú škálu náboženských predmetov, ktoré sú dostupné na predaj. Tu je niekoľko príkladov:
| Názov | Popis | Cena s DPH |
|---|---|---|
| Obraz - 28 x 23 cm | Obraz s náboženským motívom | 3.70 € |
| Náramok - ruženec na drôte | Ruženec s zrnkami 8 mm | 2.70 € |
| Svätý Michal Archanjel - 30 cm | Soška svätého Michala Archanjela | 42.64 € |
| Dievča a chlapec na 1. | Soška dievčaťa a chlapca | 1.64 € |
Tieto predmety sú vyrobené z rôznych materiálov, ako napríklad živica, drevo a textil.