Svätý Anton Paduánsky, vlastným menom Fernando Martins de Bulhões, je jednou z najuctievanejších postáv katolíckej cirkvi. Je známy ako patrón pri hľadaní stratených vecí, ale jeho život a dielo sú oveľa bohatšie a inšpiratívnejšie.
Raný život a vstup do rádu
Svätý Anton Paduánsky sa narodil v roku 1195 v Lisabone v šľachtickej rodine. Jeho krstné meno bolo Ferdinand Buglione. Jeho život začal v Lisabone, kde sa narodil v roku 1195 do zbožnej, šľachtickej rodiny. Jeho matka sa volala Mária .
Keď mal desať rokov, dali ho do školy, ktorú otvorili kanonici pri biskupskom chráme v Lisabone, kde pôsobil aj jeho strýc. V pätnástich rokoch začal Ferdinand vážne premýšľať, v ktorom povolaní by najlepšie slúžil Bohu. Rodičia ho priviedli k priorovi rehoľných kanonikov sv. Augustína. Tu chcel celým srdcom slúžiť Bohu.
No v tomto kláštore nenašiel úplný pokoj, rušili ho časté návštevy príbuzných a priateľov. Požiadal predstavených o preloženie do iného kláštora. Jeho žiadosti vyhoveli a po dvoch rokoch odišiel do kláštora Sv. kríža v Coimbre. Tu našiel túžený svätý pokoj. Usilovne študoval sv. písmo, spisy cirkevných otcov, najmä sv. Augustína. Stal sa znalcom sv. písma, vedel naspamäť celé knihy.
Blízko Coimbre vznikol v tom čase aj františkánsky kláštor, ktorý začal Ferdinand obdivovať, a tak so súhlasom priora prestúpil k františkánom a prijal meno Anton. Po kňazskej vysviacke prestúpil k bratom františkánom, aby mohol ako misionár šíriť vieru medzi africkými národmi.
Vstup do františkánskeho rádu a misie
V roku 1220 si obliekol rúcho sv. Františka v malom Františkánskom kláštore sv. Antona pustovníka. Vtedy odložil svoje krstné meno Ferdinand a prijal rehoľné meno Anton. Čoskoro ho prestavení spolu s jedným bratom poslali do Afriky. Len čo obaja misionári odcestovali do Maroka, Anton dostal silnú horúčku a nemohol apoštolovať. Horúčka ho trápila celú zimu.
Keď sa predstavení dozvedeli o jeho chorobe, prikázali mu vrátiť sa domov. Anton poslúchol, ale domov, do vlasti nedošiel, lebo búrka zahnala loď k pobrežiu Sicílie. Tam sa dozvedel, že sv. František zvoláva na Turíce r. 1221 schôdzu všetkých bratov do svojho rádu do Assisi. Zaumienil si, že tam pôjde, aby poznal sv. Františka. Zbedačený chorobou, obrátil sa na brata Graciána, predstaveného rímskej provincie a ponúkol sa mu na najnižšie práce v kláštore. Ten ho prijal a poslal do malého kláštora sv. Pavla pri meste Forli. Vykonával najťažšie práce, postil sa, rozjímal.
Počas vysviacky augustiniánskych a františkánskych bratov na kňazov bol Anton vyzvaný, aby kázal. Najprv nechcel, no z poslušnosti vystúpil na kazateľnicu. Všetci obdivovali jeho múdrosť a slová, čím sa stal významným kazateľom. Vo františkánskom kláštore bol vyhlásený za kňaza a ako novokňaz mal kázeň, spočiatku nesmelo, postupne jeho slová boli mocnejšie a ohnivejšie, plné múdrosti, čo si všimli aj jeho predstavení. Anton sa stal veľkým a nevídaným kazateľom. Jeho hlas znel ako zvon. Vľúdna tvár, čistý pohľad na ľudí veľmi pôsobili.
Kazateľská činnosť a učiteľstvo
Anton sa stal veľmi známym a vyhľadávaným kazateľom. Niekedy mal až tridsaťtisíc poslucháčov. Istý čas bol profesorom teológie v Padove, kde žil pokorným spôsobom života, dokým sa znova plne venoval kazateľskému úradu. Na výzvu pápeža Alexandra IV. napísal „Kázne na sviatky svätých“. (1231)
Sv. Anton poznal Písmo sväté, dokázal z neho vždy vhodne citovať. Hovoril plynule po taliansky aj po francúzsky. Keď sv. Anton prvýkrát vypočul kázeň sv. Františka z Assisi, bol ňou hlboko nadchnutý. Pápež Gregor IX. bol Antonovou kázňou hlboko nadchnutý. Kázal nielen v kostoloch, ale aj v okolí chrámov. Ľudia prichádzali už v hlbokej noci, len aby získali čo najlepšie miesto.
Svätý František z Assisi ho poveril, aby sa stal prvým učiteľom teológie v františkánskej reholi .
Dňa 4. októbra 1226 zomrel František z Assisi, na pohreb išiel aj Anton. Cestou sa zastavil v Ríme, kde ho pápež Gregor IX. vyzval, aby kázal prítomným pútnikom.
Sv. Anton Paduánsky bol obľúbencom sv. Františka z Assisi. Sv. František mu prejavoval plnú dôveru a po smrti sv. Františka sa mohol spoľahnúť na brata Eliáša, ktorý po smrti sv. Františka čas získal silné pozície vo františkánskom ráde.
Pre svoju schopnosť vyvracať bludné učenia bol dokonca nazývaný „Kladivom na kacírov“ .
Zázraky sv. Antona Paduánskeho - Živé Božie milosrdenstvo (EWTN) Epizóda 144 s otcom Chrisom Alarom, MIC
Posledné roky a smrť
V pôstnom čase často kázal v Padove, pričom pre pokročilú vodnatieľku veľmi trpel. V roku 1230 sa jeho zdravotný stav neustále zhoršoval. Plne sa nezotavil z ochorenia, ktoré ho postihlo v severnej Afrike. V roku 1231, vo veku 36 rokov, cítil, že jeho sily sú už značne vyčerpané. Rozhodol sa preto vrátiť do Padovy, kde si pripravil svoje posledné pôstne kázne. Urobil všetko potrebné, aby sa mohol pripraviť na odchod do večnosti.
13. júna 1231 neočakávane zamdlel pri chudobnom obede s bratmi. Preniesli ho do kláštora Arcella, kde žili sestry sv. Kláry. V kláštore sa vyspovedal, prijal sviatosť pomazania chorých, zaspieval svoju obľúbenú mariánsku pieseň, ktorú sám zložil (Ó, preslávna pani), pozrel do neba a povedal: „Vidím svojho Pána“. Zomrel 36 ročný 13. júna 1231.
Svätorečenie a odkaz
Necelý rok po smrti ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. Z Padovy sa úcta sv. Antona rýchlo šírila do celého sveta. Pápež Pius XII. 16. januára 1946 potvrdil úctu „evanjelického učiteľa“ (Doctor evangelicus) a rozšíril ju na celú Cirkev.
Vďaka početným zázrakom, ktoré sa začali diať pri jeho hrobe, ho necelý rok po smrti, 30. mája 1232, pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. Úcta k nemu sa veľmi rozšírila, je len málo kostolov, kde sa nenachádza jeho socha.
Sv. Anton sa vyobrazuje s ľaliou a s malým Ježiškom na rukách. Podľa legendy, v Padove, hostiteľ uvidel sv. Antona s Ježiškom na rukách. V dieťati spoznal Ježiša Krista. Sv. Anton je patrónom stratených vecí, z ľalií sa získava aj tzv. „Olej sv. Antona“, extrakt z lisovania požehnaných kvetov. Sviatok sv. Antona alebo jednoducho pre jeho sochu je 13. júna. Ľalie sa môžu nosiť aj kedykoľvek. Sv. Anton sa zobrazuje aj s knihou, práve preto, že bol vyhlásený učiteľom Cirkvi.
V Padove začali stavať chrám zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu a do tohto chrámu uložili svätcove ostatky.
Je známy ako patrón stratených vecí , ale aj chudobných, cestujúcich a rôznych iných potrieb . Jeho rozsiahle patrónstvo v rôznych oblastiach života poukazuje na hlbokú dôveru a náklonnosť, ktorú k nemu ľudia prechovávajú, a na ich vieru v jeho mocný príhovor.
Spojenie so stratenými vecami pramení z konkrétnej udalosti, keď sa stratila kniha žalmov, ktorú používal .
V umení je často zobrazovaný s ľaliou (symbol čistoty) a/alebo s Dieťaťom Ježišom (odraz videnia, ktoré mal) .
Svätý Anton je najviac známy ako patrón pri hľadaní stratených vecí. Je vzývaný ako patrón stratených vecí, stratených prípadov. Ľudia svätého Antona spravidla považujú za užitočného pomocníka pri hľadaní stratených vecí. Najčastejšie je vnímaný ako nenahraditeľný pomocník pri hľadaní stratených vecí.
Svätý Anton je už stáročia veľmi obľúbeným svätcom medzi ľuďmi. Svedčí o tom aj množstvo sôch a vyobrazení, ktoré sa nachádzajú v takmer každom kostole. Pre mnohých predstavuje postavu dokonalého svätca, ktorý nikdy neurobil chybu.
Svätý Anton Paduánsky | Kompletný príbeh ho vyhlásil za svätého.
Dôležité dátumy zo života svätého Antona Paduánskeho
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1195 | Narodenie v Lisabone |
| 1220 | Vstup do františkánskeho rádu |
| 1221 | Stretnutie so sv. Františkom v Assisi |
| 1231 | Úmrtie v Padove |
| 1232 | Svätorečenie pápežom Gregorom IX. |
Modlitba k svätému Antonovi Paduánskemu:
Ó Bože, dopraj nám milosť, aby sme sv. Antona Paduánskeho, Tvojho sluhu a vyznávača dokázali dokonale nasledovať a na jeho orodovanie sa stali účastnými večných radostí. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.