Svätý Augustín, známy aj ako Aurelius Augustinus, patrí medzi najväčších učencov Cirkvi. Sviatok svätého Augustína sa oslavuje 28. augusta. Narodil sa 13. novembra 354 v Tagaste v severnej Afrike a zomrel 28. augusta 430 v Hippo Regius.
Svätý Augustín
Mladosť a štúdiá
Narodil sa v mestečku Tagaste v severnej Afrike. Jeho otec Patrícius bol pohan, no neskôr sa pred smrťou obrátil na kresťanstvo zásluhou svojej manželky Moniky. Matka sv. Augustína je sv. Monika, ktorá ho vychovávala v kresťanskej viere. Augustín mal ešte brata Navigia a sestru, ktorej meno nie je známe.
Jeho otec ho dal na štúdiá svetských vied, keďže si na ňom rodičia veľmi zakladali. Augustín sa ľahko učil a stal sa veľkým profesorom rétoriky, slávnym v dôležitých mestách ako Kartágo, Rím, Miláno. Niektoré školské predmety, napr. matematiku a gréčtinu, nemal rád, ale zasa z latinskej literatúry sa vedel naučiť naspamäť celé dlhé state klasických básnikov, najmä Vergília.
Augustín prežil búrlivú mladosť. Žil neviazaným životom, plným radovánok. Roku 370 odišiel do Kartága, aby mohol dokončiť štúdiá. O rok neskôr zomrel jeho otec. Augustín žil vo voľnom zväzku s istou ženou, z ktorého sa mu narodil aj syn menom Adeodatus (doslova „Bohom daný“).
Už ako dieťa Augustín bol rebelom a uličníckym typom, ale mal veľké srdce a miloval priateľstvo.
Hľadanie pravdy a obrátenie
Raz sa mu dostala do ruky Ciceronova kniha Hortensius, v ktorej našiel otázku, či sa všetko končí smrťou. Na základe toho začal nad tým rozmýšľať, uvažovať. Pohanské knihy ho však neuspokojili a siahol po cirkevných knihách. Nepáčilo sa mu však, že Cirkev ukladala ľuďom dogmy, ktoré treba veriť. V tom čase bol rozšírený blud manicheizmus, a tak sa Augustín obrátil radšej týmto smerom, keďže tam nebolo treba veriť žiadne dogmy. Prešiel sektou Manichejcov, skepticizmom, neoplatonizmom, veril v astrológiu.
Augustínova počiatočná horlivosť v manichejizme zapríčinila jeho prechodný rozchod s matkou. Keď ju totiž nahováral na bludné učenie, Monika mu nedovolila bývať s ňou a jesť pri jednom stole. Neodvrhla ho však, ale modlila sa zaňho a oplakávala ho viac, ako zvyčajne matky oplakávajú telesnú smrť svojich detí.
V roku 375 si otvoril rečnícku školu v Tagaste. Neskôr prešiel do Ríma, kde si takisto otvoril rečnícku školu. Tam však vydržal len rok. Potom prešiel do Milána, kde sa zoznámil so sv. Ambrózom, milánskym biskupom. Často počúval jeho kázne v Miláne. Dlho váhal, uvažoval a stále nebol pokrstený, aj napriek ťažkej chorobe, ktorú prežil.
Naďalej pilne študoval najmä Platóna. Vďaka nemu definitívne zanechal manicheizmus. Vďaka matke, ktorá ho neprestávala povzbudzovať, sa zoznámil so sv. Ambrózom, milánskym biskupom. Často počúval jeho kázne v Miláne. Dlho váhal, uvažoval. Nakoniec sa rozhodol.
Jeho matka sv. Monika sa tiež pričinila modlitbami o jeho obrátenie. Príhoda v záhrade bola ústredným výstupom obrátenia. Augustín sa uťahuje s priateľmi do Cassiciaka, aby sa tam pripravoval na krst.
Pokrstil ho sám Ambróz, bolo to na veľkonočnú vigíliu roku 387. Augustín sa dal pokrstiť 24 apríla 387 aj so svojím synom a svojimi priateľmi a rozhodlo sa celý život zasvätiť hľadaniu Boha v spoločenstve. Po krste sa chcel vrátiť domov. Počas krátkej zastávky v Ostii mu zomrela matka. Tam ju pochoval.
Kňazské a biskupské pôsobenie
Potom odišiel do Ríma, aby spoznal život mníchov a aby mohol niečo podobné žiť aj doma. Tri roky bol utiahnutý na otcovskom majetku, kde sa venoval modlitbe, rozjímaniu, postil sa a písal. Čo sa dalo, z majetku predal. Jeho syn Adeodatus, tiež rehoľník, zanedlho zomrel. Vracia sa do Afriky, a v Tagaste nasleduje svoj ideál spolu s priateľmi. Medzitým mu zomiera jeho syn, a vysvätia ho za kňaza v Hippo, neskôr za biskupa.
Keďže Augustín bol už známy a mnohí ho vyhľadávali kvôli duchovnej pomoci, rozhodol sa odísť do mesta Hippo Regius, aby tam mohol začať žiť kláštorný život. Tam náhodou vkročil do baziliky, keď práve biskup Valérius hovoril, že potrebuje nejakého kňaza. Vtedy ľudia, ktorí poznali Augustína, začali volať, aby vysvätil Augustína za kňaza. On sa bránil, ale nakoniec ho biskup vysvätil.
Bol veľmi aktívny. Založil kláštor pre mužov aj pre ženy. Bojoval proti manichejcom. Roku 396 Valérius zomrel a Augustín sa stal jeho nástupcom. Aj v biskupskom dome žil chudobne ako v kláštore. Staral sa o chudobných. Píše sa, že jeho pokladnica bola vždy prázdna, lebo vždy všetko rozdal. Veľký dôraz dával na poníženosť.
Ako biskup bol Augustín obetavým pastierom svojich veriacich a horlivým hlásateľom Božieho slova. Žil chudobný spolu s kňazmi v kláštore, ktorý vybudoval. Jeho zásluhou sa rozšírili kláštory v latinskej Afrike, kde dovtedy neboli známe. Aj v iných smeroch význam jeho osobnosti, ako aj všestranná činnosť ďaleko presahovali hranice jeho biskupstva.
"Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné." Toto predstavuje aj vo svojej Regule ako ideál pre komunitný spôsob života.
Augustín sa postupne stal duchovným vodcom severoafrickej a v istom zmysle celej západnej Cirkvi. Hoci Augustín bol za svojho biskupovania všestranne činný ako filozof, teológ, kazateľ, duchovný vodca, predsa najväčšmi ho zamestnával boj proti bludným náhľadom a náukám, ktoré vírili život vtedajšej Cirkvi.
Bol to najmä manichejizmus, o ktorom sme hovorili v súvislosti s poblúdeniami jeho mladosti, ďalej donatizmus, ktorý s prehnanou prísnosťou odmietal cirkevnú disciplínu a náuku o sviatostiach, ako aj pelagianizmus, ktorý preceňoval prirodzené schopnosti človeka a podceňoval nutnosť milosti pre kresťanský život a pre večnú spásu. V boji proti týmto bludom Augustín napísal početné spisy, ktoré majú trvalé miesto v katolíckej teológii.
Literárne dielo a teologický odkaz
Veľmi veľa písal. Najväčším jeho dielom je spis Boží štát. Veľmi známe sú Vyznania. Okrem toho napísal mnohé výklady Svätého písma. Veľa písal o Božej milosti.
Svätý Augustín sa vyznačuje hlbokou a vrúcnou láskou k Svätému Písmu. Neúnavne vysvetľuje Božie slovo ľudu, píše mnoho diel, aby navrátil rôznych bludárov a heretikov z ich cesty, alebo aby povzbudil a poučil mnohých o kresťanskom živote. Napísal aj jedno z najorignálnejších diel svetovej literatúry, biografiu Vyznania, čítanú a publikovanú sústavne aj dnes.
FILOZOFIA - Augustín
Sv. Augustín zanechal úctyhodnú písomnú pozostalosť. Jeho dielo obsahuje filozofické, apologetické, vieroučné a moralistické spisy, kázne a listy.
Augustínovi sa pripisuje výrok: „Noli foras ire, in te redi, in interiore homine habitat veritas“ („Nechoď von, do seba sa vráť, vnútri človeka pravda prebýva“).
Niektorí čitatelia životopisov svätých si želajú poznať predovšetkým takých svätých, ktorí sú nám blízki svojou ľudskosťou a osobitne ľudskými slabosťami. Život sv. Augustína môže uspokojivo splniť takéto želanie. Sám svätec nám v knihe Vyznania s poníženou otvorenosťou prezrádza menšie slabosti i vážne poklesky svojej mladosti, ktoré sa mu napokon podarilo prekonať spoluprácou s Božou milosťou, pričom mu pomohli i dobrí ľudia, zvlášť jeho matka.
Posledné roky života a smrť
Posledné roky života mal ťažké. Do severnej Afriky priplával krvilačný kmeň Vandalov, ktorý všetko pustošil. V roku 430 obliehali aj mesto Hippo. Augustín neopustil mesto, hoci vedel, že barbari idú zvlášť po biskupoch a kňazoch. Staral sa o ranených, zomierajúcich, dodával odvahy, povzbudzoval.
V treťom mesiaci obliehania pri ošetrovaní nemocných ťažko ochorel. Začal sa pripravovať na smrť. Pokiaľ sa mu dalo, vykonával skutky kajúcnosti, modlil sa kajúce žalmy. Zomrel 28. augusta 430.
Rok po jeho smrti Vandali obsadili Hippo, jeho hrobu a knižnice sa však nedotkli. Hippo neskôr úplne zaniklo. Pozostatky sv. Augustína preniesli roku 508 na Sardíniu a v roku 722 do augustiniánskeho kláštora v Pavii.
Zomiera v Hippo 28. augusta.
Svätý Augustín je všeobecne známy ako nepokojný hľadač pravdy, či už ako konvertita, biskup alebo učenec.
Napriek slabšiemu zdraviu a pohnutému životu dosiahol Augustín pomerne vysoký vek 76 rokov. Zomrel v noci z 28. na 29. augusta roku 430, v čase, keď diví germánski Vandali útočili na jeho biskupské mesto Hippo. Pochovali ho v obliehanom meste, ktoré bolo neskôr z veľkej časti zničené. Po istom čase preniesli jeho telesné pozostatky na ostrov Sardíniu a v 8. storočí do kostola sv.
Svätý Augustín je učiteľom, pravdivým sprievodcom pre človeka všetkých čias, ktorý túži nájsť pravdu. Augustín je človek s nepokojným srdcom, ktorý sa neuspokojí s priemernosťou pseudonáuk. Tie v priebehu dejín iba menia svoj vzhľad, ale nikdy nezmiznú. Augustín je ten človek, ktorý hľadí na horizont sveta a chce ho zachytiť jediným zbežným pohľadom alebo konečnosťou prchavého objatia.
Priblížiť sa k osobe alebo spisom cirkevného učiteľa z Hippo je ako otvoriť dvere rannému svetlu alebo si podvečer vychutnávať čerstvý vzduch po horúcom dni; je to ako pohár vody pre smädného alebo dobrý odpočinok pre unaveného na ceste.