Simona Magušinová, speváčka, ktorá si podmanila Slovensko svojimi hlbokými textami a chytľavými melódiami, sa delí o svoj pohľad na vieru, hudbu a život. Od víťazstva v súťaži Gospeltalent až po ocenenie OTO, jej cesta je inšpiráciou pre mnohých.

Simona Magušinová
Pieseň ako výpoveď Bohu
Singel "Nenahraditeľná" vznikol z modlitby a je intímnou výpoveďou Bohu. Napriek tomu je však veľmi jednoduché zameniť si ho s výpoveďou pre muža. Pieseň i videoklip zaznamenali od začiatku úspech i v komerčných rádiách. Ako sa to stalo? Toto je otázka, na ktorú vám asi nebudem vedieť dať odpoveď. Všetky moje piesne sú také moje malé výpovede, niektoré sú modlitby, niektoré sú len tak o živote.
Žiadnu som neskladala cielene do rádia, preto ani nemám dosah na to, či sa niečo v rádiu bude hrať. Myslím si, že nie je nič zlé na tom, ak ju niekto spieva aj partnerovi. Je to pieseň, ktorú som zložila Bohu, ale myslím si, že nie je nič zlé na tom, ak ju niekto spieva aj partnerovi. Tam to funguje skôr tak, že rádiá robia prieskum, čo sa ľuďom páči, a keď sa im nejaká pieseň páči, potom ju hrajú. Takto to bolo aj s Nenahraditeľnou.
Viera ako pevný pilier
Viera má vo vašom živote pevné miesto. Veď vaše účinkovanie na poli slovenskej hudby odštartovalo víťazstvom v súťaži Gospeltalent. Ako ste sa do nej prihlásili? Len tak som si pozerala články na internete o gospelovej hudbe a zrazu na mňa vyskočila súťaž Gospeltalent, kam sa dali posielať vlastné gospelové piesne.
V tom čase som sa síce spievaniu až tak nevenovala, mala som však zložených zopár piesní, tak som si povedala, že jednu nahrám a prihlásim. Pieseň Nádherný Svätý vznikla počas jednej duchovnej obnovy, na ktorej som bola.
Rodinné hodnoty a vplyv
Pochádzam z rodiny, kde ma rodičia viedli od detstva k hodnotám. Tatino pracuje v domove sociálnych služieb a celé svoje detstvo som v podstate chodievala tam, kde robí. Obdivujem ho v tom, ako sa venuje ľuďom v tejto DSS-ke, a práve to mi do života dalo veľa.
Myslím, že aj vďaka tomu vnímam hodnotu každého jedného človeka na tejto zemi a necítim, že by ľudia s nejakým hendikepom boli „iní“ alebo že by im niečo „chýbalo“. Mamina zas celý život pracuje v škôlke. Možno aj preto mám tak veľmi rada deti.

Domov sociálnych služieb
Čo sa týka mojich začiatkov vo viere, síce som veriaca takpovediac „od narodenia“, ale skutočný, osobný, živý a radostný vzťah s Bohom som začala mať asi až vtedy, keď som mala osemnásť. Dostala som sa do partie krásnych mladých ľudí, ktorých viera napĺňala šťastím, ktoré sa odrážalo aj na ich tvárach.
Cesta k hudbe a herectvu
Rozhodli ste sa študovať na Strednej priemyselnej škole. Prečo? Trochu netypické rozhodnutie pre dievča, či? Išla som tam len preto, lebo ma tam vzali bez prijímačiek. Po priemyslovke prišla vysoká škola - Akadémia umení v Banskej Bystrici a s ňou herectvo. Áno, tam som sa začala učiť hrať na gitare a skladať vlastné piesne. Tam prišiel prvý kontakt s gitarou?
Dobrovoľníctvo a duchovné skúsenosti
V osemnástich ste strávili pár mesiacov ako dobrovoľníčka v La Salette. Ako ste sa tam dostali? To bolo krásne obdobie. Išla som tam, lebo nemohla ísť moja kamoška, tak mi ponúkla, či nepôjdem namiesto nej. Mala som dva dni na rozmyslenie a povedala som si, že prečo nie.
Bola som tam vyše mesiaca, pracovala som v kuchyni a vo voľnom čase som chodila na túry do Álp, kde sa to len tak hemžilo svišťami. Zoznámila som sa tam s novými ľuďmi, bývali tam sväté omše, ale aj diskotéky. Na všetko rada spomínam. Na priateľov, na hory, na svište, na večery, keď som sa len tak prechádzala a počúvala nebo, na Pannu Máriu, na moju kolegyňu z kuchyne - rehoľnú sestričku z Madagaskaru, s ktorou sme si rozumeli, hoci sme ani jedna nevedeli jazyk. To skôr vzťah s Bohom sa odrazil a stále sa odráža v hudbe. Ja vnímam každú jednu pieseň ako dar zhora, či už je to pieseň priamo venovaná Bohu, alebo je to pieseň o láske či o prírode.

La Salette
Dotyk Boha a význam modlitby
Čo pre vás znamená modlitba? Dotyk Boha zažívam však nielen cez hudbu, ale aj cez ľudí, ktorých stretávam v bežnom živote. Či už deti v maminej škôlke, alebo ľudia v domove sociálnych služieb, kde robí tatino, alebo chorí v nemocnici, kam občas chodím spievať, alebo v horách, na ktoré sa chodím pozerať, alebo len keď vidím lásku dvoch ľudí, ktorí oslavujú päťdesiate výročie svojej svadby, alebo čaro odpustenia a prijatia; to všetko sú také obyčajné veci, cez ktoré sa ma dotýka láska - Boh.
Úspech a radosť z hudby
V jednej svojej piesni spievate: „Nehrajú ma na Exprese, a ktovie, či budú…“ Teraz vás hrávajú všade. Naozaj sa nezamýšľam nad tým, či som úspešná. Úspech podľa mňa aj tak nie je v tom, keď moje piesne znejú v rádiách. Najšťastnejšou ma robí to, ak moje piesne môžu niekomu urobiť radosť alebo pomôcť. To je úspech, ktorý však nepripisujem sebe, ale tomu, kto mi dal tento dar. Snažím sa však zdokonaľovať v tom, v čom treba. Učím sa každý deň, lebo si myslím, že keď mi dal Boh nejaký dar, tak to nemôžem brať, že sa len tak „zveziem“.
Viera v šoubiznise a normálny život
Ako sa dá žiť naplno viera v Boha v slovenskom šoubiznise? Samozrejme, že sa to dá. Veľa ľudí sa ma pýta, ako môžem žiť v tom šoubiznise svoju vieru, a ja im vždy poviem, že ju tam žijem presne tak, ako by som ju žila aj v inej práci. Nezáleží na tom, kde sa človek pohybuje, ale na tom, aké má srdce.
Vo viacerých piesňach vyjadrujete svoju túžbu po normálnom živote, po rodine. Ako teda vyzerá taký normálny život? Beriem to tak, že pre každého je ten „normálny život“ iný. Pre mňa je normálny život taký jednoduchý, o akom spievam. Neznamena to však, že ak niekto žije inak, tak už je to zrazu nenormálne. A po akej rodine túžim? Po takej mojej.
Inšpirácia a budúcnosť
Dostať sa na koncert Simy Magušinovej pomaly začína byť problém - lístky sa vypredajú veľmi rýchlo. Očakávali ste taký nárast popularity? Tak to naozaj neviem. Ja som si vždy spievala tak, ako si spievam. Hoci je to aj moje povolanie, je to pre mňa predovšetkým radosť a srdce, z ktorého tá hudba vychádza.
Počúvam mnohé kapely, preto neviem povedať, kto je ten, čo ma ovplyvnil. Asi si idem takou vlastnou cestou, tvorím, ako cítim a ako sa mi páči. Občas vyskúšam zložiť pieseň aj v trošku inom štýle, ale skôr je to len na také „oživenie“ playlistu na koncertoch.
Svätosť ako túžba po dobre
V jednej z prvých piesní, Ovečka s krídlami, spievate o tom, že chcete byť svätá. Každý človek môže byť svätý - a podľa mňa sa s mnohými svätými stretávam aj v bežnom živote. Pre mňa je svätosť to, že sa človek, keď má na výber, rozhoduje pre to, čo je dobré, čestné a láskavé. Neznamená to dokonalosť ani bezchybnosť, ani to, že nikdy nespravíme nič zlé. Pre mňa to znamená túžbu robiť dobro, hoci občas aj zhrešíme.
Samu seba vnímam ako ženu, ktorá má srdce, ktoré miluje maličkosti, prírodu, hory, kvety, hudbu a toho, kto ju stvoril. … taká moja.
| Téma | Popis |
|---|---|
| Viera | Pevný základ života Simony Magušinovej, odzrkadľujúci sa v jej tvorbe a hodnotách. |
| Hudba | Prostriedok na vyjadrenie viery, radosti a túžby po "normálnom" živote. |
| Svätosť | Túžba po dobrom, čestnom a láskavom rozhodovaní sa v každodenných situáciách. |
| Rodina | Hodnota, po ktorej Simona túži, symbol jednoduchého a naplneného života. |