Od západu cez stred sa postupne dostávame na východ našej krajiny. Ako naznačuje staré známe: „Iný kraj - iný mrav“, na východnom Slovensku sa žije opäť trošku inak, ako v predchádzajúcich oblastiach. Okrem závideniahodnej prírody sa prejavujú špecifiká tejto oblasti aj v iných smeroch. Vianoce sú obdobím, ktoré sa na Slovensku spája s mnohými tradíciami a zvykmi.
Každý región má svoje špecifiká, a východné Slovensko nie je výnimkou. Odlišnosti sa prejavujú v príprave štedrovečernej večere, v zvyklostiach pred a po nej, ako aj v slávení pravoslávnych Vianoc. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z nich, s dôrazom na oblasť Trebišova.
Na východnom Slovensku je Veľká noc sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Od nočných liturgií v rusínskych dedinách, cez oblievačky s vedrami vody, až po baránky z cesta a domáce klobásy, každý región oslavuje sviatky po svojom. Hoci niektoré zvyky pomaly miznú, ich význam zostáva aktuálny a hodný uchovania.
Veľkonočné sviatky majú korene v židovskom sviatku Pesach, ktorým si Židia pripomínali vyslobodenie z egyptského otroctva. Práve počas týchto dní bol podľa kresťanskej tradície ukrižovaný Ježiš Kristus, čo sviatku Veľkej noci dalo nový, hlboký význam. Už v prvých kresťanských komunitách bola Veľká noc jednou z najdôležitejších osláv, pričom jej dátum sa každoročne mení.
Popri duchovnom rozmere sa však zachovali aj ľudové zvyky, ktoré oslavujú jar, plodnosť a nový život. V ich kombinácii vznikli tradície výnimočné pre každý región. Niektorí ľudia varili jedlá zo zelených rastlín, umývali sa v potokoch či pálili oheň pred kostolmi.
Štedrovečerná večera: Príprava a priebeh
Štedrý večer je vyvrcholením adventu a príprav na Vianoce. Na východnom Slovensku, rovnako ako aj v iných častiach krajiny, má štedrovečerná večera svoje pevné miesto a rituály.
Príhovor, modlitba a oplátky
Vo väčšine rodín sa pred samotnou večerou zíde celá rodina za stolom, kde sa povie krátky príhovor. Nasleduje spoločná modlitba, v ktorej rodina ďakuje za všetko, čo počas roka prežila. Po modlitbe sa večera tradične začína oplátkami s medom.
Lokálne zvyklosti pred polievkou
Okrem oplátok s medom sa v rôznych oblastiach východného Slovenska dodržiavajú aj ďalšie zvyklosti. Napríklad v Spišskej Novej Vsi je zvykom zjesť kúsok chleba so soľou, v Bardejove kúsok chleba s cesnakom a medom, a v Rožňave sa najskôr konzumuje oplátka s medom a potom chlieb s cesnakom. Tieto lokálne zvyklosti dopĺňajú rôzne rodinné tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Vianočné zvyky v Pohorelej → Dokumentárny film | TV © Slovenská televízia 1989 [Pohorelá, Slovensko]
Vianočná polievka - kapustnica
Po zahájení večere nasleduje polievka. Najčastejšie sa pripravuje a konzumuje kapustnica s hubami a klobásou. V okolí Trebišova sa táto kapustnica pripravuje s paradajkovým pretlakom a ryžou. Podáva sa s tradičným zemplínskym bielym koláčom a kyslou smotanou podľa chuti.
Kapustnica s klobásou a smotanou
Hlavné jedlá a záver večere
Po polievke nasledujú hlavné jedlá. Zvyčajne sa podávajú pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa pridáva šošovicový alebo fazuľový prívarok. Následne sa na stole objaví kapor alebo filé so zemiakovým šalátom. Alternatívou sú pirohy a ryba, pričom okrem kapra sa často podáva aj pstruh. V niektorých oblastiach sa vyskytujú aj rezne so zemiakovým majonézovým šalátom. V okolí Rožňavy sa na sviatočnom stole konzumuje aj zajac alebo morka s lokšami a kapustou.
Niektoré rodiny po kapustnici konzumujú pirohy plnené bryndzou, cibuľkou, zemiakmi a syrom, a až potom hrachovú polievku a vianočnú rybu. Tá nemusí byť len vyprážaná, často sa pripravuje aj pečený kapor so zemiakovým šalátom.
Ako posledné sa podávajú lokše s makom (napr. Spišská Nová Ves), opekance s tvarohom a maslom (napr. Trebišov) alebo bobáľky s makom (pupáčky s makom). K slávnostnej štedrej večeri patrí aj dobré víno, ktoré sprevádza večeru už od prípitku. Počas večere osvetľujú stôl sviečky alebo tlmené svetlo.
Ak v rodine nie sú netrpezlivé deti, po dojedení večere sa za stolom posedí ešte chvíľu v príjemnej vianočnej atmosfére.
Adventný pôst a ranné vinše
Niektorí ľudia pred Vianocami striktne dodržiavajú adventný pôst. V Štedrý deň ráno chodia muži vinšovať radostné a pokojné sviatky.
Rituály pre zdravie a bohatstvo
Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí. Zvykom je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok. K ďalším zaužívaným zvykom patrí rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v nasledujúcom roku, alebo vloženie šupiny z kapra do peňaženky.
Spoločné chvíle pri stole
Pri štedrovečernom stole sa zhodnotí uplynulý rok, rodina sa pomodlí a spievajú sa vianočné piesne. Počas týchto úkonov sa nesmie odísť od stola. Dievčatám sa kreslí na čelo medový krížik, aby ich chlapci ľúbili. Pri štedrovečernom stole nesmie chýbať jeden tanier navyše, ktorý symbolizuje tých, ktorí sa nemohli zúčastniť štedrej večere, alebo zosnulých.
Pravoslávne Vianoce
Niektorí ľudia na východnom Slovensku slávia Vianoce až 6. januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je striktne pôstny a stromček sa zdobí zvyčajne až v sviatočný deň. Pečie sa zvyčajne približne týždeň pred sviatkami.
Podľa tradícií by sa malo pred večerou vykonávať spoločné umývanie tváre a rúk v rieke, no mnoho ľudí tento zvyk už nedodržiava. Zvyky, ktoré dodnes zostali, sú napríklad slama pod stolom alebo reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope.
Trebišov a jeho vianočné špecifiká
Ako už bolo spomenuté, v okolí Trebišova sa kapustnica pripravuje s paradajkovým pretlakom a ryžou a podáva sa s zemplínskym bielym koláčom.
Veľká noc na východnom Slovensku
Na východnom Slovensku je Veľká noc sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Od nočných liturgií v rusínskych dedinách, cez oblievačky s vedrami vody, až po baránky z cesta a domáce klobásy, každý región oslavuje sviatky po svojom.
Na Zelený štvrtok sa na Zemplíne tradične varia pirohy plnené kapustou, tvarohom či lekvárom. Veľký piatok je dňom prísneho pôstu, mnohí ľudia nepracujú, najmä neporušujú zem, čo má symbolizovať úctu k ukrižovanému Kristovi a jeho uloženiu do hrobu. Najmä v pondelok sa tu uskutočňujú veľkolepé oblievačky, kde chlapci oblievajú dievčatá nielen vedrami vody, ale hádžu ich do potokov či oblievajú vodou zo studne.
Na sviatočnom stole určite nájdete domácu klobásu, cviklu s chrenom, vajíčka, hrudku a pasku (sladký okrúhly chlieb). V niektorých domácnostiach sa pripravuje aj kyslá kapusta s údeným, čo je špecialita Zemplína. Zvyšky posväteného jedla, ktoré sa nespotrebujú, ľudia zakopávajú do zeme alebo spaľujú, aby podľa zvyku nemohli byť zneužité pri čarovaní.
V Sečovciach sa dievčatá na sviatočné dni obliekajú do červených šiat, často zdobených korálkami a stužkami, pričom červená symbolizuje vnútornú silu a energiu. Dôležitou súčasťou sviatkov je výmena darov, pri ktorej si členovia rodiny navzájom odovzdávajú symbolické predmety ako vajíčka či farebné stužky. Touto tradíciou si prejavujú lásku, spolupatričnosť a vďačnosť.
Regionálne rozdiely a zvyky na Slovensku
Hoci sú Košice druhým najväčším mestom Slovenska, veľkonočná atmosféra tu vôbec nestráca na autenticite. V niektorých mestských častiach sa dodnes konajú oblievačky, počas ktorých chlapci chodia s vedrami vody a rapkáčmi.
V okolí Košíc, napríklad v Rozhanovciach, Valalikoch či Medzeve, sa tradície prelínajú s folklórom. Obľúbené sú šibáky - pletené korbáče z vŕbového prútia. V Medzeve sa Veľká noc slávi s pokojom a úctou k starým zvykom. Jedným z nich je zakopanie kraslice pod ovocný strom, ktoré symbolizuje nový život a nádej na bohatú úrodu.
Veľkonočná výzdoba v Košiciach
Požehnávanie jedla a vody
Požehnávanie jedla a vody je hlboko zakorenená tradícia v mnohých kultúrach a náboženstvách, ktorá presahuje samotný akt konzumácie. Od starovekých rituálov až po súčasné praktiky, požehnávanie jedla a vody je prejavom vďaky, úcty a duchovného spojenia. V slovenskej kultúre, silne ovplyvnenej kresťanstvom, má táto tradícia osobitné miesto a prejavuje sa rôznymi spôsobmi, najmä v súvislosti s kresťanskými sviatkami a bežným životom.
Požehnávanie v kresťanstve: Snaha o posvätenie života
V kresťanstve, konkrétne v Katolíckej cirkvi, sa verí, že Boh si želá, aby sa každý aspekt nášho života stal svätým a požehnaným. Cirkev sa snaží posvätiť aj veci, ktoré bežne užívame, ako napríklad jedlo a nápoje. Aj alkoholický nápoj - víno - sa môže stať svätým.
Požehnanie vína na sviatok sv. Jána Apoštola
Vo vianočnej oktáve Cirkev slávi sviatok sv. apoštola Jána a na slávenie má vyhradené špeciálne požehnanie. Táto tradícia vychádza z legendy o živote svätého Jána. Podľa legendy Jána vyzvali jeho nepriatelia, aby vypil pohár vína naplnený jedom. Popisy legendy sa líšia v tom, čo sa stalo ďalej, ale Ján buď vypil víno a neutrpel žiadnu otravu, alebo víno požehnal a z kalicha vystúpil jed v podobe hada. Na pamiatku tejto udalosti má Cirkev špeciálne požehnanie vína, ktoré možno nájsť v Rímskom rituáli.
Požehnanie odkazuje na legendu a tiež na liečivé vlastnosti vína. Súčasťou je modlitba, ktorú kňaz použije po svätej omši vo sviatok sv. Jána: „Pane, náš Bože, ty dávaš mnoho dobrých darov. Aj víno je tvojím darom. Je plodom zeme a ľudskej práce a tvoj Syn Ježiš Kristus si ho zvolil ako znamenie novej zmluvy vo svojej krvi. Rozmnož nad nami svoje milosrdenstvo a preukáž nám svoju milosť, ako si to už mnohokrát urobil tým, ktorí dúfali v tvoju dobrotivosť. Požehnaj + toto víno, ktoré si nám dal ako plod viniča a našej práce, a všetkých, ktorí ho budú požívať, napĺňaj svojím požehnaním, aby hľadali teba, pravý vinič, a upevňuj ich v zdraví tela i duše. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov."
Ďalšia časť modlitby znie: "Podľa tvojho zaľúbenia, Pane Bože, požehnaj + a posväť + túto nádobu vína (alebo iného nápoja) silou svojej pravice; a daj, aby pre zásluhy svätého Jána, apoštola a evanjelistu, všetci tvoji veriaci, ktorí ho pijú, našli v ňom pomoc a ochranu.
Modlitba pred jedlom: Vďačnosť za dary
Modlitba pred jedlom je dôležitým prejavom vďačnosti za pokrm, ktorý máme na stole. Je to príležitosť poďakovať Bohu za Jeho požehnanie, za tých, ktorí jedlo pripravili, a za všetkých, ktorí sa o nás starajú. Pred každým jedlom je krásnym zvykom zastaviť sa na chvíľu a poďakovať Bohu za dary, ktoré nám dal. Modlitba pred obedom nám pomáha uvedomiť si, že nie všetci majú toľko ako my, a že každý pokrm je požehnaním. Modlitba pred jedlom je dôležitou súčasťou kresťanského života, pretože nás spája s Bohom aj v bežných každodenných činnostiach, ako je jedenie a pitie.
V modlitbe pred jedlom uzatvárame okamih tým, že si uvedomujeme Božiu prítomnosť a jeho úlohu v našom každodennom živote. Je to čas na zastavenie sa, na sústredenie sa na Božiu milosť a na vyjadrenie vďaky za všetko, čo nám Boh dáva.
V tradičnej modlitbe pred jedlom sa hovorí: "Požehnaj nás, Pane, a tieto Tvoje dary, ktoré máme prijať z Tvojej dobroty, skrze Krista, nášho Pána." Po jedle sa zasa modlíme: "Ďakujeme Ti za všetky Tvoje dary, Všemohúci Bože, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. Nech duše verných zosnulých, skrze Božie milosrdenstvo, odpočívajú v pokoji."
Požehnávanie veľkonočných pokrmov
Požehnávanie veľkonočných jedál je starobylá tradícia, ktorá súvisí so starou pôstnou disciplínou. Počas 40-dňového pôstu sa veriaci zdržiavajú nielen mäsitého pokrmu, ale aj pokrmov zo syra či vajec. Tieto jedlá veriaci prinášajú na požehnanie a po skončení 40-dňového pôstu je tento prvý pokrm doma požívaný, povedzme na slávnosť Veľkej noci. Svätenie jedál začína na východe Slovenska tradične už na Bielu sobotu. Ľudia prichádzajú do kostolov s košíkmi plnými jedla.
Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma v hostine lásky - agapé. Tomuto obradu môže predsedať kňaz, alebo diakon. Po prečítaní Božieho slova sa kňaz, alebo diakon, modlí modlitbu požehnanie nad pokrmom, potom pokrmy kropí svätenou vodou a incenzuje.
Medzi tradičné požehnávané jedlá patria:
- Paska: Sladký okrúhly chlieb, symbolizujúci Ježiša Krista, Chlieb života.
- Vajíčka: Symbol nového života a vzkriesenia.
- Šunka a klobása: Symbol hojnosti a radosti.
- Chren: Symbol horkosti Ježišovho utrpenia.
- Soľ: Symbol očistenia a ochrany.
Počas roka si veriaci dávajú požehnávať aj ružence, sošky a iné náboženské predmety. Je zvykom tiež žehnať domy, autá, polia atď. Dôvod k rôznym požehnaniam nachádzame už v Starom zákone. Tam vidíme, ako pred smrťou otec žehnal svoje deti, zvlášť prvorodeného (porov. Gn 27, 1nn). Vkladaním svojich rúk naňho preniesol nielen právo na hmotný majetok, ktorý po sebe zanechával, ale tiež dedičstvo duchovné: prísľub Bohom daný jemu a jeho potomstvu, odovzdal mu dejiny vlastného rodu i národa a pod.
I Ježiš žehnal učeníkov, deti, ktoré k nemu privádzali, žehnal chlieb atď. (porov. Lk 24, 51; Mt 19, 13; 26, 26). Cirkev v tomto požehnávaní ľudí, zvierať, vecí, určitých miest, či budov pokračuje.
Sväteniny, medzi ktoré patria aj spomenuté požehnania, ustanovila Cirkev teda na základe biblickej tradície. Sväteniny na rozdiel od sviatostí neudeľujú milosť Ducha Svätého, ale iba pripravujú na prijatie ovocia sviatostí a uspôsobujú na spoluprácu s ňou. Na príklade môžeme najlepšie uvidieť, aký je rozdiel medzi siedmimi sviatosťami a rôznymi sväteninami. Tak napr. eucharistický chlieb sa tiež „žehná“, posväcuje, avšak neomylnou silou slov samotného Krista. Preto sa z chleba stáva Kristovo telo. Ak sa žehnajú, v úvode spomínané v košíku prinesené chleby, tak každý veriaci vie, že si domov nenesie chlieb premenený na Kristovo telo, ale „len“ kňazom - zástupcom Cirkvi požehnaný chlieb.
Ak však aj tento „požehnaný“ chlieb nemá takú istú hodnotu, ako onen „premenený“, predsa len jeho požehnanie nie je bez zmyslu. Teológovia hovoria, že vo sviatostiach pôsobí Kristovo slovo, vo sväteninách pôsobí modlitba Cirkvi. A práve táto modlitba spôsobuje ich účinnosť.
Požehnané a svätené predmety teda nie sú nejaké ochranné talizmany pre šťastie, neslúžia na to, aby sa s nimi vykonávala nejaká mágia. Ide tu skôr o vonkajšie symbolické vyjadrenie spoločenstva v modlitbe. Bez ducha modlitby preto nepomôže ruženec zavesený na spätnom zrkadielku, svätená voda vo sväteničke, či soška svätého v kabelke.
Rozumný kresťan by sa mal chrániť pred dvojakou krajnosťou: ani by to nemal s používaním žehnaní a svätenín preháňať, ale by nimi nemal ani pohŕdať (ako niečím, čo k modernému kresťanskému životu už nepatrí). I skrze ne sa totiž vonkajší svet stáva viac posväteným a človek sa skrze veci viditeľného sveta, ktoré boli kedysi príčinou jeho pádu, znovu viac približuje k Bohu.
Súčasťou liturgického slávenia Veľkej noci je aj obrad požehnania jedál, ktorý je charakteristický najmä pre východné Slovensko. Veriaci prichádzajú do chrámov na Bielu sobotu, respektíve Veľkonočnú nedeľu s košíkmi plnými typických pokrmov. Svätenie jedál začína na východe Slovenska tradične už na Bielu sobotu. Ľudia prichádzajú do kostolov s košíkmi plnými jedla.
Stovky ľudí prichádzali do košického Dómu svätej Alžbety na požehnávanie veľkonočných pokrmov.
Časy svätenia jedál v Dóme svätej Alžbety v Košiciach:
- Sobota: 15:00, 15:30, 16:00, 16:30
- Veľkonočná nedeľa: 6:45, 8:15
"Zvyk požehnávania veľkonočných jedál súvisí so starou pôstnou disciplínou, ktorá hovorila o tom, že 40 dní sa veriaci mali zdržiavať nielen mäsitého pokrmu, ale aj pokrmov zo syra či vajec. Tieto jedlá veriaci prinášali na požehnanie a po skončení 40-dňového pôstu bol tento prvý pokrm doma požívaný, povedzme na slávnosť Veľkej noci," uviedol kaplán Slavomír Engel.
Časy svätenia jedál v iných farnostiach v Košiciach:
- Kostol Kráľovnej Pokoja: Sobota o 15:00, Nedeľa po svätej omši o 7:00
- Kostol Ducha Svätého: Sobota o 15:30
Veľkonočný týždeň ("Mordársky týždeň")
Veľkonočný týždeň, nazývaný „mordársky týždeň“, spája kresťanské a predkresťanské zvyky, ako vysvetľuje etnologička Klaudia Buganová z Východoslovenského múzea v Košiciach. Škaredá streda (alebo „ometná“ a „zápostná“) je dňom upratovania a prísneho pôstu, pripomínajúcim Judášovu zradu. Zelený štvrtok odkazuje na Getsemanskú záhradu, kde sa Ježiš modlil; v dedinách sa jedli zelené pokrmy, zaväzovali zvony a chlapi robili obradový hluk rapkáčmi či bičmi, aby odohnali zlé sily. Veľký piatok bol dňom pôstu, krížových ciest a umývania v potokoch pre zdravie, pričom sa verilo, že voda má liečivú moc. Biela sobota sa niesla v znamení krstu, prípravy obradových jedál z múky, vajec a mäsa, ktoré sa svätili v kostoloch. Veľkonočná nedeľa oslavuje hojnosť a zmŕtvychvstanie, sprevádzaná konzumáciou posvätených jedál a alkoholom. Veľkonočný pondelok je časom šibačky a oblievačky, najmä na východe Slovenska, kde oblievanie symbolizuje krásu a sviežosť dievčat.
Hoci moderné rodiny čoraz častejšie odchádzajú na dovolenky a vyhýbajú sa šibačke, veľkonočné zvyky zostávajú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. Podľa Buganovej sú tieto tradície príležitosťou ukázať deťom čaro sviatkov jari a posilniť komunitné väzby.
Obradové jedenie
Najvýznamnejším dňom pre kresťanov je Veľkonočná nedeľa. V oblasti Šariša, Košíc a Zemplína sa dopoludnia, po príchode z kostola začína typické hodovanie na spôsob brunchu (raňajky a obed v jednom, pozn. red.). „Na stôl sa kladú údeniny, šunka, vajcia, zelenina a podobne. Podáva sa pečené kozľa alebo jahňacina a údeniny, ktoré sa zachovali z fašiangovej zabíjačky,“ opisuje obyčaje obradného jedenia Botiková.
Predovšetkým v gréckokatolíckych obciach sa obradné hodovanie spája aj s konzumáciou svätenej pasky - bieleho koláča - , ktorá je súčasťou posvätených veľkonočných košíkov. Sú naplnené kúskom z každého jedla na veľkonočnom stole. Plný košík podľa etnologičky symbolizuje hojnosť, sýte jedlá symbolizujú bohats...