Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14km od Bratislavy. Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej sa Svätý Jur stal v roku 1209 slobodným trhovým mestom (forum liberum). Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi.
Hradisko Svätý Jur
Obdobia vývoja Svätého Jura
Do roku 1209: Najmenej zmapované obdobie
Toto obdobie je v dejinách Svätého Jura časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované. Na približne 4000 rokov pripadajú štyri archeologické nálezy - prvý z neolitu (z prelomu 4.-3. a posledným je veľkomoravské hradisko, ktoré bolo vybudované a používané v druhej polovici 9. a začiatkom 10. storočia n.l. Malý počet nálezov, ich roztrúsenosť v chotári dnešného Svätého Jura a navyše veľký časový odstup medzi nimi nedovoľuje predpokladať kontinuálne osídlenie počas tohoto obdobia. Možno len konštatovať, že územie Svätého Jura bolo pre svoje priaznivé prírodné podmienky, najmä z hľadiska obrany, sporadicky osídľované. Skromnosť väčšiny archeologických nálezov nedovoľuje ani presné určenie kultúrnej príslušnosti tu usadeného obyvateľstva.
Výnimku tvorí najmladší archeologický nález - hradisko. Jeho budovateľmi i používateľmi boli veľkomoravskí Slovania. Jurské hradisko poskytovalo ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia a bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy. Až od 9. storočia n.l.
1209 - 1543: Svätý Jur ako zemepánske mestečko
Druhé obdobie sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva. Zamestnaním tunajších obyvateľov bolo pravdepodobne už pred rokom 1209 vinohradníctvo a vinárstvo. Darovaním sa Svätý Jur v roku 1209 dostal do vlastníctva predkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka.
Po zničení Tatármi (v roku 1241) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (v roku 1271 a 1273) sa Svätý Jur zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sformoval v zemepánske mestečko s vlastnou, aj keď obmedzenou samosprávou. Tvorili ju richtár, 4-6 prísažní a viničný majster, ktorý mal na starosti dozor vo viniciach obyvateľov mestečka. Spolu s Pezinkom, ktorý vlastnila príbuzná vetva rodu, sa Svätý Jur stal sídlom grófov a hospodárskym centrom ich majetkov. V mestečkách boli už koncom 13. storočia postavené pevné kamenné hrady (v Jure tzv. Biely Kameň). Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. Z vojnových škôd i živelných pohrôm, ktoré postihli Svätý Jur najmä v 15. a 16. storočí (napr. 12. júna 1434 ho vypálili husiti) sa obyvatelia mestečka spamätávali ľahšie práve vďaka vinohradníctvu, ktoré bolo značne ziskovým odvetvým výroby, a v neposlednom rade i podpore zo strany svojich majiteľov, ktorí patrili k najvplyvnejším feudálom stredovekého Uhorska. V roku 1543, kedy zomrel posledný mužský člen rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka, disponoval Svätý Jur rozsiahlymi právami a hospodárskymi výhodami, čo oprávňovalo obyvateľov mestečka očakávať priaznivú budúcnosť.
1543 - 1647: Boj za plnoprávnosť a slobodné kráľovské mesto
Tretie obdobie je najpohnutejším úsekom dejín Svätého Jura. Je poznamenané nielen bojom proti svojvôli zámožných zemepánov a snahou o vymanenie sa z poddanskej závilosti, ale aj rastom bohatstva, ktorého zdrojom bolo tradične vinohradníctvo. Po vymretí rodu grófov pripadol Svätý Jur ako aj Pezinok (osudy oboch mestečiek boli až do roku 1647 spoločné) spolu s panstvom toho istého mena kráľovi.
Potreba finančných prostriedkov na vedenie vojen s Turkami však nútili uhorských panovníkov zálohovať svoje majetky bohatým feudálom. Svätý Jur bol v rokoch 1543-1602 postupne zálohovaný viacerým feudálom - Šerédyovcom, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi a Štefanovi Ilešházimu. Účinnej podpory zo strany panovníka sa ukrivdení mešťania nemohli dlho dočkať. Až v roku 1598 za vlády Rudolfa II., ktorý hľadal v boji proti uhorskej šľachte oporu v mestách, získali Jurania od panovníka prísľub pomoci. Pretože kráľovská pokladnica bola opäť prázdna, museli mešťania vyplatiť záložnú sumu z vlastných prostriedkov (spolu s Pezinkom 145.000 zlatých). Potrebné peniaze zohnali z pôžičiek na vysoký, 8-percentný úrok.
V roku 1602 sa Svätý Jur vykúpil a stal sa kráľovským mestečkom. Súčasne sa mestečko stalo aj majiteľom veľkého panstva, ku ktorému patrilo 7 celých dedín a časti 12 dedín. Nestabilná politická situácia, zavinená protihabsburgským povstaním Štefana Bočkaja, a z nej vyplývajúce hospodárske ťažkosti zasiahli zadĺžený Svätý Jur zvlášť citeľne. Mešťania nevládali platiť ani úroky z obrovských dlhov a na dôvažok sa v rokoch 1606-1610 dostali opäť do zálohu Štefanovi Ilešházimu. Až na zásah panovníka Mateja II. v roku 1615 sa vyriešila ťažká situácia Juranov. Kráľ zaplatil polovicu dlhov a Svätý Jur dostal privilégia slobodného kráľovského mestečka. Mešťania sa však museli vzdať panstva a bol im uložený poplatok 400 okovov (22.000 litrov) dobrého vína, ktoré museli každoročne odvádzať na kráľovský stôl. Boj za plnoprávnosť skončil až v roku 1647, kedy Ferdinand III.
1647 - 1848: Slobodné kráľovské mesto a jeho výzvy
Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. Disponoval úplnou samosprávou v oblasti verejnej, súdnej a hospodárskej. Nadriadenou a teda i odvolacou inštanciou bol panovník. Samosprávu reprezentovala 12-členná mestská rada, ktorej predsedal richtár. Rada riešila všetky záležitosti mesta a bola i súdnym fórom. Jej členom bol aj mešťanosta, poverený riadením hospodárstva, mestský kapitán, ktorý mal na starosti vojenské a policajné záležitosti a mestský notár, ktorý vybavoval písomnú agendu a spravoval mestský archív.
Popri mestskej rade účinkovala aj tzv. vonkajšia rada, ktorá pod vedením tribúna ľudu rozhodovala len v najdôležitejších otázkach a reprezentovala záujmy celého meštianstva. Všetky funkcie (okrem notára) boli volené. Voľby sa konali každý rok 24. apríla, hlasovať však mohli len plnoprávni mešťania. Do aparátu mesta patrili aj ďalší úradníci - mestský právnik, sirotský otec, vyberači daní, komorník, trhový richtár, hospodár, pisár, strážnici a ďalší. Dozor nad vinohradmi, stráženie, dozor nad robotníkmi, deľbu viníc, ich oceňovanie mal na starosti viničný majster (pereg), 4-6 hájnici. Tento úrad sa v samostatný orgán nevyvinul, jeho prácu usmerňoval podľa pokynov mestskej rady mešťanosta.
Veľký vplyv - negatívny - na vývoj mesta mali v tomto období protihabsburgské šľachtické povstanie v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia a najmä nájazd Turkov zo 17. septembra 1663. Vyživovanie vojska, vyššie dane a časté živelné pohromy (požiare) spôsobili úpadok mesta i mešťanov. K tomu pristúpila i ďalšia závažná príčina. Vinohradníctvo - materiálna základňa prosperity Svätého Jura - sa dostalo koncom 17. a začiatkom 18. storočia do krízy. Spôsobilo ju vyhnanie Turkov z južných oblastí, čím sa opäť objavila konkurencia lacných južných vín, a pokles exportu uhorského vína do Čiech, Sliezka, Poľska a Rakúska. Svätý Jur v porovnaní s Pezinkom či Modrou bol na tom horšie i nerozvinutosťou ďalších odvetví - remesla a obchodu. Hospodárskemu úpadku nezabránilo ani odpustenie 400 okovového ročného poplatku (v roku 1741) za vlády Márie Terézie.
V tomto období sa náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prejavili zvlášť ostro v roku 1674, kedy evanjelickí farári a učitelia museli Svätý Jur opustiť. Tým zanikla i mestská škola. Jej pokračovateľom sa stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý bol nástrojom rekatolizácie v meste. Spory utíchli po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. z roku 1781.
Kaštieľ Pálffy: Klenot Svätého Jura
Kaštieľ Pálffy patrí nielen k najstarším pamiatkam starobylého mestečka Svätý Jur, ale zároveň je aj významnou súčasťou jeho viac ako 700-ročnej vinohradníckej tradície. Nie vždy však mal podobu kaštieľa. Za jeho súčasnú podobu môžu početné stavebné úpravy. Jeho osobu sa podarilo stotožniť s literátom Šimonom Cayrom de Saluzis, šľachticom zrejme savojského pôvodu, ktorý v polovici 16. storočia pôsobil v službách bratislavského župana Jána Szalaya. Kedy a akým spôsobom získal kúriu tvoriacu jadro súčasného kaštieľa do svojho vlastníctva, sa doposiaľ nepodarilo zistiť. Neexistujú o tom žiadne písomné zmienky.
V Pálffyho kaštieli sa intenzívne vyrábalo, skladovalo a čapovalo svätojurské víno, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celej Bratislavskej župy. Obchodovanie s vychýreným vínom predstavovalo významný zdroj financií pre cisársku pokladnicu, preto boli vtedajšia svätojurská kúria i mestečko majetkom cisára Ferdinanda I. Habsburského. Drancovanie cisárskej pokladnice spôsobené vojnami s Osmanmi prinútilo Ferdinanda I. udeliť Svätý Jur do zálohy niektorému šľachticovi výmenou za finančnú pôžičku. Prvým záložným majiteľom mestečka a teda aj kráľovskej kúrie sa v roku 1566 stal bratislavský župan Eck zo Salmu a Neuburgu. Po jeho smrti sa v roku 1575 stal novým záložným majiteľom mestečka aj kúrie chorvátsky šľachtic Ján Krušič z Lepohlavy. Krušič pred koncom svojho života prestavoval nielen kúriu vo Svätom Jure, ale aj zámok v Pezinku. Finálnej rekonštrukcie sa, žiaľ, už nedožil.
V rušnom 16. a 17. Jeho povýšením na slobodné kráľovské mesto boli mešťanom potvrdené staré práva a udelené aj nové výsady, ktoré mali zabezpečiť rozvoj a prosperitu. Prinieslo mešťanom prostriedky na financovanie správy mestečka a aj na vybudovanie mestských hradieb a brán. Svätý Jur je od nepamäti spojený s produkciou vína, ktoré malo cveng po celom Uhorsku. Uhorský kráľ si dokonca uplatňoval právo vyčapovať v kúrii 5 500 litrov tohto ušľachtilého moku. Dôkazom sú aj zachované drevené sudy z 19. storočia, na ktorých sa vyníma meno jedného z posledných majiteľov kaštieľa grófa Jána Pálffyho.
Archeologickým prieskumom sa v Pálffyho kaštieli nedávno podarilo odkryť miesta s významnou historickou hodnotou. V objekte bola nájdená zachovaná STUDŇA, ktorej pôvod siaha až do 16. storočia. Archeológovia odhalili aj miesto, na ktorom sa v dávnej minulosti nachádzal LIS NA HROZNO a miesto ĽADOVNE, ktorá slúžila na uchovávanie potravín.
Kaštieľ vo Svätom Jure s priľahlou záhradou a vinicami prirástol Kataríne Pálffy a Štefanovi Ilešházi k srdcu. Avšak ambiciózny Illésházy sa stal tŕňom v oku svätojurských a pezinských zemanov. Aj svätojurskí mešťania otvorene prejavovali svoje nesympatie voči Štefanovi. Zlé reči sa doniesli až na kráľovský dvor. Kráľ Rudolf II. sťažnosti mešťanov vypočul a v roku 1602 po vypršaní „zmluvy“ s Ilešházim zbavil manželov kaštieľa. Katarína sa však nemienila tak ľahko vzdať zálohovaných majetkov. Illésházy sa zachránil útekom do Poľska, po ktorom vypuklo protihabsburské povstanie uhorskej šľachty.
Katarína Pálffy bola veľmi osvietená a odhodlaná žena, ktorá patrila medzi výrazné ženské postavy histórie Svätého Jura. Vďaka jej silnej odhodlanosti ostal kaštieľ vo vlastníctve jej rodu aj napriek mocenským bojom a intrigám. V rukách Kataríny Pálffy a Štefana Ilešháziho dosiahol kaštieľ nebývalý ROZKVET. Vynovené priestory si však už manželia nestihli spolu užiť. Dokončenie svätojurskej kúrie totiž sprevádzala smutná udalosť, a to úmrtie Štefana Ilešháziho. Katarínu hlboko zasiahla strata milovaného manžela: „Majetky pominú, víno sa vypije.
Kráľ Karol VI. zobral do úvahy vernosť a služby Pálffyovcov a v roku 1734 udelil panstvá Svätý Jur a Pezinok do trvalého vlastníctva grófom Jánovi, Františkovi, Mikulášovi, Leopoldovi a Rudolfovi ako aj ich potomkom. Rod Pálffyovcov kaštieľ naďalej zveľaďoval a staral sa o odkaz Štefana Illésházyho a Kataríny Pálffyovej, ktorí v ňom zanechali hlboké stopy. Jeden z hmatateľných odtlačkov môžete obdivovať nad portálom na pravej strane nádvoria kaštieľa, ktorú zdobí reliéfny kameň s erbmi Illésházyho a jeho manželky z roku 1609, keď bola dokončená prestavba kaštieľa na renesančné sídlo. Comes Stephanus Ilieshazi palatinus regni Hungariae etc.
Ako to vyzeralo v Pálffyho kaštieli koncom 18. storočia? V rukách rodu Pálffyovcov vládol v kaštieli rušný život. Pálffyovci veľkú časť obytných priestorov trvale prenajímali. Vo veľkej pivnici odpočívalo víno v drevených sudoch a v susediacich miestnostiach si majitelia kaštieľa Rudolf a Ján Pálffy skladovali svoje víno. Obom patrili aj lisovne, v ktorých sa lisovalo hrozno. V druhej časti kaštieľa sa nachádzal výčap piva, ktorý bol tŕňom v očiach mešťanov, ktorým jeho konkurencia prekážala. Súčasťou areálu bola veľká stajňa s dvojitou bránkou, ktorá v čase vinobrania slúžila na ustajnenie panských volov.
Posledný majiteľ kúrie zo šľachtického rodu Pálffyovcov vykonal veľkodušný skutok, keď vo svojej poslednej vôli odkázal kaštieľ detskej nemocnici. Aby sa mohla na tento účel prestavať a náležite zariadiť, priložil k nej Ján Pálffy aj 60 000 zlatých. Ozdravujúce slnečné lúče opierajúce sa do okolitých svahov s viničom pôsobili blahodarne na zdravie maličkých pacientov, ktorí sa do kúrie chodili zotavovať. Škoda, že tomuto ušľachtilému účelu slúžila iba pár rokov. Klenot Svätého Jura získal celoštátny význam, keď sa 17. júla 1963 zapísal na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Stalo sa tak v čase, keď jeho priestory upravené na nájomné byty využívala Domová správa MNV.
Fasáda a strecha kaštieľa boli ešte poznačené vojnovými škodami, ktoré si nevyhnutne pýtali opravu. Historická hodnota Kaštieľa Pálffy bola počas 20. storočia degradovaná. Objekt prešiel do správy MNV, ktorý dal interiér prestavať na nájomné byty. Nový náter dostal kaštieľ v roku 1967. Obnovené boli fasáda, vonkajšie omietky, nátery okien a dverí, drážková strešná krytina, všetky komíny boli zbúrané a nanovo postavené. V stavebných úpravách sa pokračovalo v 80. rokoch. Do kaštieľa boli zavedené rozvody plynu a vody a nájomníci sa dočkali vybudovania kanalizácie. Časť objektu využívalo Jednotné roľnícke družstvo, čo viedlo k viacerým konfliktom s nájomníkmi, ktoré boli vyvolávané najmä pohybom ťažkých mechanizmov poškodzujúcich nádvorie.
V deväťdesiatych rokoch prevzalo kaštieľ JRD a následne realizovalo rekonštrukciu, ktorá bola však vykonaná veľmi necitlivo a zanechala na Kaštieli Pálffy devastačné stopy. Jeho priestory sa prebudovali na kancelárie a časť objektu patrila penziónu. Historický príbeh kaštieľa poznačený najmä osudmi mocného šľachtického rodu Pálffyovcov sa ako keby rozplynul v čase. Nie však naveky.
Takmer zabudnutá krása, ktorú kaštieľu vštepili vznešené šľachtické rody, opäť ožíva. Renesančný kaštieľ je opäť pýchou mestečka Svätý Jur a okrem svojej krásnej siluety, ktorá dáva Svätému Juru jedinečný ráz, prináša do súčasnosti i časom zahalený kus vinárskej histórie a tradície pálffyovských vínnych pivníc. Tieto pivnice skrývajú stáročia poctivej vinárskej práce a umenia, ktoré dnes zúročuje vinárstvo VIAJUR. Vinohradníctvo a vinárstvo VIAJUR pokračuje v tradíciách, ktoré sú po generácie ukryté v príbehu pálffyovských pivníc. Vinárstvo VIAJUR obhospodaruje vinohrady a pestuje vinič v dvoch usadlostiach - Svätý Jur a Farná. Samotná výroba vína sa vrátila do historických pálffyovských pivníc. Naďalej ostávame verní tradičnej, vekmi osvedčenej výrobe vína, ktorú zdokonaľujeme modernými technológiami.
História opäť ožíva a slovutná pani Svätého Jura, Katarína Pálffy, spoločne so svojim manželom Štefanom Ilešházym, pomyselne otvárajú brány citlivo zrekonštruovaného Kaštieľa Pálffy v Svätom Jure. Ich obľúbené svätojurské sídlo prešlo kompletnou rekonštrukciou a opäť dostáva svoju noblesnú historickú podobu. Katarína Pálffy pozýva svojich hostí na návštevu Reštaurácie Palatín, ktorá našla svoje miesto pod renesančnými klenbami najstaršej časti kaštieľa. V spojovacom krídle vás očarí veľkolepá sála Pro Rege et Patria. Jej steny zdobia portréty príslušníkov rodu Habsburgovcov, ale aj originálne maľby výjavov z tridsaťročnej vojny a vojny o habsburské dedičstvo. V najmladšom krídle kaštieľa, ktoré bolo Pálffyovcami zrekonštruované v novoromantickom slohu, vystúpate po impozantnom dochovanom schodisku, s nádhernou dominantou v podobe lustra, do Salónika Habsburgovcov. Kaštieľ sa stal aj sídlom vinárstva VIAJUR. To sídli v historických pálffyovských pivniciach zo 16. storočia, ale aj v moderných priestoroch, dobudovaných v rámci rekonštrukcie kaštieľa.
Na tradíciu varenia piva nadväzuje remeselný pivovar Pálffy Brauerei, ktorý sa nachádza priamo na nádvorí kaštieľa. Príbeh lásky na nádvorí Kaštieľa Pálffy ožíva. Katarína Pálffy a Štefan Ilešházi prežili počas svojho života dlhé odlúčenia aj ťažké skúšky, ich láska však zostala aj napriek tomu vždy pevná a svieža ako v začiatkoch. Krásny príbeh lásky Kataríny a Štefana teraz opäť ožíva na nádvorí Kaštieľa Pálffy, kde stoja bok po boku, tak ako počas svojho života. Štefan so šabľou v ruke, symbolom ich silného citu, ktorý prekonal aj všetky odlúčenia a Katarína s vejárom, symbolom čerstvého vánku, ktorý vždy vial v ich vzťahu.
Pozvánka do Kaštieľa Pálffy vo Svätom Jure na špeciálnu degustačnú večeru spojenú s párovaním jedla a vína. 1. degustačný večer - 14. 2. degustačný večer - 15. Na dokonalú súhru vín a degustačných chodov prísne, ale s láskou budú dohliadať dva tímy Salabky a Kaštieľa Pálffy, ktoré prehlbujú svoje skúsenosti a poznatky priamo vo vinohradoch a v pivniciach vlastných vinárstiev. Kuchárske a somelierske umenie sa prelína v harmonickom celku vyladených chutí vínneho párovania. Súčasťou večerí bude špeciálne párovanie vín z vinárstva ViaJur.
Salabka je situovaná v butikovej vinici v kopcoch mestskej mestskej časti Praha -Trója. Víno sa tu pestuje a spracúva už od 13 . storočia do excelentných vín a aj destilátov. Kreatívne a moderné varenie pod taktovkou šéfkuchára Petra Kunca s dlhoročnými skúsenosťami z Michelenských reštaurácií dáva dôraz na lokálne ingrediencie a produkty. Jedlá sú sezónne a nápadité, plné chutí a textúr. Nachádza sa blízko Bratislavy, vo Svätom Jure a je miestom, kde sa spojila história s kultúrou a zážitkom. Umenie vína, ktoré sa rodí vo viac ako 600-ročných pivniciach je elegantne prepojené so špičkovou gastronómiou. Tá je inšpirovaná poctivou rakúsko-uhorskou kuchyňou a aj tradičnými jedlami z regiónu Malých Karpát s espritom modernosti. Tím pod vedením creative chefa Tomáša Ševčíka vám predvedie kulinárskej umenie priamo pred vašimi očami, čím umocnia zážitok z degustačného menu.
Kaštieľ Pálffy dnes
tags: #prostredna #49 #13 #svaty #jur