Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Písmo sväté, Svätá Biblia, staršie: biblia; z gr. biblia = knihy, príbehy) je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj judaizmus) pokladá za sväté. Kresťania o Biblii veria, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery.
Biblia je v podstate akási „knižnica“, ktorá obsahuje okolo 73 rôznych spisov (v rôznych cirkvách sa ich počet môže líšiť) a bola vytvorená v priebehu asi 1 500 rokov.
Biblia je napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. S postupom kresťanských misií vznikali iné jazykové verzie, ktoré často mali silný vplyv na samotné jazyky.
Knihy prvej časti Biblie (Starého zákona) boli zväčša ustálené už v 5. storočí pred Kr., ale definitívna podoba Biblie sa ustálila až v 9. stor.
V našom e-shope si môžete zakúpiť Bibliu v staroslovienskom jazyku.
Starý zákon (Stará zmluva), ktorý kresťania prevzali z judaizmu (pôvodne v gréckom preklade); obsahuje 46 spisov (kníh), z toho je 17 historických, 5 vyučujúcich a 17 prorockých; vznikal asi 1300 rokov; skoro celý je napísaný v hebrejčine.
Nový zákon (Nová zmluva), ktorý obsahuje kresťanské zvestovania (kerygma); obsahuje 27 spisov (kníh), z toho 5 historických, 21 vyučujúcich a 1 prorockú; vznikal asi 80-200 rokov.
Biblia tvorí základný kánon kresťanov. Kánonom Židov je Starý zákon. Židia neprijali knihy Nového zákona ako knihy Božieho zjavenia. Uznávajú len 39 spisov a najväčšiu dôležitosť pripisujú Tóre (čiže piatim knihám Mojžišovým v Starom Zákone).
Evanjelici po Lutherovej reforme prebrali 39 kanonických kníh Starého zákona (t. j. židovský kánon) a 27 kanonických kníh Nového zákona. Okrem nich poznajú aj tzv. apokryfné knihy, ktorých je v Starom zákone 13. Ich zvesti sa však nepripisuje záväzný význam.
Biblia sa pokladá aj za cenný kultúrno-historický dokument ľudstva. Nie je to len kniha, je to kultúra, literárny žáner i história Izraela.
Význam staroslovienčiny a jej preklady
Prvé preklady Biblie do reči našich predkov sú spojené s misiou solúnskych vierozvestcov Konštantína a Metoda na území Veľkej Moravy v 9. storočí.
Bratia Konštantín a Metod prišli v roku 863 na pozvanie nitrianskeho kniežaťa Rastislava a postupne preložili do staroslovienskeho jazyka celú Bibliu. Už v Carihrade preložil Konštantín lekcionár, ktorý na Veľkej Morave doplnil chýbajúcimi textami z evanjelií, Skutkov apoštolov a Žaltára.
Po Konštantínovej smrti (869) Metod so svojimi žiakmi dokončil preklad ostatných kníh Starého zákona. Pri preklade použili aj pôvodný hebrejský text, ale spravidla sa doslovne pridŕžali gréckeho byzantského textu s prihliadnutím na latinskú Vulgátu.
Originál prvého cyrilometodejského prekladu Písma sa pravdepodobne nezachoval. Niektoré jeho časti však nachádzame v odpisoch v Zografského, Assemaniho a Mariánskeho kódexu (9. - 11. storočie), v odpise Žaltára z 11.
Keď sa dal v roku 988 v Chersone pokrstiť knieža Vladimír, tento preklad bol zavedený aj v Cirkvi na Rusi a s malými zmenami sa používal až do 19.
Cirkevná slovančina je vývinovým stupňom staroslovienčiny, ktorá ako živý konfesionálny a spisovný jazyk zaniká pomerne skoro, koncom 11. storočia. Nie je to presne ten istý jazyk, ktorým hovorili a písali vierozvestcovia, ale jeho počas stáročí upravená forma.
Bibliu v cirkevnoslovanskom jazyku vydala Ruská biblická spoločnosť.
Prvý preklad bol grécky.
Katedrála svätých Cyrila a Metoda v Ľubľane
Preklady Biblie do slovenčiny
Za prvý preklad celej Biblie do slovenčiny možno považovať preklad, ktorý v 18. storočí vypracovali kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore. Jeho autorstvo sa pripisuje mníchovi Romualdovi Hadbavnému. Ide o preklad z latinskej Vulgáty.
Jazyk prekladu je veľmi blízky tomu typu kultúrnej západoslovenčiny, ktorý roku 1787 uzákonil Anton Bernolák za spisovný slovenský jazyk. Hotový preklad bol ručne prepísaný v rokoch 1756 - 1759. Rukopis sa zachoval v dvoch zviazaných knihách na katolíckej fare v Cíferi pri Trnave a v súčasnosti sa nachádza v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave.
Prvý preklad Biblie v slovenčine, ktorý bol vydaný knižne, je Palkovičov preklad z 19. storočia. Jeho autorom je ostrihomský kanonik Juraj Palkovič (1763 - 1835). Vyšiel pod názvom Swaté Písmo starého i nowého zákona podľa obecného latinského od sw. Rímskokatolíckeg Církwi potvrdeného, prirownaním gruntovného tekstu na svetlo widané. Palkovič ho prekladal na základe rozhodnutia cirkevného snemu, ktorý sa pod vedením arcibiskupa Alexandra Rudnaya konal v Bratislave v roku 1822. Vychádzal pritom z latinskej Vulgáty.
Biblia Sacra Vulgatae Editionis Sixti V et Clementis VIII iussu recognita
Vývoj používania tvarov "biblia" a "Biblia" v slovenčine
V rokoch 1953 - 1997 sa podľa kodifikačných príručiek vždy mal používať len tvar "biblia" (t.j. pre Písmo sväté, pre výťah z neho, aj pre prenesené významy). Náboženské texty však toto pravidlo často nedodržiavali (písali teda Písmo sväté v tvare Biblia) a po roku 1989 ho nedodržiavali aj mnohé nenáboženské texty (napríklad aj Malá slovenská encyklopédia SAV z roku 1993 má heslo Biblia).
Od roku 1997 sa podľa kodifikačných príručiek Písmo sväté píše v tvare "Biblia" a tvar "biblia" ostáva už len pre prenesené významy (t.j. biblia ako vážená, objemná kniha a pod.).
Slovník súčasného slovenského jazyka (ktorý nie je kodifikačnou príručkou) v zásade preberá pravidlá písania biblia/Biblia z kodifikačných príručiek, ale tvar "biblia" sa podľa neho má písať nielen v prenesenom význame, ale aj v prípade, že sa myslí fyzická kniha obsahujúca Písmo sväté.
Naopak podľa súčasných (aj starších) Pravidiel českého pravopisu sa píše "bible" s malým b (iba v dvojslovných pomenovaniach - napr. Kralická bible či Bible kralická - sa píše prvé písmeno veľkým), ale podľa názoru českých jazykovedcov je prípustné písať "Bible" na vyjadrenie náboženskej úcty.