V kresťanskej tradícii, najmä v kontexte pôstneho obdobia, sa často hovorí o potrebe pokánia a odpustenia. Jedným zo symbolických čísel, ktoré sa v tejto súvislosti objavuje, je číslo 77. Prečo práve toto číslo a čo nám hovorí o našej ľudskej krehkosti a Božom milosrdenstve?
Pôstne obdobie ako čas duchovnej obnovy
Svätý Otec Benedikt XVI. sa vo svojich katechézach často zamýšľal nad významom pôstneho obdobia. Je to čas štyridsiatich dní, ktorý smeruje k Veľkonočnému Trojdniu, k spomienke na Pánovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie, teda k srdcu tajomstva našej spásy.
V prvých storočiach existencie Cirkvi bol tento čas obdobím, v ktorom tí, čo počuli a prijali Kristovo hlásanie, začínali krok za krokom svoju púť viery a obrátenia, aby neskôr mohli prijať sviatosť krstu. Následne potom boli aj kajúcnici a všetci veriaci pozvaní, aby sa zapojili do tohto obdobia duchovnej obnovy, aby svoj život lepšie pripodobnili životu Kristovmu.
Symbolika čísla 40 v Biblii
Cirkev nazýva obdobie, do ktorého sme dnes vstúpili, slovom, ktoré sa pre liturgiu stalo priam typickým - „Quadragesima“ je teda čas štyridsiatich dní a tento jasný odkaz na Sväté písmo nás uvádza do veľmi konkrétneho duchovného kontextu. Štyridsiatka je symbolické číslo, ktoré sa v Starom i Novom zákone používa na označenie výnimočných okamihov skúsenosti viery Božieho ľudu.
Je to číslo, ktoré vyjadruje čas očakávania, očisťovania, návratu Pána, uvedomenia si toho, že Boh je verný svojim sľubom. Toto číslo nepredstavuje presný chronologický údaj, vytvorený súčtom dní. Je to skôr označenie trpezlivého očakávania, dlhej skúšky - čas dostatočný na to, aby človek uvidel Božie diela - čas, v ktorom je potrebné vykročiť a prijať zodpovednosť bez ďalších odkladov. Je to čas zrelých rozhodnutí.
Číslo štyridsať sa nachádza už v príbehu o Noemovi. Tento spravodlivý muž kvôli potope strávil štyridsať dní a štyridsať nocí v arche, spolu so svojou rodinou a so zvieratami, ktoré mu Boh prikázal vziať so sebou. Následne ďalších štyridsať dní po potope musel čakať na to, aby mohol pristáť s archou, ktorá bola zachránená od zničenia (Gn 7,4.12; 8,6).
Potom, v nasledujúcom období, Mojžiš zasa zostal na hore Sinaj v prítomnosti Pána štyridsať dní a štyridsať nocí, aby prijal Boží zákon. V tomto čase sa postil (Ex 24, 18). Štyridsať rokov putoval židovský národ z Egypta do zasľúbenej zeme: bol to príhodný čas na zakúsenie Božej vernosti.
Prorokovi Eliášovi trvalo štyridsať dní, kým vyšiel na vrch Horeb, kde sa stretol s Bohom (1Kr 19, 8). Štyridsať dní obyvatelia Ninive robili pokánie, aby dosiahli Božie odpustenie (porov. Gn 3, 4). V Novom zákone Ježiš - predtým, než začne verejný život - odchádza do púšte na štyridsať dní a tam neje ani nepije (porov. Mt 4,2): živí sa Božím slovom, a používa ho aj ako zbraň proti diablovi.
Duccio di Buoninsegna - Pokušenie Krista na hore
Modlitba a odpustenie
Ježišove slová na kríži v posledných okamihoch jeho pozemského života prinášajú výzvy i pre našu modlitbu a zároveň ju otvárajú voči pokojnej dôvere a pevnej nádeji. Ježiš, ktorý prosí Otca o odpustenie pre tých, čo ho križujú, nás pozýva k náročnému postoju modliť sa za tých, čo nám ublížili, poškodili, vedieť odpustiť vždy, aby Božie svetlo mohlo ožiariť ich srdcia.
Pozýva nás žiť, prostredníctvom našej modlitby, ten istý postoj milosrdenstva a lásky, ktorý má Boh voči nám: „odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“, ako denne vyslovujeme v modlitbe „Otče náš“.
Svätý Lukáš nám sprostredkoval tri Ježišove slová na kríži, z ktorých dve - prvé a tretie - sú prosbami adresovanými priamo Otcovi. Prvú vyslovuje hneď po tom, ako bol pribitý na kríž, zatiaľ čo vojaci si delia jeho šaty ako smutnú odmenu za ich prácu. Toto gesto v istom zmysle završuje proces ukrižovania.
Sv. Lukáš píše: „Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov, jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. „Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty“ (23,33-34). Prvá modlitba, ktorou sa Ježiš obracia k Otcovi je príhovorom: prosí o odpustenie pre svojich katov.
Drahí bratia a sestry, v týchto štyridsiatich dňoch, ktoré nás vedú k Veľkej noci Vzkriesenia, môžme nájsť novú odvahu prijať s trpezlivosťou a vierou každú ťažkosť, bolesť a skúšku - vo vedomí toho, že Boh dá z temnôt povstať novému dňu. A ak sme boli verní Ježišovi a nasledovali ho na ceste Kríža, potom nám žiarivý Boží svet - svet svetla, pravdy a radosti - bude znovu darovaný: bude to nový úsvit stvorený samotným Bohom.
Svätý človek padne denne 77 krát
Hoci sa v poskytnutom texte priamo nespomína fráza "svätý človek padne denne 77 krát", myšlienka pokánia, odpustenia a neustálej snahy o duchovnú obnovu je v ňom silne prítomná. Číslo 77 môže symbolizovať nekonečné Božie milosrdenstvo a neúnavnú potrebu človeka obracať sa k Bohu s prosbou o odpustenie.
V kontexte Ježišovej modlitby na kríži, kde prosí o odpustenie pre svojich katov, vidíme, že odpustenie by malo byť neobmedzené. Rovnako, ako Boh neustále ponúka svoju milosť, aj my by sme mali byť pripravení odpúšťať a prosiť o odpustenie.
Pôstne zamyslenie (16. deň): Odpustenie
Túto myšlienku podporuje aj Benedikt XVI., keď hovorí o potrebe trpezlivosti a viery v každej ťažkosti, bolesti a skúške. Uvedomenie si vlastnej krehkosti a neustáleho potreby Božieho milosrdenstva je kľúčom k duchovnému rastu a priblíženiu sa k Bohu.
| Biblická udalosť | Časové obdobie | Význam |
|---|---|---|
| Noe a potopa | 40 dní a nocí | Očisťovanie a nový začiatok |
| Mojžiš na hore Sinaj | 40 dní a nocí | Prijatie Božieho zákona |
| Putovanie Izraela púšťou | 40 rokov | Skúška viery a Božia vernosť |
| Eliášova cesta na vrch Horeb | 40 dní | Stretnutie s Bohom |
| Pôst v Ninive | 40 dní | Pokánie a Božie odpustenie |
| Ježiš na púšti | 40 dní | Príprava na verejné účinkovanie |