Pod lesom neďaleko od Banskej Štiavnice sa nachádza jeden z pomerne dobre zachovaných neskorobarokových kaštieľov. Konkrétne ide o kaštieľ v Svätom Antone, ktorý je dnes sčasti využitý pre potreby Lesníckeho a drevárskeho múzea. Kaštieľ sa nachádza na návrší v obci Svätý Anton (bývalý Antol) v nadmorskej výške 449 m.n.m.
História Kaštieľa a Obce
Prvé zmienky o obci Svätý Anton sú z roku 1266, keď sa Scentantollo spomína ako jedna z dedín čabraďského panstva, ktoré vlastnil starý hontiansky rod Huntovcov. V 16. storočí už obec patrila panstvu Sitno, ktoré vlastnili Pálffyovci. V polovici 16. storočia sídlo panstva hrad Sitno násilne obsadil Melichar Balassa. Od roku 1580 panstvo pripadlo Illésházyovcom. Roku 1629 daroval kráľ Ferdinand II. za vojenské zásluhy v bojoch proti Turkom hrad Sitno spolu s majetkami Petrovi Kohárymu, ktorý mal panstvo v prenájme už od roku 1622.
Koháryovci vlastnili Svätý Anton až do roku 1826, keď ich rod vymiera po meči. Roku 1829 získal sitnianske panstvo Ferdinand Juraj August Coburg, manžel jedinej dedičky koháryovských majetkov Márie Antónie Gabriely. Coburgovci sa vo Svätom Antone zdržiavali s prestávkami až do roku 1944, keď odtiaľ odchádza posledný Coburg - bulharský cár Ferdinand.
Vývoj Kaštieľa
Gotický hrad spomínaný v listinách v 15. storočí, bol prebudovaný renesančne v 17. storočí. Prvé zmienky o hrade Svätý Anton siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Roku 1415 sa spomína ako menšia opevnená stavba - castellum. Ďalšie zmienky sú až z druhej polovice 16. storočia, keď sa začínala prejavovať hrozba tureckých nájazdov na Slovensko.
Na mieste staršieho hradu dal v roku 1744 jeden z príslušníkov rodu Koháryovcov postaviť neskorobarokový jednoposchodový štvorkrídlový kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím. Na jeho mieste a zo zvyškov jeho konštrukcií vybudovaný v roku 1774 kašteľ. Barokovo-klasicistický kaštieľ sa nachádza v obci Svätý Anton neďaleko Banskej Štiavnice. Od roku 1985 je vedený ako národná kultúrna pamiatka.
Legenda hovorí, že pri stavbe kaštieľa bola uplatnená symbolika kalendára. Pôvodne mal: 4 vchody = ročné obdobia, 7 arkád = dni v týždni, 12 komínov = mesiace v roku, 52 izieb = týždne v roku a 365 okien = dni v roku.
Interiér Kaštieľa
Na prvé poschodie sa prichádza z podjazdu hlavného vchodu v severnom krídle reprezentačným schodišťom s kamennými sochami do prijímacích priestorov. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko - reprezentačných miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom poprepájané miestnosti.
Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke. V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy.
V interiéri môžete vidieť napríklad aj izbu vytapetovanú obrázkami z francúzskeho humoristického časopisu či zlatý salón s nábytkom, ktorý Mária Terézia darovala svojej dcére Marii Antoinette ako svatobný dar. Medzi skvosty bohato zariadeného kaštieľa patrí tzv. Zlatý salón. Bohato vyrezávaný nábytkový komplet tzv. Zlatého salónu pozostáva z 21 častí. Vyhotovil ho dvorný francúzsky nábytkársky majster Georg Jacob z lipového dreva zláteného 24 - karátovým zlatom. Vyšívané hodvábne čalúnenie bolo ručne vypracované v manufaktúre Phillippa de la Salle v Lyone. Bol to dar cisárovnej Márie Terézie pre svoju najmladšiu dcéru Máriu Antoinettu, ktorú aj s manželom francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. v roku 1793 popravili. Nábytok získal Ferdinand Coburg v Paríži na dražbe v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Krásna výmaľba kaplnky svätoantonského kaštieľa uchváti každého návštevníka. V rokoch 2002 - 2003 boli fresky reštaurátorsky očistené. Fresky v kaplnke boli vyhotovené v rokoch 1750-1752. Ich autorom je maliar rakúskeho pôvodu Anton Schmidt, ktorý v období baroka pôsobil v Banskej Štiavnici. Pri reštaurovaní kaplnky v rokoch 2002-2003 bola použitá aj jedna zo starých technológií - čistenie nástenných fresiek striedkou bieleho chleba. V sklenenej truhle na bočnom oltári leží voskovo-drevená figurína sv. Jána Nepomuckého, patróna rodu Koháry.
Majitelia kaštieľa nezaostávali za módnym trendom vtedajšej doby a vo svojom sídle si zariadili aj orientálny Čínsky salón. V popredí miestnosti je 5 porcelánových súdkov, ktoré slúžili ako ohrievadlá pre dámy. Do vnútra sa vložila špeciálna nádoba s horúcou vodou alebo žeravým uhlím, čím sa porcelán ohrial.
Avšak nielen luxusný interiér priťahuje návštevníkov, o kaštieli tiež kolujú mnohé strašidelné príbehy. Ten najznámejší rozpráva o Ištvánovi Kohárym, ktorý bol pozoruhodným človekom. Bol vzdelaný, no ľudia ho považovali za čudáka. Jeho záujmom totiž boli duchovia, nadprirodzené javy a život po smrti. Mal tušenie, že v kaštieli sa nachádza nejaká tajná miestnosť aj istá tajomná kniha kníh. Dalo mu veľa námahy, presvedčiť matku, nech mu prezradí, že tajná miestnosť bola jeho otcom zamurovaná, pretože sa tam diali veľmi čudné veci. Po dlhom bádaní po celom kaštieli sa mu ju napokon podarilo nájsť za obrazom jeho predka grófa Andreja Koháryho, ktorý dal kaštieľ postaviť. Hoci sa za obrazom nachádzali dvere, stena za nimi bola zamurovaná. Keď stenu odstránili, vošiel Ištván dnu a našiel zopár kusov nábytku a začiernené okno. Keď nahliadol do prvej knihy, ktorú zbadal, začali sa vraj diať strašidelné veci. Predmety lietali, knihy padali z políc a to všetko sprevádzal veľký lomoz a rinčanie. Keď napokon knihu na naliehavé kričanie matky zavrel, konečne nastalo ticho. Od tohto okamihu však kaštieľ nemal pokoja a podobné veci sa opakovali. Na pomoc zavolali teda mnícha - vyháňača duchov, ktorý však už v minulosti na žiadosť jeho otca kaštieľ navštívil. Urobil zopár úkonov na vyháňanie zlých síl a namotal temné sily na palice ponorené do svätenej vody. Potom ich zlomil, hodil do suda, ktorý zavreli do tajnej komnaty a zamurovali ju.
Požiar svätého Antona – historický dokument
Múzeum vo Svätom Antone
Múzeum vo Svätom Antone začalo svoju činnosť 1. 12. Múzeum od svojho vzniku zmenilo niekoľkokrát názvov. Múzeum vo Svätom Antone sídli v barokovo-klasicistickom kaštieli, ktorý bol v roku 1985 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Kaštieľ Svätý Anton označovaný aj ako Kaštieľ Antol nájdete v obci Svätý Anton, neďaleko od Banskej Štiavnice.
Kaštieľ mám 3 tympanóny - jeden z vonkajšej strany (nad vstupnou bránou) a dva z vnútornej časti nádvoria. Sú na nich výjavy so sakrálnou tématikou. V jednom tympanóne sa nachádzajú dva druhy hodín - ručičkové a slnečné. Tento bol v roku 2014 zreštaurovaný. V rohoch ručičkových hodín sa nachádzajú číslice 1-7-5-0, čo je dátum dostavby kaštieľa do súčasnej podoby. V tympanóne je latinský nápis, ktorý hovorí o pominuteľnosti času: Hodiny idú a pôjdu, hoci nemajú ani nohy, ani krok. Jedna však raz príde a povie ti: „Odíď!“ V latinskom nápise sú niektoré písmená červené.
Múzeum je známe aj ako poľovnícke múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou. Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou expozíciou s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej umiestnenie veľmi vhodne nadväzuje jednak na bývalých majiteľov kaštieľa Koháryovcov a Coburgovcov, ktorí boli vášnivými poľovníkmi a milovníkmi prírody a jednak na skutočnosť, že v Banskej Štiavnici sa už v roku 1808 začal vyučovať predmet poľovníctvo. Samotnú expozíciu tvorí 12 miestností, rozčlenených do odborných celkov (vývoj lovu, poľovnícke strelectvo, sokoliarstvo, kynológia, rybárstvo a poľovníctvo v umení).
Park Kaštieľa
Súčasťou areálu kaštieľa je aj nádherný park. Historické dokumenty o tom, ako vyzeral park v minulosti, sa nezachovali. Predpokladá sa, že najväčší rozkvet zažil pri dostavbe kaštieľa okolo roku 1750. V súčasnosti sú na terasách v blízkosti hlavnej budovy plochy so zvyškami pravidelnej barokovej úpravy. Prírodne-krajinársky park má rozlohu 5 ha a voľne prechádza do lesoparku (20 ha).
Kaštieľ obklopuje rozsiahly park, kde nájdete viaceré vzácne stromy z 18. storočia. Romantické zákutia parku s lavičkami, mostíkmi a altánmi dopĺňa umelo vytvorená jaskyňa. Grotta je dekoratívna jaskyňa prírodného alebo umelého typu. Slovo grotta pochádza z taliančiny a znamená „krypta“. Prírodné typy sa najčastejšie vyskytujú v tesnej blízkosti vodných plôch. Umelé typy môžeme vidieť ako súčasť renesančných a barokových záhrad alebo v pivniciach zámkov.
Ako sa Dostať do Svätého Antona
Vlakom alebo diaľkovým autobusom do Banskej Štiavnice, odtiaľ autobusom alebo pešo (asi 3 km) do Svätého Antona. Alebo štátnou cestou č. (19 km) Malebnú dedinku Sv. Anton poznajú mnohí turisti. Nachádza sa len na skok od Banskej Štiavnice a dominuje jej majestátny kaštieľ obklopený lesoparkom.
Okolie Svätého Antona
Sitno je so svojou výškou 1 009,2 m n. m. najvyšším vrchom pohoria Štiavnické vrchy. Leží v okrese Banská Štiavnica, v katastrálnom území obce Ilija. Vrch je opradený mnohými povesťami a bájami. Snáď každý pozná tú o Sitnianskych rytieroch, ktorí žijú v masíve Sitna a sú pripravení pomôcť národu vo chvíľach, keď mu bude najhoršie.
K Sitnu sa viaže ešte jedna zaujímavá povesť, ktorá sa týka obliehania hradu Tatármi patriacimi k Tureckej armáde. Tí dlho obliehali hrad s cieľom vyhladovať jeho obyvateľov. Keď už boli obrancovia hradu zúfalí, vzali posledné zásoby jedla, upiekli z nich koláč a ten zhodili z hradieb svojmu nepriateľovi. Spolu s koláčom poslali aj správu, že ešte mnoho ďalších rokov budú také výborné pokrmy jesť, načo sa Tatári dali na ústup a sklamane odišli. Predpokladali totiž, že správa je pravdivá a oni by ešte mnoho rokov museli čakať.
Masív Sitna patrí do povodia rieky Hron, kde sú odvádzané vody západných svahov. Južná a východná časť masívu svoje vody smeruje do rieky Ipeľ. Masív je na vrchole, ale i na viacerých svahoch odlesnený a predstavuje výraznú dominantu krajiny, ktorú si nemožno zmýliť s iným vrchom.
Sitno je považované za kolísku európskej horskej turistiky. Prvý turistický krúžok bol založený v roku 1860. Práve Sitniansky klub vyznačil prvý písomne doložený turistický chodník z Hodruše, cez Počúvadlianske jazero a Sitno, do Sklených Teplíc. K tejto akcii došlo v roku 1874, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Uhorska. Systém turistických značiek, ktoré sa používali na Sitne sa stal zaužívaným štandardom aj v okolitých krajinách, ale aj v Izraeli, Brazílii či dokonca na Filipínach.
Horáreň na Sitne bola v roku 1929 prestavená na turistickú Chatu Andreja Kmeťa, ktorú je aj dnes možné využiť. Pri výstupe Vás ako prvý uchváti nádherný výhľad. Je vidieť všetky okolité vrchy, okrem nich aj Pohronský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Poľanu či Javorie. Ak je počasie priaznivé, uvidíte aj Nízke Tatry, Veľkú Fatru a tiež niektoré vrchy na území Maďarska, napríklad Matru.
Sitno je vyhláseným archeologickým chráneným územím. Boli tu nájdené pozostatky osídlenia ešte z čias praveku. Archeologické práce odkryli mohutné lužické hradisko na ploche 16 ha. Jednalo sa o najvyššie položené opevnené sídlo lužickej kultúry na území našej krajiny. l., pričom toto osídlenie trvalo približne do začiatku nášho letopočtu. Následne, podľa ďalších nálezov, bolo Sitno opätovne osídlené v 11. - 12. storočí, kedy vzrástol význam Banskej Štiavnice vďaka ťažbe rúd. Z toho dôvodu tu bol v 13. storočí postavený Hrad Sitno, ktorého zrúcaninu je možné obdivovať dodnes. Okrem hradu sa na Sitne nachádza aj Pamätník Exnárovi, zakladateľovi partizánskeho oddielu Sitno a druhá najstaršia rozhľadňa na Slovensku. V tej sú nainštalované expozície archeologických nálezov z hradu i rozličné artefakty tunajšej fauny, flóry, minerálov a skalolezectva.
Sitno je miestom výskytu rôznych druhov chránených rastlín a živočíchov. Medzi živočíchy patrí najmä sitniansky srnec a krkavec čierny. Z rastlín je tu výrazné zastúpenie vegetácie skalných štrbín a stien na andezitoch, približne 300 foriem ruží (popísané už Andrejom Kmeťom) a výskyt teplomilných aj horských druhov rastlín (cesnak žltý, skalnica horská karpatská, ľalia zlatohlavá, kukurička chlpatá kríčkovitá).
Na vrchol Sitna vedie cesta z osady Rovne. Po modrej turistickej značke sa na vrchol dostanete z Prenčova alebo zo sedla Krížne s prechodom cez Tatársku lúku. Po zelenej turistickej značke môžete ísť od Počúvadlianskeho jazera cez Tatársku lúku alebo z obce Ilija s tým, že táto trasa sa neskôr napojí na už spomínanú modrú značku. Veľmi pekná trasa vedie zo Sv. Antona. Cestou môžete navštíviť aj malebný Kaštieľ Svätý Anton s múzeom. Niektoré trasy zvládnu bez problémov aj deti či seniori. Výstup je možný celoročne. Sitno a celé jeho okolie je kraj nabitý aktivitami a atrakciami, ktoré sa určite oplatí vidieť. Rozhodne Vám na to nebude stačiť jeden deň, možno ani dva.
Banská Štiavnica je výstavnou sieňou historických pamiatok. V tejto sieni nechýba ani Starý zámok, ktorý je akousi kamennou kronikou tohto banského mesta. Nový zámok je jedna z najkrajších dominánt mesta Banská Štiavnica. Biela renesančná pevnosť vypínajúca sa na vrchu Frauenberg (Dievčenský vrch) bola postavená v 16. storočí.
Slobodné kráľovské banícke mesto Kremnica nestratilo svoje historické čaro ani v dnešnej modernej dobe. Národná kultúrna pamiatka Zvolenský zámok je dominantou a symbolom stredoslovenského mesta Zvolen. Tento goticko--renesančný zámok dal postaviť v 70. rokoch 14. storočia. Kaštieľ Topoľčianky je miesto, kde sa história stretáva s pokojom prírody. Ku kultúrnym pozoruhodnostiam mesta Partizánske nepochybne patrí Vodný hrad v Šimonovanoch označovaný aj ako kaštieľ. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou obce Hronsek je tunajší barokový kaštieľ s nárožnými baštami. Najromantickejší zámoček na Slovensku nehľadajte nikde inde ako v kúpeľnom mestečku Bojnice. Práve tam sa pôvabne týči nádherná historická stavba - Bojnický zámok. Bol postavený v druhej polovici 16. storočia.
Slovensko prežilo kus kráľovskej histórie, o čom svedčí aj množstvo zachovalých hradov, zámkov, ale i zrúcanín. Malebná Turčianska kotlina láka na svoje turistické bohatstvá, kúpeľný život, ale i zo súdka histórie má skutočne čo ponúknuť. Dominantou obce Vígľaš je majestátny Vígľašský zámok situovaný na nevysokom plochom výbežku kopca Javorie. Pôvodne išlo o gotický hrad, ktorý bol v 14. storočí prestavaný. Navštívte Ľupčiansky hrad, významnú národnú kultúrnu pamiatku, ktorá sa vypína nad mestom Slovenská Ľupča, približne 10 km východne od Banskej Bystrice.
Na andezitových bralách turisticky vyhľadávaného vrchu Sitno, sa nachádza rovnomenná hradná zrúcanina. Neďaleko cesty spájajúcej Banskú Štiavnicu s Krupinou sa nachádza unikátny prírodný útvar Štangarígeľ (Krupinské bralce). Na úzkom výbežku Štiavnických vrchov nazývanom Brezový hrad, sa nachádzajú ruiny Žakýlskeho hradu. Je jedným z najmenej známych hradov. V očarujúcom prostredí CHKO Štiavnické vrchy, v bezprostrednej blízkosti obce Podhorie, leží jediné pleso tejto oblasti - Žakýlske pleso.
Neďaleko Krupiny sa rozprestiera prírodná rezervácia Mäsiarsky bok. Ak ste niekedy boli v obci Vyhne, možne aj vašu pozornosť upútal zaujímavý bralnatý výbežok, ktorý sa vypína priamo nad obcou. V lesoch, kúsok od obce Sklené Teplice sa ukrývajú skromné zvyšky hradu Teplica, ktorý je medzi turistami takmer neznámy. Turisticky atraktívna obec Vyhne sa nachádza v Štiavnických vrchoch vo Vyhnianskej doline. Gavurky - jedinečné miesto, ktoré láka nielen výletníkov, ale i vedcov. V lesoch nad obcou Lehôtka pod Brehmi sa vypínajú Kapitulské skalné bralá tvorené ryolitovými lávami.
Prírodná rezervácia Bralce sa nachádza na úpätí Panskej hory v Štiavnických vrchoch. Jej najvyšším bodom je Panský vrch (Kečka), ktorý láka na túru už z diaľky. Najstaršiu prírodnú rezerváciu za dávnych čias Uhorska nehľadajte nikde inde ako nad obcou Lehôtka pod Brehmi. Demian - 685 m n. Masívny zalesnený vrch Demian leží v severnej časti Štiavnických vrchov. Svojimi mohutnými svahmi ohraničuje obec Hronská Breznica. Na raritné a pozoruhodné prírodné výtvory je Slovensko skutočne bohaté.
Ruiny Pustého hradu sa nachádzajú neďaleko Zvolena nad sútokom riek Hron a Slatina. Mesto Bátovce -- to je krásna príroda, vyhliadky, vinohradnícke domčeky a pivnice v ľochárskej oblasti, či nekonečné letné opekačky pod hviezdnatým nebom. Šibeničný vrch - 384 m n. Nad mestom Žiar nad Hronom sa vypína nevysoký, ale zato medzi miestnymi veľmi obľúbený vrch, ktorý nesie názov Šibeničný. Červená skala - 458 m n. Okolie Novej Bane ponúka krásne výletné možnosti ako stráviť popoludnie či víkend v tunajších lesoch. Náučný chodník Zvonička vedie z Novej Bane k objektu zvonice z 19. storočia, ktorá bola postavená ako súčasť pútnického miesta Kohútovo.
Dolnoždanská skala - 612 m n. Ak chcete vidieť tie najkrajšie výhľady na Žiarsku kotlinu, vydajte sa Dolnoždanskú skalu. Nachádza sa nad dedinkou Dolná Ždaňa v blízkosti Žiaru nad Hronom. Ohromujúca sila prírody vykúzlila nad obcou Turová skutočný prírodný skvost. Ak sem raz zavítate, budete mať pocit akoby ste sa ocitli v Slovenskom raji. Priesil - 747 m n. Krásna dedinka Tekovská Breznica je zovretá v náručí juhozápadného výbežku Štiavnických vrchov.
Čabraď je zrúcanina hradu sa pri obci Čabradský Vrbovok. Bol postavený v 13. storočí za účelom ochrany ciest vedúcich k banským mestám. V 16. storočí bol prestavaný. Krupinská planina je lokalitou ako stvorenou pre dobrodruhov. Na zalesnenom vrchom Hrádok, ktorý sa týči na západnom okraji Štiavnických vrchov stál kedysi stredoveký hrad Bzenica. Jastrabská skala - 684 m n. Jastrabská skala sa hrdo týči na úbočí Kremnického údolia, medzi bránou do Kremnických vrchov, Starou Kremničkou a Bartošovou Lehôtkou. Sedlová skala - 778 m n. Zrejme najkrajším vyhliadkovým miestom v pohorí Pohronský Inovec, je Sedlová skala.
Literatúra
- Marián Lichner a kol.: Banská Štiavnica - svedectvo času.
- Obec svetových prvenstiev - Štiavnické Bane. Vojtech Števík, Ľudmila Števíková.
- Otto Tomeček, Ivan Herčko: Chémia a mineralógia na Baníckej a lesníckej akadémii v B. Štiavnici.
- Alma Mater - Banská Štiavnica: Slovenské banské múzeum
- Okná a dvere pri obnove pamiatok Premeny okien a dverí. Spolok Banskej Štiavnice ´91.
- Ester Plicková: Banská Štiavnica.
- Banská Štiavnica - perla slovenských miest. V. Bárta a kol.
- Štiavnickí permoníci. Zuzana Boďová.
- Vladimír Protopopov: Sergej Protopopov: Život a dielo.
- Marína: Spevy. Andrej Sládkovič.
- Vyhnianske bane - zabudnutá história.
- Svätý Anton. M. Ďurianová, M. Maňkovská a kol.
- Rút Lichnerová: Jozef Kollár.
- Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici 1735 - 1955.
- Stredná priemyselná škola v Banskej Štiavnici. 1735 - 1985.
- Pamätnica Banskoštiavnického gymnázia.
- Kalvária - sprievodca.
- Putovanie Banskoštiavnickou kalváriou. Vošková Katarína.
- István Szilágyi: Banskoštiavnická kalvária a jej zobrazenia.