Obec Svätý Anton, ležiaca v srdci Štiavnických vrchov na strednom Slovensku, je známa predovšetkým vďaka monumentálnemu barokovo-klasicistickému kaštieľu s prekrásnym anglickým parkom. Do roku 1996 bola obec známa aj pod názvom Antol. Od roku 1985 je celý areál kaštieľa vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266, kedy sa nazývala Scentantollo. Názov obce sa postupne menil: z roku 1276 je písomne doložený názov Sanctus Antonius, z roku 1342 Zenthantal, z roku 1808 Swatý Antal, z roku 1920 Svätý Anton, z roku 1960 Antol; po maďarsky sa nazývala Szenantal, po nemecky In der Au, Sankt Anton.
Z historického hľadiska je významné sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. V roku 1266 obec patrila Huntovcom, v roku 1342 hradu Čabraď, od 16. storočia panstvu Sitno - Pálffyovcom, v roku 1582 Illésházyovcom, v roku 1622 Koháryovcom, od roku 1826 Coburgovcom. V obci bolo mýto. Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský.
V roku 1715 obec mala 30 domácností. V roku 1828 malo 172 domov a 1030 obyvateľov, ktorí sa živili prácou v baniach, v miestnom kameňolome a v lesoch. Za I. ČSR časť obyvateľov pracovala v baniach a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici a okolí, malá časť v poľnohospodárstve. V obci bola tehelňa. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD). Obyvatelia pracovali v Banskej Štiavnici, Krupine, Banskej Belej a v miestnom JRD.
Sv. Anton Paduánsky, krstným menom Ferdinand, je najviac známy ako patrón pri hľadaní stratených vecí. Jeho život začal v Lisabone, kde sa narodil v roku 1195 do zbožnej, šľachtickej rodiny. Neskôr uvažoval o svojom povolaní a rozhodol sa vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v Lisabone. Kvôli častým návštevám príbuzných však v kláštore nenašiel pokoj a požiadal o preloženie do kláštora sv. Kríža v Coimbre. Blízko Coimbre vznikol v tom čase aj františkánsky kláštor, ktorý začal Ferdinand obdivovať, a tak so súhlasom priora prestúpil k františkánom a prijal meno Anton.
Bol vyslaný na misie do Afriky, kde však ochorel a poslali ho domov. Neskôr sa stretol s ostatnými bratmi františkánmi po tom, čo ich zvolal František z Assissi. Počas vysviacky augustiniánskych a františkánskych bratov na kňazov bol Anton vyzvaný, aby kázal. Najprv nechcel, no z poslušnosti vystúpil na kazateľnicu. Všetci obdivovali jeho múdrosť a slová, čím sa stal významným kazateľom. Istý čas bol profesorom teológie v Padove, kde žil pokorným spôsobom života, dokým sa znova plne nevenoval kazateľskému úradu. Zomrel pre chorobu v roku 1231 a necelý rok po smrti ho Pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého.
Svätý Anton Paduánsky
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ vo Svätom Antone neďaleko malebnej Banskej Štiavnice patril rodom Koháryovcov a Coburgovcov. Dostavaný bol v druhej polovici 18. storočia v štýle neskorého baroka. Postavili ho v roku 1744 v štýle neskorého baroka, na mieste staršieho hradu vybudovaného pre hontianskeho župana a cisárskeho generála Andreja Koháryho. Kaštieľ sa neskôr stal majetkom bohatej rodiny Coburgovcov. Do konca druhej svetovej vojny v ňom žil niekdajší bulharský cár Ferdinand Coburg.
Kaštieľ bol postavený v 20. rokoch 18. storočia, súčasnú neskorobarokovú podobu získal v poslednej tretine 19. storočia. V 15. storočí stál na mieste kaštieľa malý zámoček, v 16. stor. väčší hrad a od r. 1722 dvojkrídly kaštieľ. Prvým majiteľom bol Štefan II. Koháry. Do dnešnej podoby dal kaštieľ prestavať v roku 1750 hlavný župan Hontianskej župy Andrej Koháry.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín.
Architektúra kaštieľa
V architektúre kaštieľa je vyjadrená symbolika kalendára. Uznávaný viedenský architekt Ján Entzenhofer zahrnul do stavebnej koncepcie kalendárnu symboliku: 4 vchody, 7 arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. Má štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. Poschodový objekt štvorkrídlového pôdorysu s ústredným nádvorím má všetky znaky reprezentačného sídla. Klenutý podjazd s priehľadom do nádvoria vedie na reprezentačné schodište, ktorého architektúru doplnili maliarskymi a sochárskymi dielami odzrkadľujúcimi vplyvy talianskeho a rakúskeho umenia.
Kaštieľ Svätý Anton
Interiér kaštieľa
Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. Na prvé poschodie sa prichádza z podjazdu hlavného vchodu v severnom krídle reprezentačným schodišťom s kamennými sochami do prijímacích priestorov. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko - reprezentačnch miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom prepojené miestnosti. Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke.
V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy.
Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom. Hneď na začiatku prehliadky vám udrú do očí štyri nádherné benátske zrkadlá. Ústna tradícia hovorí, že keď sa do nich pozrie žena, tak opeknie, ale keď sa v nich prezerá chlap, tak ošpatnie.
Kaštieľ Svätý Anton, SLOVAKIA
V poľovníckej jedálni kaštieľa svätý Anton vás okrem vzácnych kusov nábytku zaujme starý príborník, na ktorom je v starej nemčine napísaná nezabudnuteľná životná pravda: „jedz, čo je dobré, hovor, čo je pravdivé, pi, čo je svieže a miluj, čo je vzácne.“ V pracovni bulharského cára sa nachádza jeden unikátny exponát. Na pohľad obyčajný stôl z druhej polovice 19. storočia ukrýva jedinečnú pamiatku - vlastnoručné kresby a maľby cára Ferdinanda spolu s jeho autentickými poznámkami. Najstaršia kresba pochádza z roku 1877, keď mal cár iba 18 rokov a poslednú vetu napísal v roku 1934 ako 73 ročný: „Jediný a posledný z môjho veľkého rodu“.
V kaštieli je umiestnená poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku. Expozícia obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Na prvý pohľad hneď zaujme interiér Zlatého salóna z obdobia klasicizmu zariadeného nábytkom v štýle Ľudovíta XVI. Salón je jedinečný aj tým, že nábytok je vyrezávaný z lipového dreva a zlátený 24 - karátovým zlatom. Celý salónny komplet bol údajne svadobným darom Márie Terézie Márii Antoinette. Dostal sa sem v tridsiatich rokoch, po tom, ako ho v Paríži kúpil bulharský cár Ferdinand.
Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
V južnom krídle kaštieľa je kaplnka Nanebovzatia Panny Márie s nádhernou freskomaľbou od A. Schmidta. Z južného traktu kaštieľa vystupuje kaplnka bohato zdobená freskami neskorobarokového iluzionistického priestoru s voľným priehľadom. Kaplnka je zvýraznená aj navonok na priečelí, ktoré ukončuje freska spájajúca cirkevný námet s motívom obrazu donátora. Najbohatšie zdobeným priestorom v kaštieli je kaplnka. Jej fresková výzdoba bola realizovaná v r. 1748-1752 banskoštiavnickým maliarom A. Schmidtom. Klenbové fresky zobrazujú alegóriu Starého a Nového zákona, cirkvi a anjelov - hudobníkov.
Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
Exteriér
K areálu patrí baroková sýpka z r. 1750, prícestná kaplnka Sv. Jána Nepomuckého z 18. stor., dve hospodárske budovy, skleník a 30 ha park. Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami z 18. storočia. Do kompozície parku začlenili rôzne druhy drobnej architektúry, vodopád a jazierko. Je vhodný na romantické prechádzky.
Súčasnosť kaštieľa
Od roku 1954 bol sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, špecializovaného celoslovenského múzea s pozoruhodnými zbierkami prírodovednými, historickými i umeleckými. V súčasnosti expozície, umiestnené v kaštieli, podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty (slohový nábytok najmä z 18 - 19. storočia, obrazy a iné), ako aj o vývine lesníctva a poľovníctva na Slovensku. Pozornosť púta aj izba tapetovaná dobovými ilustráciami najmä z francúzskych humoristických časopisov, poľovnícke zbrane a trofeje, lesnícke zariadenia, nástroje a pomôcky a ďalšie exponáty. Kaštieľ aj areál parku sú prístupné verejnosti.
Múzeum vo Sv. Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Je to špecializovaná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Múzeum cieľavedome a systematicky zhromažďuje zbierkové predmety, odborne spracováva umelecko-historický a poľovnícky zbierkový fond múzea, zbierkové predmety sprístupňuje verejnosti formou stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav. Múzeum vo Sv. Antone je celoslovenským poľovníckym múzeom a má mnohé zahraničné aktivity.
Poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií.
Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti - Dni sv. Huberta.
Legendy a zaujímavosti
- Prvými majiteľmi boli Koháryovci. František Jozef bol vášnivým poľovníkom, ktorý trávil v lesoch veľa voľných chvíľ. Lenže časom to už začalo prekážať zvieratám, ktoré zosnovali pomstu. Uniesli jeho jedinú dcéru, ktorú postavili pred súd. Počas neho sa rozhodli, že nevinné dievča nezabijú, ale porátajú sa s jej otcom.
- Ferdinand Coburg: Bol veľmi vzdelaný človek. Ovládal až osemnásť jazykov a vlastnil veľa kníh, ktoré si neustále čítal. Zaujímal sa o biológiu, zbieral chrobáky a tvoril herbár s rôznymi druhmi rastlín. V kaštieli môžete vidieť vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky.
- Benátske zrkadlá: V jednej z miestností uvidíte nádherné benátske zrkadlá. Tie vraj v sebe ukrývajú veľkú moc. Keď sa do nich pozrie žena, tak ihneď opeknie.
Kostol sv. Antona Pustovníka
Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.
Kostol sv. Antona Pustovníka
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov.
Keď v minulosti prišiel do Svätého Antona chýrny umelec Anton Schmidt na pozvanie práve Andreja Koháryho (1755) mal za to, aby tu zanechal dielo. Jeho tvorba v kaštieli je všade navôkol a aj tu v objekte prícestnej barokovej kaplnky. Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby, a tým sa kaplnka v samotnom okolí vymyká bežnej všednosti. Samotné freskomaľby sú pôvodné vo vzácnej slohovej jednote bez mladších zmien a zásahov.
Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. Možno aj mala tendencie niesť poslanie, aby bola miestom posledného odpočinku, ale dnes už vieme, že tomu tak nie je a ide tu o oveľa viac, bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému.
V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.
Ďalšie pamätihodnosti obce
- Bašta: Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplatila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska - Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
- Mýtnica: Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone.
- Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku: 18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka.
- František štôlňa: Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František štôlňa.
- Ďalšie pamätihodnosti: Bývalá tehelňa, Banská budova a stupa, Kríž s Ukrižovaným, Požiarna zbrojnica, Katolícka fara, Hospodársky objekt, Mlyn, Hostinec, Studňa, Pivovar.
Drevené sošky svätého Antona
V obci Svätý Anton a jej okolí sa nachádzajú aj drevené sošky svätého Antona, ktoré sú často ručne vyrezávané a maľované. Tieto sošky sú obľúbeným náboženským predmetom a suvenírom.
UPOZORNENIE MATERIÁL: Všetky sochy a drevorezby do veľkosti 60 cm sú štandardne vyrezávané z vybraného horského javorového dreva, sochy veľkosti 60 cm alebo väčšie sú vyrezávané z lipového dreva (latinsky sacrum lingum), pokiaľ nie je uvedené inak.
FARBA: Vzhľadom na charakter našej práce a použité materiály sa môžu farebné odtiene produktov mierne odlišovať od zverejnených fotografií. Aj keď sa snažíme, čo najpresnejšie reprezentovať naše produkty, skutočný produkt môže mať mierne odchýlky vo farbe, dizajne alebo detailoch v dôsledku jedinečnej výroby umeleckých diel.
DOBA VÝROBY: Doba výroby je približne 1-4 týždne v závislosti od položky a veľkosti.