Obec Svätý Anton sa nachádza v srdci Slovenska, v okrese Banská Štiavnica a je obľúbenou destináciou pre tých, ktorí hľadajú pokoj a spojenie s prírodou. Malebnej dedinke Sv. Anton len na skok od Banskej Štiavnice dominuje majestátny kaštieľ obklopený lesoparkom. Obec je známa najmä svojimi historickými pamiatkami, ktoré svedčia o jej bohatej minulosti. Až do roku 1996 bola obec známa aj pod názvom Antol.
St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from Banská Štiavnica. The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266, kedy sa nazývala Scentantollo. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal.
Z historického hľadiska je významné sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. V roku 1266 obec patrila Huntovcom, v roku 1342 hradu Čabraď, od 16. storočia panstvu Sitno - Pálffyovcom, v roku 1582 Illésházyovcom, v roku 1622 Koháryovcom, od roku 1826 Coburgovcom.
V roku 1715 obec mala 30 domácností. V roku 1828 malo 172 domov a 1030 obyvateľov, ktorí sa živili prácou v baniach, v miestnom kameňolome a v lesoch. Za I. ČSR časť obyvateľov pracovala v baniach a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici a okolí, malá časť v poľnohospodárstve. V obci bola tehelňa. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD). Obyvatelia pracovali v Banskej Štiavnici, Krupine, Banskej Belej a v miestnom JRD.
Kaštieľ Antol 1983
Kaštieľ Svätý Anton
Dominantou dediny je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Kaštieľ Svätý Anton, sa označuje aj ako Kaštieľ Antol alebo Koháriovský kaštieľ. Nachádza pol lesom v obci Svätý Anton, neďaleko od mesta Banská Štiavnica.
Barokovo - klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami.
Kaštieľ patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ).
Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo. Výstavba mohutnej štvorkrídlovej budovy si vyžadovala staviteľský fortieľ. Dnešní školení statici len krútia hlavami, aké úskalia zvládli starí murárski majstri len s kameňom, pieskom, tehlou, drevom a vápnom.
Vlastníci Kaštieľa
V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 - 1918 bulharský cár.
Majiteľmi boli Koháriovci a Coburgovci, rody, ktoré sa sobášnou politikou stali príbuznými kráľovských rodín z Francúzska, Portugalska, Belgicka a jeden z Coburgovcov sa stal bulharským cárom. Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov.
Legenda o Koháryovcoch: Prvými majiteľmi boli Koháryovci. František Jozef bol vášnivým poľovníkom, ktorý trávil v lesoch veľa voľných chvíľ. Lenže časom to už začalo prekážať zvieratám, ktoré zosnovali pomstu. Uniesli jeho jedinú dcéru, ktorú postavili pred súd. Počas neho sa rozhodli, že nevinné dievča nezabijú, ale porátajú sa s jej otcom. Posledný Koháry bol veľmi vášnivým poľovníkom. Jedného dňa sa však zvieratá rozhodli, že už viacej nebudú trpieť jeho výstrelky a uniesli mu jeho dcérku Máriu Antóniu Gabrielu do lesa. Tu sa konal veľký súd za prítomnosti všetkých zvierat. Jeho výsledkom bolo originálne rozhodnutie. Dcérku prepustili na slobodu ale rozhodli, že František Jozef Koháry nebude mať nikdy mužského potomka.
Architektúra a Symbolika
V architektúre kaštieľa je vyjadrená symbolika kalendára. Uznávaný viedenský architekt Ján Entzenhofer zahrnul do stavebnej koncepcie kalendárnu symboliku: 4 vchody, 7 arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. Má štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. Poschodový objekt štvorkrídlového pôdorysu s ústredným nádvorím má všetky znaky reprezentačného sídla. Klenutý podjazd s priehľadom do nádvoria vedie na reprezentačné schodište, ktorého architektúru doplnili maliarskymi a sochárskymi dielami odzrkadľujúcimi vplyvy talianskeho a rakúskeho umenia.
Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku.
Interiér kaštieľa
Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. Na prvé poschodie sa prichádza z podjazdu hlavného vchodu v severnom krídle reprezentačným schodišťom s kamennými sochami do prijímacích priestorov. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko - reprezentačnch miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom prepojené miestnosti. Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke.
V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy.
Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom. Hneď na začiatku prehliadky vám udrú do očí štyri nádherné benátske zrkadlá. Ústna tradícia hovorí, že keď sa do nich pozrie žena, tak opeknie, ale keď sa v nich prezerá chlap, tak ošpatnie.
V poľovníckej jedálni kaštieľa svätý Anton vás okrem vzácnych kusov nábytku zaujme starý príborník, na ktorom je v starej nemčine napísaná nezabudnuteľná životná pravda: „jedz, čo je dobré, hovor, čo je pravdivé, pi, čo je svieže a miluj, čo je vzácne.“ V pracovni bulharského cára sa nachádza jeden unikátny exponát. Na pohľad obyčajný stôl z druhej polovice 19. storočia ukrýva jedinečnú pamiatku - vlastnoručné kresby a maľby cára Ferdinanda spolu s jeho autentickými poznámkami. Najstaršia kresba pochádza z roku 1877, keď mal cár iba 18 rokov a poslednú vetu napísal v roku 1934 ako 73 ročný: „Jediný a posledný z môjho veľkého rodu“.
Aby to však nevyzeralo tak, že jediné čo si môže návštevník kaštieľa svätý Anton pozrieť, sú iba trofeje, urobme si menšiu exkurziu po obytných interiéroch tohto letného cárskeho sídla. Na prvý pohľad hneď zaujme interiér Zlatého salóna z obdobia klasicizmu zariadeného nábytkom v štýle Ľudovíta XVI. Salón je jedinečný aj tým, že nábytok je vyrezávaný z lipového dreva a zlátený 24 - karátovým zlatom. Celý salónny komplet bol údajne svadobným darom Márie Terézie Márii Antoinette. Dostal sa sem v tridsiatich rokoch, po tom, ako ho v Paríži kúpil bulharský cár Ferdinand.
Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
V južnom krídle kaštieľa je kaplnka Nanebovzatia Panny Márie s nádhernou freskomaľbou od A. Schmidta. Z južného traktu kaštieľa vystupuje kaplnka bohato zdobená freskami neskorobarokového iluzionistického priestoru s voľným priehľadom. Kaplnka je zvýraznená aj navonok na priečelí, ktoré ukončuje freska spájajúca cirkevný námet s motívom obrazu donátora. Najbohatšie zdobeným priestorom v kaštieli je kaplnka. Jej fresková výzdoba bola realizovaná v r. 1748-1752 banskoštiavnickým maliarom A. Schmidtom. Klenbové fresky zobrazujú alegóriu Starého a Nového zákona, cirkvi a anjelov - hudobníkov.
Múzeum a Expozície
Od roku 1954 bol sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, v súčasnosti expozície podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty (slohový nábytok najmä z 18 - 19. storočia, obrazy a iné), ako aj o vývine lesníctva a poľovníctva na Slovensku. Dnes je kaštieľ sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo. Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri.
Od roku 1962 kaštieľ slúži ako múzeum. V súčasnosti sa v ňom nachádza umeleckohistorická a najväčšia poľovnícka expozícia svojho druhu na Slovensku. Obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií.
Zbierať, dokumentovať, chrániť a prezentovať tieto vzácne exponáty súvisiace s rodmi Koháry a Coburg je poslaním Múzea vo Sv. Antone. Okrem toho tiež spracováva, sprístupňuje a využíva hmotné dokumenty vo vzťahu ku komplexnej dokumentácii vývoja a súčasnosti poľovníctva na Slovensku.
| Expozícia | Obsah |
|---|---|
| Umeleckohistorická | Slohový nábytok z 18. a 19. storočia, obrazy |
| Poľovnícka | Trofeje zveri, historické poľovné zbrane, obrazy, umelecké predmety, knihy, časopisy, fotografie |
Park a Okolie
Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta - umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta.
V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí - Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov.
Kostol sv. Antona Pustovníka
Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov.
Keď v minulosti prišiel do Svätého Antona chýrny umelec Anton Schmidt na pozvanie práve Andreja Koháryho (1755) mal za to, aby tu zanechal dielo. Jeho tvorba v kaštieli je všade navôkol a aj tu v objekte prícestnej barokovej kaplnky. Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby, a tým sa kaplnka v samotnom okolí vymyká bežnej všednosti. Samotné freskomaľby sú pôvodné vo vzácnej slohovej jednote bez mladších zmien a zásahov. Určite však starí majstri očakávali, aby tieto nádherné diela mohli byť na obdiv všetkým a určite dúfali, že sa o nich postarajú aj nasledovné generácie.
Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. Možno aj mala tendencie niesť poslanie, aby bola miestom posledného odpočinku, ale dnes už vieme, že tomu tak nie je a ide tu o oveľa viac, bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému.
V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.
Ďalšie pamätihodnosti obce
Bašta
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplatila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska - Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Mýtnica
Existencia mýtnej staniceje archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána. Cesta podľa dochovaných informácií prechádzala cez dvor budovy mýtnej stanice, pokračovala cez budovu, vychádzala na druhej strane niekde za budovou terajšej predajne Jednota. Keď boli vystavené domčeky v okolí dnešnej predajne potravín, bola vybudovaná nová cesta a tým stará cesta zanikla. S ňou zanikla aj mýtnica. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0.
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. V rokoch 1922 až 1924 vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 až 1931 bol farárom v Zavare. V roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 sa po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku 1940. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch 1942 až 1950. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský.
František štôlňa
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Osobitnú pozornosť si zasluhujú tzv. dedičné štôlne, slúžiace na odvodňovanie banských diel. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František štôlňa.
Ďalšie pamätihodnosti:
- Bývalá tehelňa
- Banská budova a stupa
- Kríž s Ukrižovaným
- Požiarna zbrojnica
- Katolícka fara
- Hospodársky objekt
- Mlyn
- Hostinec
- Studňa
- Pivovar
Aktivity v okolí
Ak sa nachádzate v okolí Svätého Antona, môžete navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta:
- Arborétum Kysihýbel: Experimentálna lesnícka oblasť so zameraním na rýchlo rastúce exotické dreviny. Nachádza sa v Banskej Štiavnici, ktorá je zapísaná na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
- Kolpašské tajchy: Dve jazerá v Banský Studenec, ktoré boli pôvodne postavené pre potreby baníctva.
Podujatia
Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti - Dni sv. Huberta. Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend. V múzeu pravidelne organizujú zaujímavé podujatia, napríklad Detské dni sv.