Svätý Ján Bosco, ľudovo nazývaný don Bosco, sa narodil 16. augusta 1815 v malej horskej osade Becchi v Taliansku. Becchi patrilo k mestečku Castelnuovo d’Asti v kraji Piemont. Sviatok svätého Jána Bosca sa slávi 31. januára.
Jeho otec sa volal František a mama Margita, rodená Occhienová. Otec bol už druhýkrát ženatý, pretože prvá manželka mu zomrela. Z prvého manželstva mal syna Antona a z druhého sa narodili Jozef a Ján. Keď mal malý Janko 2 roky, otec zomrel na zápal pľúc ako 33-ročný. Mama Margita ich teda vychovávala sama.
Ján Bosco sa narodil v roku 1815 v chudobnej roľníckej rodine na severe Talianska. Najmladší Ján mal veľké nadanie. Ako chlapec vystrájal všelijaké akrobatické a čarodejnícke kúsky, čím si ho mnohí ľudia v dedine obľúbili. Okrem toho mal výbornú pamäť. Jeden staručký kňaz ho naučil čítať a písať, a tak často čítaval ostatným dedinčanom knihy alebo im opakoval kázne, čo počul v kostole.
Ako deväťročnému sa mu snívalo, že videl mnoho detí, ktoré vrieskali, kliali a vystrájali nezbednosti. Videl sa tam aj on sám. Najskôr im dohováral, no potom sa medzi nich vrhol a začal ich mlátiť, aby prestali. No zrazu sa k nemu priblížila záhadná postava, ktorá mu povedala: „Nie tak! Nie násilím! Iba láskavo, ak si chceš získať ich priateľstvo!“ On si dal povedať a zrazu boli huncúti krotkí ako baránky. Hlas tajomnej postavy mu ďalej povedal: „Vezmi si svoju pastiersku palicu a zaveď ich na pašu. Neskôr pochopíš zmysel tohto videnia.“
Aj neskôr na to don Bosco spomínal ako na prvý impulz, aby sa venoval mládeži, najmä takým, ktorým sa nik nevenuje. Boh mu stále hovoril cez sny. Posilňoval ho, aby neprestal a nedal sa znechutiť. Celý jeho život sprevádzali sny. A nebol to rojko. Vedel, o čo mu v živote pôjde. A nebol to veštec. Bol s chlapcami s prozreteľným Bohom a múdrou Učiteľkou. Takto dosiahol svätosť don Bosco a táto knižka je o jeho vysnívanom živote.
Keďže doma nastali problémy s nevlastným bratom Antonom, ktorému sa zdalo, že sa Ján nad neho povyšuje, odišiel radšej do služby na sedliacky majetok, kde strávil dva roky. Po návrate, keď mal 15 rokov, začal chodiť do školy v Castelnuove, ktoré bolo asi 5 km od osady. Chodieval peši, niekedy dvakrát denne. O rok začal chodiť do mesta Chieri, ktoré bolo vzdialené asi 20 km. To už nemohol dochádzať, a tak horko-ťažko našli lacný podnájom, kde sa ubytoval s tým, že v rodine domácich pomáhal ako sluha. Vďaka svojmu nadaniu, mimoriadnej pamäti a pevnej vôli dokázal za štyri roky dokončiť základnú školu a gymnázium.
Počas štúdií založil spolok s názvom Allegri (Veselí), ktorého cieľom bolo odpútať kamarátov od hriešnych zábav a viesť ich k Bohu. Po ukončení strednej školy rozmýšľal, čo ďalej. Kňazom chcel rozhodne byť, len nevedel, či vstúpiť do rehole alebo ísť do diecézneho seminára. Nakoniec sa stal diecéznym kňazom. Keď mal 25 rokov, stal sa kňazom.
V tom čase, v roku 1841, začal zhromažďovať okolo seba chlapcov, uličníkov, o ktorých sa nikto nestaral. Sami prichádzali, vycítili u neho lásku, ktorú dovtedy nepoznali. Niektorí z nich nemali ešte ani štrnásť, iní skoro dvadsať. Boscovou zásadou bolo: Buďte veselí, hrajte sa, zabávajte, len nehrešte. Sám bol stále medzi nimi, do hry vedel šikovne zamiešať čo-to z katechizmu. No nie každému sa to páčilo. Hluk zabávajúcich sa chlapcov rušil ľudí, ba aj niektorí kňazi ho mali za blázna. Dokonca ho chceli aj odviezť do blázinca, čo sa im však nepodarilo.
Zakrátko mal okolo seba don Bosco niekoľko sto chlapcov. Vedel, že musí nájsť nejaké miesto, kde by boli doma. S pomocou dobrodincov sa podarilo kúpiť kôlňu a dom pána Pinardiho v Turíne v štvrti Valdocco, ktorá bola vychýrená svojou zlou povesťou. Valdocco bolo vtedy okrajovou turínskou štvrtou a don Bosco tam pre chlapcov zriadil stredisko na dobré využitie voľného času, dom, ktorý im poskytoval rodinné prostredie, dielne a triedy na výučbu remesla, ale predovšetkým zaviedol preventívny štýl výchovy.
Jeho matka Margita sa stala gazdinou nielen pre neho, ale aj pre chlapcov. Obetavo mu pomáhala až do svojej smrti. Mama Margita, aj keď už bola v pokročilom veku, prijala jeho pozvanie a prišla do Turína, aby mu pomohla s chlapcami. Stala sa pre nich mamou Margitou. V nevzdelanej osobnosti mamy Margity sa odráža múdrosť, v jej chudobe bohatosť, v jej slabosti a jednoduchosti sila. Je povzbudením pre všetky kresťanské mamy, aby s radosťou a odvahou kráčali životom napriek obetiam a námahám, ktoré povolanie matky obnáša. V neposlednom rade im prináša nádej, že aj z ich detí môžu vyrásť svätí ľudia.
Na chudobnom pozemku postupne vyrástli budovy, kostol, zriadili sa základná a odborné školy s dielňami. Don Bosco založil tiež kníhtlačiareň, ktorá doteraz funguje a patrí k najväčším a najmodernejším v Taliansku. Sám Don Bosco napísal niekoľko kníh.
Dňa 18. decembra 1859 sa zrodila nová spoločnosť. Utvorili ju dvaja kňazi - don Bosco a don Alasonatti a mladí klerici. Spoločnosť dostala schválenie o desať rokov neskôr - 1. marca 1869. Don Bosco založil rehoľnú kongregáciu, ktorú pomenoval podľa svojho patróna - Spoločnosť sv. Františka Saleského. Za hlavnú patrónku považoval don Bosco Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov. Jej zasvätil svoje podujatia, aj hlavný chrám saleziánskej spoločnosti, ktorý postavil v Turíne.
Po čase založil aj Združenie saleziánskych spolupracovníkov, ktorí žili vo svete a pracovali tiež pre jeho myšlienky. V roku 1872 založil spolu s Máriou Dominikou Mazzarellovou ženskú rehoľnú spoločnosť, ktorú pomenovali Dcéry Panny Márie Pomocnice. Ich hlavnou náplňou bola starosť o výchovu dievčat. Ešte za jeho života sa saleziáni rozšírili do mnohých krajín sveta.
Už počas svojho života pracoval na vytvorení širokej siete ľudí, ktorí budú v práci pre mladých pokračovať. Pred jeho smrťou v roku 1888 mala kongregácia 64 domov a viac ako tisíc členov po celom svete. Charakterizovala ho neúnavná práca, až do úmoru. Postavil viacej chrámov, napr. aj v Ríme chrám Božského srdca Ježišovho (Sacro Cuore, pri železničnej stanici Termini). Jeho život bol popretkávaný rôznymi divmi a zázrakmi. Don Bosco zomrel v Turíne 31. januára 1888. Mal sedemdesiatdva rokov. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše stotisíc ľudí.
Donovi Boscovi dala Cirkev titul otec a učiteľ mládeže. O 46 rokov neskôr Cirkev dona Bosca vyhlásila za svätého. Pius XI., ktorý ho osobne poznal, ho v roku 1929 vyhlásil za blahoslaveného a na Veľkú noc 1. apríla 1934 za svätého.
Don Bosco cestoval v roku 1883 vlakom do Turína z víťazného pobytu v Paríži, kde mu ako obdivovanému a vyhľadávanému mužovi v Cirkvi, zakladateľovi veľkého saleziánskeho diela, vzdali hold tie najsilnejšie a najdôležitejšie osobnosti. Počas cesty oslovil svojho spolupracovníka dona Rua: „Spomínaš si na tú cestu, ktorá vedie z Buttigliery na Becchi? Tam napravo je kopec, na tom kopci domček, na úpätí kopca sa až k ceste rozprestiera lúka. V tom biednom domčeku som býval ja a moja matka. Na tej lúke som ako desaťročný pásaval kravy. Keby všetci títo páni vedeli, že tak oslavujú úbohého sedliačika, há? To sú žarty Prozreteľnosti!“
Svätý don Bosco je jedným z najcennejších darov Boha pre ľudstvo. Meno dona Bosca nesú mnohé dobré diela pre mladých na celom svete - školy či farnosti, v ktorých jeho príbeh pokračuje...
Popularite a atraktívnosti saleziánskej spirituality neublížil ani čas, ktorý uplynul od smrti jej zakladateľa svätého Jána Bosca. Boh požehnáva saleziánske dielo aj prostredníctvom nasledovníkov tohto svätca. Študovať a nasledovať dona Bosca si za prioritu svojho života zvolilo množstvo mužov i žien. Stala sa ich osobnou cestou k svätosti.
Zhrnutie kľúčových dátumov a udalostí zo života sv. Jána Bosca:
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 16. augusta 1815 | Narodenie v Becchi (Castelnuovo di Asti) |
| 1817 | Úmrtie otca Františka Bosca |
| 1841 | Vysvätený za kňaza |
| 8. decembra 1841 | Začiatok misie v Kostole svätého Františka z Assisi v Turíne |
| 18. decembra 1859 | Zrod novej spoločnosti (saleziáni) |
| 1. marca 1869 | Spoločnosť dostala schválenie |
| 1872 | Založenie ženskej rehoľnej spoločnosti Dcéry Panny Márie Pomocnice |
| 31. januára 1888 | Úmrtie v Turíne |
| 1929 | Vyhlásený za blahoslaveného |
| 1. apríla 1934 | Vyhlásený za svätého |
Don Bosco a jeho preventívny systém výchovy:
Za najobohacujúcejšie časti knihy považujem úryvky, ktoré charakterizujú známy„preventívny systém“ výchovy Dona Bosca, spôsob, akým sa približoval k srdciam mladých chlapcov. Jeho podstatou bolo nie trestať zlé správanie, ale zabrániť mu aktívnou činnosťou a výchovným pôsobením na mladých. Milosrdná láska a vľúdnosť, najcharakteristickejšie vlastnosti tohto svätca poznačili celé jeho dielo a čitateľa mnohé jeho citáty aj po 200 rokoch oslovia pre ich reálne použite aj dnes.
Myslím si, že práve ľudia pracujúci s kresťanskou mládežou nájdu v životopise o sv. don Boscovi veľa podnetných myšlienok a nápadov. Možno občas preskočia časti knihy preplnené faktami, menami, číslami, ktoré niekedy trošku „zdržiavajú“, ale samotné usporiadanie knihy do kapitol a následne do menších motívov to dovoľuje.
