Táto oblasť, obklopená malebnou prírodou, ponúka návštevníkom jedinečné zážitky spojené s históriou, turistikou a goralskou kultúrou. V kláštore najprv pôsobili kartuziáni, potom kamalduli.
História a Dedičstvo
História Červeného Kláštora siaha do roku 1360, kedy sa začala stavať budova, ktorá dodnes zaujme svojou gotickou jemnosťou a krásou. V rokoch 1704 - 1782 tu sídlila rehoľa kamaldulov. Dnes je kláštor sprístupnený verejnosti ako významná pamiatka.
Za srdce kazateľa najviac chytá život kartuziánov. Najoslovujúcejšie je pre neho ich totálne odovzdanie sa Bohu a harmónia života. To znamená, že ich čas je krásne rozdelený na chvíle, keď sú sami a keď sú spolu. Na chvíle, keď jedia a keď sa postia. Na chvíle, keď spia a keď pracujú.
Ich harmónia života je pre neho oslovujúca. Aj to, že ich život je v súlade s prírodou. To nie je ničnerobenie, ale spočinutie v Bohu, odovzdanie sa Pánovi. Je to zdravý životný štýl - samota, modlitba, intelektuálna aj manuálna práca. Komunitný život aj samotársky život. Spánok aj spoločné prechádzky. Kartuziáni sa zriekajú mäsa.
Životný štýl, ktorého cieľom je dosiahnuť tú pôvodnú rajskú harmóniu pred prvotným hriechom: harmónia tela a duše, teda harmónia v človeku so sebou samým, s prírodou a harmonický synovský vzťah človeka s Bohom, s vylúčením všetkého, čo by tomuto prekážalo. Tunajší mnísi si uvedomovali, že ich život má byť na osoh druhým ľuďom. Kamalduli tu mali nemocnicu a lekáreň, ktorá bola známa široko-ďaleko za hranicami Uhorska.
Kamaldul Romuald Hadbavný si uvedomil, že je dôležité, aby ľudia porozumeli Božiemu slovu. Preto latinský text Písma obliekol do jazyka, ktorému ľudia rozumeli. Vytvoril slovník, gramatiku a až potom so svojím tímom išiel prekladať celú Bibliu - a aj ju preložili. Tento ich počin sa považuje za pokus o prvú kodifikáciu spisovanej slovenčiny ešte pred Antonom Bernolákom, ktorý by možno bol aj úspešný, nebyť zrušenia reholí Jozefom II. v roku 1782. Hoci bolo dielo napísané v polovici 18. storočia, predsa išlo ručne písaný text. Bola to náročná práca. Vytvoriť gramatiku, pravidlá jazyka, slovník a potom preložiť 72 kníh Svätého písma. Bolo to ohromné dielo.
V posledných rokoch si kláštor prešiel dosť značnou rekonštrukciou. V jednotlivé dni budú prebiehať koncerty. V priebehu dňa aj podvečer či večer, ale aj nočné hudobné koncerty v kostole. Samozrejme, samotný čas, ktorý tam strávime v modlitbe, je veľmi zaujímavý a mimoriadny práve v tom, že môžu ľudia naživo vidieť, ako to vyzeralo v čase, keď ten život fungoval. Ako sa tam modlilo, ako tam ľudia hľadali predovšetkým svoje posvätenie, oslavu Boha.
Priblížiť životný a denný rytmus modlitby mníchov ľuďom, ktorí prídu do kláštora. Chceme ponúknuť ticho, aby človek mohol byť sám s Bohom i so sebou samým. Je to centrum celého kláštorného a rehoľného života. Zaujme aj akustika. Kartuziáni budoval svoje chrámy tak, aby umocňovali prirodzený ľudský hlas, bez sprievodu hudobných nástrojov.
Kartuziáni nepoužívali hudobné nástroje v liturgii a kamalduli nespievajú vôbec. Akustika kostola ohúri aj dnes. Nehovoriac o tom, že keď človek vstúpi do tohto chrámu alebo do priestoru pustovní, v ktorých žili kamaldulskí mnísi ako pustovníci, dýcha naňho čosi nadprirodzené, mimoriadne. Je to cítiť z kameňov i prírody - keď človek vstúpi do chrámu, jednoducho ho to tiahne k stíšeniu, uzobraniu sa pred neopísateľným tajomstvom. Je to dedičstvo modlitby a odovzdanosti, ktorá tam je. Túto prirodzenú charakteristiku tohto miesta sa snažíme iba umocniť.
Územie, na ktorom sa kláštor nachádza, vymodelovala rieka Dunajec v podloží pieninského úseku bradlového pásma. Táto oblasť patrí medzi prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejšie časti Pieninského národného parku (2125 ha) s vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou hodnotou.
Kostol sv. Antona Pustovníka
Dominantou Národnej kultúrnej pamiatky Kláštor kartuziánov je kostol sv. Antona Pustovníka, ktorý slávnostne otvorili v roku 2007 pre verejnosť. Pamiatkovému úradu sa podarilo po takmer polstoročí ukončiť reštaurátorské práce v interiéri a sprístupniť návštevníkom Pienin ďalšiu vzácnu pamiatku.
Stredoveký kostol sv. Antona Pustovníka je súčasťou kláštora, ktorý v roku 1319 založili kartuziáni. Po viacerých zmenách majiteľov v polovici 18. storočia dostal zaujímavú barokovú výzdobu, hlavný oltár a bočné oltáre. Z rovnakého obdobia je aj štuková a maliarska výzdoba.
Aktuálny Program a Udalosti
Páter Rafael, OP vás pozýva do múzea kartuziánov v Červenom Kláštore.Termín: 27. - 3. 8. 2025
- 00.30 - Matutínum (účasť je možná len po osobnej dohode s P. Rafaelom, OP) - po tejto modlitbe nasleduje 15 minút tichej eucharistickej adorácie
- 7.30 - Ranné chvály
- 8.00 - Sv. omša, modlitba predpoludním (tercia)
- 11.00, 14.00 - Prehliadka múzea so sprevádzaním P. Rafaela, OP
- 18.00 - Ruženec pri relikviách sv. Bohumila a sv. Kingy
- 18.30 - Vešpery (po nich vo štvrtok eucharistická procesia)
V nedeľu 27. 7. a 3. 8. vdp. Mgr.
Farnosť Červený Kameň25. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
Liturgický kalendár 25. týždeň v Cezročnom období
| Deň | Čas |
|---|---|
| ČK M T Utorok Sv. Pia z Pietrelciny, kňaza | 18:00 |
| Streda Féria | 18:00 |
| Štvrtok Féria | 7:00 |
| Piatok Féria | 18:00 |
| Sobota Sv. Vincenta de Paul, kňaza | 7:00 |
| Nedeľa 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ | 7:45 |
ÚMYSLY SVÄTÝCH OMŠÍ V ČERVENOM KAMENI
| Deň | Čas | Úmysel sv. omše |
|---|---|---|
| Utorok | 18:00 | za ochranu života, za manželstvá a rodiny |
| Štvrtok | 7:00 | + Ľubomíra |
| Piatok | 18:00 | + František Prekop |
| Sobota | 7:00 | za šťastný pôrod |
| Nedeľa | 7:45 | + Jarolím, Anna a Marián Holba |
Tento týždeň sme mali Jesenné kántrové dni, počas ktorých sme Pánu Bohu poďakovali za úrodu. Ďakujem veľmi pekne tým, ktorí ňou vyzdobili naše kostoly a tiež aj všetkým vám, ktorí ste priniesli svoju úrodu.
Aktivity v Regióne Severného Spiša a Pienin
Región severného Spiša a Pienin ponúka bohatý program počas celého roka. Medzi hlavné atrakcie patria:
- Hrad Ľubovňa: S expozíciami a výstavami, ktoré spájajú históriu so súčasnosťou.
- Deň medu a chleba: Prezentácia včelárstva a predaj medových produktov v skanzene pod hradom Ľubovňa.
- Rytiersky turnaj: Stredoveký vojenský tábor v Starej Ľubovni s ukážkami rytierskych bojov.
- Cesta minerálnych prameňov: Dvanásť prameňov v jedenástich obciach regiónu s liečivými účinkami.
- Lyžiarske terény: V zime sa turistické chodníky a cyklotrasy menia na lyžiarske terény pre bežky.
Kam na kultúru, šport a zdravie v okolí?
Okrem prírodných krás a historických pamiatok ponúka región aj bohatý kultúrny a športový program:
- Poprad: Koncerty, divadelné predstavenia, výstavy a športové podujatia.
- Kežmarok: Kultúrne stredisko s koncertmi, divadelnými predstaveniami a výstavami.
- Starý Smokovec: Prednášky, sväté omše a výstavy v Grandhoteli Starý Smokovec.
- Svit: Kultúrne programy v Dome kultúry Svit a športové aktivity v Mestskej plavárni.
Turistika v Pieninách a Tri Koruny
Medzi najvýznamnejšie turistické ciele patrí Zamková Gora s hradom Pieniny. Založený v 13. st. Boleslavom Stydlivým pre manželku sv. Kingu. Hrad Pieniny má veľmi atypickou polohu. Nachádza sa na svahu skaly zvanej Góra Zamkowa (799 m) a patrí medzi najvyššie položené poľské hrady.
Následne pokračujeme modrou značkou k vrcholu Tri Koruny. Tri koruny na poľskej strane Dunajca sú s výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin.
Poprad 24 -Vzácna Biblia z Červeného Kláštora je napísaná na popradskom papieri
