Malebnej dedinke Sv. Anton, len na skok od Banskej Štiavnice, dominuje majestátny kaštieľ obklopený lesoparkom. Barokovo-klasicistický kaštieľ sa nachádza v obci Svätý Anton neďaleko Banskej Štiavnice.
Od roku 1985 je vedený ako národná kultúrna pamiatka. Kaštieľ obklopuje rozsiahly park, kde nájdete viaceré vzácne stromy z 18. storočia. Tou sa môže pochváliť aj samotný štvorkrídlový kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím.
Kaštieľ Svätý Anton obklopený parkom.
História kaštieľa
Poľovnícky kaštieľ dala na mieste staršieho hradu roku 1744 postaviť rodina Koháryovcov. Na mieste súčasného kaštieľa stál pôvodne hrad z 15. storočia. Neskôr v 16. storočí tam postavili opevnenie, ktoré malo za úlohu ochraňovať Banskú Štiavnicu. Na miestach súčasného kaštieľa stála pôvodne len dvojkrídlová stavba v tvare písmena L s vežičkou. Dostavaný bol v druhej polovici 18. storočia v štýle neskorého baroka.
Kaštieľ vo Svätom Antone neďaleko malebnej Banskej Štiavnice patril rodom Koháryovcov a Coburgovcov. Najznámejšími majiteľmi kaštieľa bol nemecký rod Coburgovcov. Sídlo malo pôvodne štyri vchody ako ročné obdobia a arkád bolo sedem podľa dní v týždni. Komíny tu mohli pomenovať podľa mesiacov v roku, keďže ich bolo dvanásť a týždne počítať podľa 52 izieb.
Svätý Anton sa podarilo uchovať vo veľmi dobrom stave. Vďačíme za to najmä bulharskému kráľovi Ferdinandovi, ktorý tam žil až do roku 1944. Keďže sa kaštieľ nachádzal v obklopení lesov, často tam pozývali návštevy na poľovačku. Preto sa i teraz preslávil ako poľovnícke múzeum.
Architektúra a symbolika
Traduje sa, že architektonický návrh vychádza zo symboliky kalendára. Dômyselný kaštieľ bol údajne vybudovaný na základe symboliky kalendára. 4 vchody predstavujú 4 ročné obdobia, 12 komínov mesiace v roku a 365 okien zase dni. Podľa architektov je postavenie budovy malým zázrakom. Má tvar štvorca a pozostáva zo štyroch krídel. Naplánovali ju na svahovitom teréne, takže na zachovanie dobrej statiky potrebovali využiť niekoľko architektonických trikov.
Interiér kaštieľa
Kaštieľ v Svätom Antone je označovaný za historický unikát, pretože si zachoval pôvodnú podobu s kompletným dobovým zariadením. Od roku 1954 bol sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, v súčasnosti expozície podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty (slohový nábytok najmä z 18 - 19. storočia, obrazy a iné), ako aj o vývine lesníctva a poľovníctva na Slovensku. Bohato vybavené izby a salóny predstavujú vkus a poľovnícku záľubu rodín Koháryovcov a Coburgovcov.
Mnohé kúsky nábytku, obrazov, umeleckých predmetov či rytín, ktoré sa tu nachádzajú, sú skutočne originálne a len výnimočne by ste ich našli v iných hradoch či kaštieľoch Slovenska. V interiéri môžete vidieť napríklad aj izbu vytapetovanú obrázkami z francúzskeho humoristického časopisu či zlatý salón s nábytkom, ktorý Mária Terézia darovala svojej dcére Marii Antoinette ako svatobný dar. Veľký park v minulosti využívali aj na organizovanie piknikov a medzi exponátmi môžete vidieť aj dobový piknikový kôš, ktorý si bulharský cár Ferdinand brával so sebou, keď išiel na výlet. Najkrajším bodom prehliadky je Zlatý salón.
Zlatý salón v kaštieli Svätý Anton.
Osobnosti spojené s kaštieľom
| Osobnosť | Zaujímavosti |
|---|---|
| Ferdinand Coburg | Bol medzi obyvateľmi Svätého Antona a Banskej Štiavnice veľmi obľúbený. Často chodieval na prechádzky a zhováral sa s nimi. Bol veľmi vzdelaný človek. Ovládal až osemnásť jazykov a vlastnil veľa kníh, ktoré si neustále čítal. Zaujímal sa o biológiu, zbieral chrobáky a tvoril herbár s rôznymi druhmi rastlín. V kaštieli môžete vidieť vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky. |
| Ištván Koháry | Bol vzdelaný, no ľudia ho považovali za čudáka. Jeho záujmom totiž boli duchovia, nadprirodzené javy a život po smrti. |
Legendy a strašidelné príbehy
Avšak nielen luxusný interiér priťahuje návštevníkov, o kaštieli tiež kolujú mnohé strašidelné príbehy. Ten najznámejší rozpráva o Ištvánovi Kohárym, ktorý bol pozoruhodným človekom. Bol vzdelaný, no ľudia ho považovali za čudáka. Jeho záujmom totiž boli duchovia, nadprirodzené javy a život po smrti. Mal tušenie, že v kaštieli sa nachádza nejaká tajná miestnosť aj istá tajomná kniha kníh.
Dalo mu veľa námahy, presvedčiť matku, nech mu prezradí, že tajná miestnosť bola jeho otcom zamurovaná, pretože sa tam diali veľmi čudné veci. Po dlhom bádaní po celom kaštieli sa mu ju napokon podarilo nájsť za obrazom jeho predka grófa Andreja Koháryho, ktorý dal kaštieľ postaviť. Hoci sa za obrazom nachádzali dvere, stena za nimi bola zamurovaná. Keď stenu odstránili, vošiel Ištván dnu a našiel zopár kusov nábytku a začiernené okno.
Keď nahliadol do prvej knihy, ktorú zbadal, začali sa vraj diať strašidelné veci. Predmety lietali, knihy padali z políc a to všetko sprevádzal veľký lomoz a rinčanie. Keď napokon knihu na naliehavé kričanie matky zavrel, konečne nastalo ticho. Od tohto okamihu však kaštieľ nemal pokoja a podobné veci sa opakovali. Na pomoc zavolali teda mnícha - vyháňača duchov, ktorý však už v minulosti na žiadosť jeho otca kaštieľ navštívil. Urobil zopár úkonov na vyháňanie zlých síl a namotal temné sily na palice ponorené do svätenej vody. Potom ich zlomil, hodil do suda, ktorý zavreli do tajnej komnaty a zamurovali ju.
Istá všetica mu povedala, že zomrie v tom roku, kedy sa mu nepodarí uloviť hlucháňa. A tak Ferdinand lovil a lovil a lovil, až kým krátko pred druhou svetovou vojnou kaštieľ vo Svätom Antone opúšta a vracia sa do rodného Coburgu. Posledný Ferdinandov hlucháň sa tu datuje rokom 1944. Ak by sa mali naplniť slová veštby, doma v Coburgu by ulovil už len troch. V roku 1948 totiž Ferdinand zomiera.
Aktivity a podujatia
V múzeu pravidelne organizujú zaujímavé podujatia, napríklad Detské dni sv. Huberta či letné divadelné predstavenia „Paradájz Píkčr“. Každý rok v septembri sa v Svätom Antone konajú poľovnícke slávnosti.
Praktické informácie pre návštevníkov
Svätý Anton leží asi 5 kilometrov od centra Banskej Štiavnici. Priamo pri zámku sa nachádza rozľahlé parkovisko. V prípade verejnej dopravy sú k dispozícii autobusové linky z Hontianskych Nemcov, B. Štiavnice a okolia. Vstup do expozície je umožnený aj návštevníkom s malým plemenom psa za podmienok, že ho budú niesť počas celej prehliadky na rukách v nepremokavej taške určenej na prepravu zvierat. Majiteľ psa si musí byť vedomý, že pokiaľ pes bude svojím správaním vyrušovať ostatných návštevníkov, musí expozíciu opustiť bez náhrady vstupného.