Svätci, Ktorých Cirkev Neuznala: Medzi Tradíciou a Vierou

V histórii kresťanstva existujú osobnosti a udalosti, ktoré hlboko zasiahli veriacich, no napriek tomu neboli oficiálne uznané cirkvou ako sväté alebo hodné uctievania. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto prípadov, skúma ich pozadie a dôvody, prečo sa neocitli v oficiálnom kalendári svätých.

Ukrižovanie Krista na obraze holandského barokového maliara Jana Snellincka. Po Kristovej pravici je dobrý lotor Dismas, po Kristovej ľavici je zatratený lotor Gestas.

Svätý Dismas: Dobrý Lotor

Svätý Dismas, známy aj ako dobrý lotor alebo kajúci lotor, je zločinec, ukrižovaný po Kristovej pravici, ktorý sa podľa Lukášovho Evanjelia obrátil v poslednej chvíli svojho života a Ježiš mu prisľúbil po smrti Nebo a Raj. Mená oboch lotrov - kajúceho svätého Dismasa a rúhajúceho sa lotra Gestasa, ktorý bol ukrižovaný po Kristovej ľavici a skončil v zatratení, nepochádzajú zo Svätého Písma, ale z apokryfných spisov, najmä z Nikodémovho Evanjelia.

O tejto udalosti hovorí podrobnejšie Evanjelium podľa Lukáša (Lk 23,33-43):

33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ 36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37 a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ 38 Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ“. 39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ 40 Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42 Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Dismas je silným symbolom Božieho milosrdenstva, pokánia, nádeje na spásu aj pre tých, ktorí sa obrátia až v poslednej chvíli života. Svätý Dismas je patrónom väzňov a odsúdených, kajúcnikov a umierajúcich. V katolíckom umení sa zobrazuje ako muž na kríži po Kristovej pravici, niekedy s tvárou obrátenou ku Kristovi. Niektorí cirkevní otcovia a známi teológovia vnímali svätého Dismasa ako prvý katolícky príklad krstu túžby, teda spásy bez sviatostného krstu. Dismasovo obrátenie je často zdôrazňované v homíliách o milosrdenstve, pokore a dôvere v Krista.

Henry Ossawa Tanner, Nikodém prichádza v noci za Kristom

Nikodém a Apokryfné Evanjelium

Informácie o Nikodémovi vo Svätom Písme: Nikodém bol židovským náboženským vodcom, členom židovskej veľrady (Sanherdin). Zmienka o Nikodémovi pochádza z Evanjelia sv. Jána (Jn 3,1-21), apoštol zaznamenal diskusiu medzi Ježišom Kristom a Nikodémom:

1 Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. 2 On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“ 3 Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ 4 Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ 5 Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť. 8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ 9 Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“ 10 Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? 11 Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach; akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? 13 Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14 A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. 18 Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. 19 A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21 Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Nikodémove apokryfné evanjelium vzniklo pomerne neskoro, v 4. stor. po Kr. v grécky hovoriacom kresťanskom prostredí, neskôr bolo z gréčtiny toto apokryfné evanjelium preložené do latinčiny, koptčiny, arménčiny, etiópčiny a aj ďalších jazykov. Text Nikodémovho evanjelia sa skladá z dvoch hlavných častí. Prvou sú skutky Piláta, ktoré detailne opisujú Ježišov súd pred Pilátom, Kristovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Druhá časť Nikodémovho apokryfného evanjelia sa venuje zostúpeniu Krista po smrti do podsvetia, aby vyslobodil starozákonných spravodlivých, ktorým bol po spáchaní dedičného hriechu Adamom a Evou vstup do Raja znemožnený.

Problémom však je skutočnosť, že Nikodémove apokryfné evanjelium nie je súčasťou pravého kánonu Svätého Písma, obsahuje legendárne a dramatické rozšírenia, ktoré nie sú v súlade s historickým evanjeliovým jadrom a katolícka Cirkev toto apokryfné evanjelium nikdy neuznala za inšpirovaný spis. Nikodémove evanjelium poznal určite aj Dante, ktorý z tohto spisu čerpal aj pre potreby svojej Božskej komédie.

Kánonické Evanjeliá

Kánonické evanjeliá sú Cirkvou uznané evanjeliá, ktoré autenticky odovzdávajú apoštolskú tradíciu a sú inšpirované Bohom. Sú len štyri: Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Tak to výslovne navrhol svätý Irenej z Lyonu koncom druhého storočia (Proti bludom III 11,8-9) a Cirkev tento názor neustále zachovávala, až napokon na Tridentskom koncile (1545-1563) rozhodla, že začlenenie týchto evanjelií do kanónu Svätého písma je dogmou viery.

Apoštoli potom Pánove prikázania napĺňali a šírili o Ježišovi a o našej spáse „dobré správy“ alebo evanjelium, ktoré priniesol všetkým ľuďom. V dôsledku toho vznikali v Palestíne i mimo nej (v Antiochii, v mestách Malej Ázie, v Ríme atď.) kresťanské komunity, v ktorých tradície nadobúdali podoby príbehov alebo náuk o Ježišovi, vždy pod vedením apoštolov ako jeho svedkov. V tretej fáze sa tieto tradície zapísali a začlenili do rozprávania vo forme životopisu Pána Ježiša. Týmto spôsobom vznikli evanjeliá pre potreby spomenutých spoločenstiev, ktorým boli určené.

O tom, že všetky štyri evanjeliá pochádzajú od apoštolov, svedčí skutočnosť, že boli prijímané a odovzdávané ako spisy samotných apoštolov alebo ich priamych žiakov: Marek ako učeník svätého Petra a Lukáš svätého Pavla. Apokryfné evanjeliá sú tie, u ktorých Cirkev neuznala apoštolskú tradíciu za autentickú, aj keď boli tieto evanjeliá obvykle uvádzané pod menom niektorého z apoštolov. Apoštolská tradícia však u nich nebola zaručená, ako to bolo pri štyroch uznaných evanjeliách. Okrem toho mnohé z nich obsahovali náuky, ktoré neboli v súlade s apoštolským učením.

Medžugorie

Medžugorie je novodobý fenomén, ktorý hýbe nielen veriacimi katolíkmi. Aj preto sa Svätý Otec František snaží, aby ľudia, ktorí do tohto mestečka prichádzajú, našli adekvátnu duchovnú službu. Medžugorie má aj svojho osobitného apoštolského vizitátora. Dňa 22. Henryk Hoser je emeritným biskupom poľskej Diecézy Varšava-Praga, je lekárom a v minulosti ako člen rehole pallotínov pôsobil v Afrike. Dnes žije vedľa farského Kostola sv.

„De facto Medžugorie je medzinárodné pútnické miesto, ktoré každoročne navštevuje približne 3 milióny pútnikov. Vykonáva sa tu obrovská pastoračná práca. Medzitým vo formálnom a v právnom zmysle zostáva toto miesto obyčajnou farnosťou; nie je to ani diecézna svätyňa, ani národná alebo medzinárodná. Apoštolský vizitátor podstatu fenoménu Medžugorie opísal niekoľkými slovami: „Modlitba, ticho, sústredenie, Eucharistia, klaňanie, pôst, sviatosť zmierenia. Podľa neho Medžugorie sú predovšetkým ľudia, ktorí tam prichádzajú, modlia sa, menia sa, odchádzajú z neho do svojich krajín a prinášajú do nich ducha evanjelia, ktorého tam zažili.

„Ľudia sem prichádzajú s veľkým hladom po Bohu, čo si ani neuvedomujú. Preto sú konverzie také veľkolepé, že sa týkajú ľudí, ktorí žijú ďaleko od Boha a sú zapletení do úplne nepravdepodobných životných situácií. Sú závislí od drog, od sexu, alkoholu alebo iných závislostí, ktorých máme dnes celý zoznam.

Rumunskí Gréckokatolícki Biskupi-Mučeníci

V nedeľu, 2. júna 2019 boli v rumunskom meste Blaj blahorečení siedmi rumunskí gréckokatolícki biskupi-mučeníci. Obrad beatifikácie vykonal osobne Svätý Otec František. Toto sú mená blahoslavených biskupov-mučeníkov: bl. Valeriu Traian Frentiu, bl. Vasile Aftenie, bl. Ioan Suciu, bl. Alexandru Rusu, bl. Ioan Balan, bl.Tit Liviu Chinezu a bl.

Podobne ako u nás, či v iných krajinách východného bloku, keď boľševická Moskva priviedla v Rumunsku k moci komunistov, Gréckokatolícku cirkev oficiálne zakázali. V roku 1948 bolo zatknutých sedem rumunských gréckokatolíckych biskupov. Vtedajší komunistickí lídri a predstavitelia Rumunskej pravoslávnej cirkvi sa snažili podriadiť si biskupov tým, že im ponúkli pozície pravoslávnych hierarchov ako výmenu za to, že sa vzdajú svojej viery; gréckokatolícki biskupi to však odmietli.

Pápež Ján Pavol II. počas svojej apoštolskej cesty do Rumunska pred 20 rokmi nezabudol pripomenúť tamojším katolíkom, že je potrebné uchovať si pamiatku a duchovný odkaz rumunských mučeníkov 20. storočia, a tak poukázať na to, že sú „semenom nových kresťanov“. Kauze blahorečenia siedmich rumunských gréckokatolíckych biskupov udelila vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých dekrét „nulla osta“ 28. januára 1997, čím sa mohol začať ich spoločný proces s cieľom oficiálneho cirkevného uznania ich mučeníctva.

Uvádzame životopisy nových blahoslavených, ktorých liturgická spomienka bola stanovená na 2.

bl. Valeriu Traian Frentiu: Narodil sa 25. apríla 1875 v meste Resite, rodičom Ioachimovi, ktorý bol kňazom a matke Rozalii. V rokoch 1894 - 1898 študoval teológiu v Budapešti a 28. septembra 1898 bol vysvätený za kňaza. Po smrti metropolitu Alexandru Nicolescu v r. V roku 1947 sa vrátil do Oradei, kde bol 28. októbra 1948 zadržaný a prevezený do koncentračného (internačného) tábora v Dragoslavele. Napokon v r. 1950 biskupa Frentiu premiestnili do väzenia v meste Sighet (dnes Sighetul Marmatiei), kde po dvoch rokoch, vysilený krutosťami režimu, 11. júla 1952vo väzení zomrel.

bl. Vasile Aftenie: Narodil sa 14. júna 1899 v dedinke Lodroman, rodičom Petrovi a Agafii. V r. 1919 sa zapísal na teologickú fakultu a následne bol vyslaný na štúdiá do Gréckeho kolégia sv. Atanáza v Ríme. Pápež Pius XI. ho 12. apríla 1940 vymenoval za titulárneho biskupa ulpianského a pomocného biskupa pre metropolitu Alexandra Nicolescu, arcibiskupa Fagaras a Alba Julia. Po viacerých neúspešných pokusoch komunistického režimu skompromitovať biskupa Aftenia, bol napokon 28. októbra 1948 zadržaný. Mučený fyzicky a psychicky a zmrzačený (s rozbitou bradou) bol prevezený do väznice Vacaresti, kde 10. mája 1950 zomrel.

bl. Ioan Suciu: Narodil sa 4. decembra 1907 v meste Blaj v kňazskej rodine. Dňa 6. mája 1940 bol vymenovaný za pomocného biskupa v Oradea Mare a titulárneho biskupa moglena-slatina v Bulharsku, ako pomoc pre biskupa Valeriu Traian Frentiu. Mons. Suciu uskutočnil viedol sériu prednášok v hlavných mestách krajiny, v ktorých vysvetľoval, že je nemožné zosúladiť kresťanstvo a ateistický materializmus. Bol zadržaný 28. októbra 1948 a prevezený do Dragoslavele a následne do Monastiera Caldarusani. Tam zomrel 27. júna 1953 v cele č. 44. Bol pochovaný na cintoríne chudobných, t.j. na cintoríne určenom pre samovrahov a tulákov.

bl. Alexandru Rusu: Bol prvým biskupom Maramorošskej gréckokatolíckej eparchie (Maramureş) a v r. 1946 bol zvolený za metropolitu Rumunskej Cirkvi zjednotenej s Rímom. 17. októbra 1930 ho Pápež Pius XI. vymenoval za biskupa a 30. januára prijal biskupskú konsekráciu.. 28. októbra 1948 bol zadržaný a uväznený na Ministerstva vnútra v Bukurešti. 13. V r. 1957 ho vojenský súd meste Cluj odsúdil na 25 rokov nútených prác za poburovanie a velezradu. Bol uväznený vo väznici v Gherla, v cele č. 10 v suteréne. Na jar 1963 ho postihlo ochorenie obličiek a 9. Bol pochovaný bez akéhokoľvek náboženského obradu na cintoríne pre politických väzňov v Gherle, v hrobe č. 133.

bl. Titi Livu Chinezu: Sa narodil v r. 1904 v dedinke Huduc, dnes Maioresti. 28. októbra bol zatknutý a prevezený do Monastiera v Neamt spolu s ostatnými 25 gréckokatolíckymi kňazmi. Po oznámení lekárovi väznice, ho pod zámienkou prevozu na väzenskú ošetrovňu, úplne izolovali a umiestnili do ešte väčšej a nevykurovanej cely, kde po dvoch dňoch 15. januára 1955, zomrel na podchladenie (doslova zamrzol). Pochovaný bol v noci, bez pohrebu, na nešpecifikovanom mieste na Cintoríne chudobných.

bl. Ioan Balan: Sa narodil v Teius 11. februára 1880. V novembru 1936 bol vysvätený za biskupa Lugoj, po vymenovaní biskupa Alexandru Nicolescu za metropolitu. Keď odmietol prestúpiť na pravoslávie, zdieľal osud ďalších gréckokatolíckych biskupov a bol uväznený 28. V r. 1956 však bol prevezený do ženského monastiera Ciorogarla, neďaleko Bukurešti, kde zostal v izolácii až do konca svojho pozemského života. Vážne ochorel a previezli ho do nemocnice v Bukurešti, kde 4. augusta 1959 zomrel a a bol pochovaný na katolíckom cintoríne Belu.

bl. Iuiu Hossu: Sa narodil 30. januára 1885 v Milas v Transylvánii, rodičom Ioanovi, kňazovi a Victorii. 28. októbra1948 bol biskup Iuliu Hossu zatknutý komunistami a odvlečený do Dragoslavele. Neskôr ho previezli do pravoslávneho monastiera Caldarusani a v r. 1950 do väznice Sighetul Marmatiei. Pápež Pavol VI. ho v r. 1969 vymenoval za kardinála „in pectore“. Iulia Hossu bol zbavený všetkých slobôd až do svojej smrti 28. Menovanie za kardinála „in pectore“ (ako prvého Rumuna) Pavlom VI.

tags: #svatec #ktory #sa #nemohol #stat #svatymi