Slovenská katolícka misia v Bruseli a Luxemburgu pozýva komunitu slovenských a českých veriacich na rôzne podujatia. Jedným z nich je aj prehliadka Leuvenu.
O deň neskôr, 30. júna, sú Slováci a Česi žijúci v Belgicku pozvaní na prehliadku Leuvenu. Prehliadka sa začne o 13:00 pri kostole na ulici Sint Antoniusberg 7. Pútnikov bude sprevádzať Cecilia Vandervelde vo francúzštine a prekladom do slovenčiny. Súčasťou putovania bude aj svätá omša o 15:00 h, ktorá sa bude sláviť pri hrobe sv. Damiána de Veuster v Leuvene.
Kto bol vlastne svätý Damián de Veuster?
Svätý Damián z Molokai HD

Tento misionár žil na ostrove Molokai medzi malomocnými, kde aj v roku 1889 zomrel. Svätá omša bude v slovenčine, po nej veriaci budú môcť navštíviť Centrum p. Damiána, v ktorom sú vystavené predmety a fotografie z jeho života.
Život svätého Damiána de Veuster
Svätý Damián de Veuster bol misionár, ktorý sa obetoval pre službu malomocným na ostrove Molokai. Jeho život a dielo sú inšpiráciou pre mnohých.
Približne 950 miliónov veriacich prešlo počas Roku milosrdenstva, od 8. decembra 2015 do 20. novembra 2016, svätými bránami na celom svete.
Pri vstupnom obrade eucharistickej slávnosti Krista Kráľa Svätý Otec František zatvoril na Vatikánskej bazilike Svätú bránu milosrdenstva. „Aj keď sa zatvorí svätá brána, pre nás ostáva stále otvorená tá pravá brána milosrdenstva, ktorou je Kristovo Srdce. Z prebodnutého boku Vzkrieseného vyviera až do konca vekov milosrdenstvo, útecha a nádej.
Svätý Otec pri tejto príležitosti verejne poďakoval jemu i všetkým jeho spolupracovníkom. Námestie bolo zaplnené pútnikmi z rôznych krajín sveta, medzi ktorými nechýbali približne dve stovky veriacich zo Slovenska.
V závere eucharistického slávenia Svätý Otec podpísal apoštolský list Misericordia et misera adresovaný celej Cirkvi s výzvou naďalej rovnako intenzívne pokračovať v praktizovaní milosrdenstva ako tomu bolo počas mimoriadneho jubilea. Z rúk pápeža Františka potom prevzali apoštolský list reprezentanti Božieho ľudu z celého sveta.
Evanjelium predstavuje Ježišovu majestátnosť na konci jeho spásonosného diela a robí to prekvapujúcim spôsobom. Je na kríži, kde sa viac zdá byť premoženým ako víťazom.
Skutočne Ježišovo kráľovstvo nie je z tohto sveta; ale práve v ňom, nachádzame vykúpenie a odpustenie. Pretože veľkosťou jeho kráľovstva nie je moc podľa sveta, ale Božia láska, láska, ktorá je schopná dosiahnuť a uzdraviť každú vec.
Dnes, drahí bratia a sestry, ohlasujeme toto jedinečné víťazstvo, ktorým sa Ježiš stal Kráľom vekov, Pánom dejín: s jedinou všemohúcnosťou lásky, ktorá je Božou prirodzenosťou, samotným jeho životom, a ktorá nikdy nebude mať koniec. Bolo by však málo iba veriť, že Ježiš je Kráľom vesmíru a centrom dejín bez toho, aby sa stal Pánom nášho života.
Svätý ľud, ktorý má Ježiš ako Kráľ, je povolaný nasledovať jeho cestu konkrétnej lásky; každý deň sa pýtať seba samého: „Čo odo mňa žiada láska, kde ma pobáda?
Je to najstrašnejšie pokušenie, to prvé i to posledné v evanjeliu. Aby sme prijali Ježišovo kraľovanie, sme povolaní bojovať proti tomuto pokušeniu, uprieť náš pohľad na Ukrižovaného, aby sme sa mu stávali stále vernejšími.
Tento rok milosrdenstva nás pozval k tomu, aby sme znova objavili stred, vrátili sa k podstate. Tento čas milosrdenstva nás pozýva pozerať na pravú tvár nášho Kráľa, tú, ktorá žiari vo Veľkej noci, a znova objaviť mladú a krásnu tvár Cirkvi, ktorá žiari vtedy, keď pohostinne prijíma, keď je slobodná, verná, chudobná v prostriedkoch a bohatá na lásku, keď je misionárska.
Tento človek jednoducho pozorujúc Ježiša uveril v jeho kráľovstvo. Boh, ihneď ako mu dáme príležitosť, sa na nás rozpamätáva. On je pripravený úplne a navždy vymazať hriech, pretože jeho pamäť nezaznamenáva vykonané zlo a nepripomína si zakaždým omyly, ktorých sme sa voči nemu dopustili, tak ako to robí naša pamäť.
Aj my prosme o dar tejto otvorenej a živej pamäti. Prosme o milosť, aby sme nikdy nezavreli brány zmierenia a odpustenia, ale aby sme vedeli ísť ponad zlo a nezhody, spriechodňujúc každú možnú cestu nádeje. Pretože aj keď sa zatvorí svätá brána, pre nás ostáva stále otvorená tá pravá brána milosrdenstva, ktorou je Kristovo Srdce.
Kráčajme po tejto našej ceste spoločne. Nech nás sprevádza Panna Mária, aj ona stála blízko kríža, ona nás tam porodila ako nežná Matka Cirkvi, ktorá chce všetkých zhromaždiť pod svojim plášťom. Je to Matka milosrdenstva, ktorej sa zverujeme.