Ľudia a zvieratá sa stretávajú od počiatkov ľudskej existencie a ich vzájomný vzťah sa vyvíja. Zvieratá sa z kategórie potravy stali objektom rešpektu, obdivu i umenia.
Vzťah ľudí a zvierat preto nie je len predmetom záujmu biológov. Prírodovedci skúmajú vzájomné vzťahy zvierat navzájom, ale i kontaktov človeka so živočíchmi či zmeny správania zvierat v dôsledku neustále sa zvyšujúcich nárokov na životný priestor zo strany človeka (napr. zmeny v hniezdení dravých vtákov -napr. sokol myšiar sa paradoxne sťahuje do miest).
Previazanosť človeka so zvieratami skúmajú aj historici, keďže zvieratá neboli dôležité len ako potrava či ako prostriedok dopravy. Neraz sa stali i objektom úcty či zdrojom strachu a postupne získali v ľudskej spoločnosti i ďalšie hodnoty.
Európski historici sa už dávnejšie pokúšajú charakterizovať zmeny vo vzťahu ľudí k zvieratám i predstaviť symboliku (a jej premeny), ktorá sa viazala k jednotlivým druhom zvierat. Predmetom výskumu je najmä stredovek, v ktorom sa postupne kládli základy našej súčasnosti.
Hovorí sa, že ľudia prinášajú najvýznamnejšie objavy v tom, čo ich nesmierne zaujíma a zároveň vzbudzuje ich zvedavosť. Historička Daniela Dvořáková má k zvieratám - ku koňom, psom i mačkám - veľmi blízko aj vo svojom osobnom živote, a preto nie je vôbec prekvapením, že aj svoju profesionálnu pozornosť sústredila okrem iného na výskum vzťahu ľudí k zvieratám v stredoveku.
Medveď - predok elity
Stredovek bol pretkaný symbolikou, preto neprekvapuje, že aj zvieratá v danej ére niesli mnohé symbolické významy a zosobňovali rôzne vlastnosti. Práve symboly a vlastnosti pripisované zvieratám sú predmetom výskumu historikov stredoveku.
Podrobným výskumom bádatelia neraz zisťujú premenlivosť významov a veľmi často i ambivalentnosť symboliky niektorých zvierat. Dôležitými prameňmi sú beštiáre a obrazy.
Beštiáre sú súpisy skutočných i imaginárnych zvierat, v ktorých existenciu stredovekí ľudia verili, s bohatými ilustráciami. Ich súčasťou boli aj texty, pomocou ktorých boli predstavené skutočné alebo domnelé vlastnosti zvierat s moralizujúcim účelom. Dnes sú beštiáre pre historikov dôležitou studnicou poznania a porozumenia symbolike zvierat v stredoveku.
Pomocou beštiárov a ďalších prameňov historici postupne skladajú obraz mentálneho sveta stredovekých ľudí a jeho premenu dotýkajúcu sa ich vzťahu ku konkrétnym zvieratám.
Výraznú zmenu symboliky v stredoveku zaznamenal medveď. Zmena vnímania medveďa je fascinujúca a stojí za to ju stručne priblížiť.
Sila medveďa ako totemického zvieraťa bola veľmi silná, preto bolo potrebné, aby z pôvodného kráľa zvierat nastala premena ku zvieraťu zosmiešňovanému a opovrhovanému. V ranom stredoveku bol medveď váženým mocným zvieraťom, ktoré sa preniklo i do rodových mýtov niektorých kráľovských rodov.
Predstava, že medveď mohol mať potomkov so ženami, bola v danom období veľmi rozšírená a akceptovaná. Miestami sa udržala až do 16. storočia.
Zmenu náhľadu na medveďa systematicky menila cirkev, ktorej sa nepáčilo dominantné postavenie medveďa uctievaného ako totemického zvieraťa. Mnohými hagiografickými legendami sa snažila podriadiť medveďa svätcom ako ich pomocníkov, aby im odobrali silu a moc.
Neskôr sa medveď stal aj jedným zo symbolov diabla a nakoniec sa stal poníženým cirkusovým zvieraťom. Jeho miesto zabral lev, ktorý však tiež musel prejsť zmenou vnímania. Na rozdiel od medveďa však prešiel od negatívneho postavenia k pozitívnemu.
Symbolika zvierat je veľmi fascinujúca a v knihe je jej venovaný najrozsiahlejší blok (Zviera ako symbol) siedmych štúdií, ktoré sa od seba líšia spracovaním. Výraznejšiu stopu v pamäti čitateľov zanechávajú štúdie, ktoré sú venované jednému konkrétnemu zvieraťu, než štúdie venované všeobecným otázkam.
Zaujímavú premenu symboliky našla Milada Studničková v ponímaní muchy (Musca, creatura minima: Co vše může znamenat moucha na středověkém obraze) vo vnímaní muchy (musca dureriana). Od vrcholného stredoveku (13. stor.) predstavovala mucha predovšetkým ohrozenie telesnej, rituálnej a najmä morálnej čistoty.
Neskôr v neskorom stredoveku (v 15. - 16. stor.) sa k spomínanému vnímaniu pridalo i ponímanie muchy ako symbolu márneho úsilia, pojašenosti a predstavou hmyzu ako pôvodcu duševného ochorenia, čo sa premietlo i do výrazu musca in crebro (mucha v mozgu, resp. naše známe chrobák v hlave).
Čo znamenajú zvieracie symboly v heraldike? - Umenie naprieč kultúrami
Ilustrácia z stredovekého bestiára
Kaštieľ vo Svätom Antone
Našu najväčšiu expozíciu venovanú poľovníctvu nájdete v kaštieli vo Svätom Antone. Kaštieľ vo Svätom Antone neďaleko malebnej Banskej Štiavnice patril rodom Koháryovcov a Coburgovcov. Dostavaný bol v druhej polovici 18. storočia v štýle neskorého baroka.
Všetko sa vraj stavalo v duchu kalendára. Sídlo malo pôvodne štyri vchody ako ročné obdobia a arkád bolo sedem podľa dní v týždni. Komíny tu mohli pomenovať podľa mesiacov v roku, keďže ich bolo dvanásť a týždne počítať podľa 52 izieb.
Dni v roku však pozorne počítal aj posledný majiteľ kaštieľa Ferdinand Coburg. Tento bulharský cár sa venoval prírodovede. V jeho zbierkach by ste našili rôzne rastliny či chrobáky, ale tiež viacero odborných textov, ktoré sám nápísal.
K rozhľadu mu určite pomohlo i to, že bol, ako sa hovorí, osemnásťkrát človekom. Ferdinand sa často venoval tradične panskej kratochvíli - poľovačke.
Západná chodba kaštieľa je lemovaná trofejami danielov, kamzíkov či hlucháňov. No a práve hlucháne tu nie sú len tak z rozmaru. Podľa slov legendy rok čo rok doslova zachraňovali holý život. A nie hocijaký, ale rovno ten panovníkov.
A tak Ferdinand lovil a lovil a lovil, až kým krátko pred druhou svetovou vojnou kaštieľ vo Svätom Antone opúšťa a vracia sa do rodného Coburgu. Posledný Ferdinandov hlucháň sa tu datuje rokom 1944. Ak by sa mali naplniť slová veštby, doma v Coburgu by ulovil už len troch. V roku 1948 totiž Ferdinand zomiera.
Kaštieľ svätý Anton
Poľovníctvo v Betliari
História Betliara je nepredstaviteľná bez poľovníckeho kaštieľa. Kaštieľ v Betliari je ale jedným z mála miest na Slovensku, možno sú celkovo iba tri také miesta, ktoré po druhej svetovej vojne nerozkradli a do dnešného dňa sa v ňom nachádza pôvodný inventár.
Keďže kaštieľ v Betliari v minulosti slúžil výhradne poľovníckym reprezentačným cieľom, zachovali sa v ňom pre budúce generácie kolekcie trofejí a poznámok o poľovačkách a cestách za poľovníctvom rodiny Andrássyovcov.
Podobná historická zbierka poľovníctva sa nachádza snáď iba v Svätom Antone v pozostalosti Koháryovcov, neskôr bulharského cára Ferdinanda Coburgského.
Poľovný revír Betliara je 17 810 ha, z čoho 15 803 tvorí les. Poľovníci najčastejšie navštevovali dvadsať kilometrov dlhú Súľovú dolinu, kde na Súľovskom sedle stál reprezentačný poľovnícky dom.
Medzi významné poľovnícke udalosti patrili betliarske poľovačky na medvede. Na týchto poľovačkách sa často účastnili aj členovia európskych panovníckych rodov, preto sa poľovačky často objavovali na titulkách svetovej dobovej tlače. Na týchto poľovačkách boli výsledkami úlovky 3-5 kusov medveďov.