Svätí francúzski ľudia: Zoznam a ich poslanie

Slovo patrón je latinského pôvodu a v starom Ríme označovalo človeka s bohatstvom a vplyvom, ktorý sa v duchu občianskej empatie zaujímal o problémy menej úspešných a pomáhal im. Títo sa označovali ako klienti a patrónovi vzdávali úctu, niekedy mu ako vďaku za pomoc dali darček. Patrón sa za klientov mohol prihovoriť napr. u veriteľov. Tento základ prijalo v duchovnej podobe kresťanstvo.

Svätí patróni podľa našej viery vyprosujú veriacim u Boha milosti, pomáhajú v životných situáciách, ich život je inšpiráciou pre naše konanie. Patróni sa spájajú s národmi, štátmi, mestami, regiónmi, povolaniami a inými okolnosťami (napr. choroby). Prisudzovanie patrónstva súvisí s ich životom či pôvodom ( apoštol Peter bol rybár, preto je patrón rybárov, sv. Václav bol české knieža a je patrón Čiech) alebo vierou (sv. učitelia (školstvo) - nájdeme tu viac svätých, ktorí angažovaním sa pri výchove a vzdelávaní sú patrónmi tejto oblasti : sv. Gregor Veľký (pápež), Tomáš Akvinský; za patrónov kresťanského školstva sú považovaní sv. Jozef Kalazanský a sv. študenti - Albert Veľký, Benedikt z Nursie, Tomáš Akvinský / vedci - Albert Veľký, sv. robotníci - sv. Jozef / včelári - sv. Ambróz / roľníci - Benedikt z Nursie, sv. ekológovia, ochrancovia prírody - v tejto oblasti sú dve osobnosti. Prvou je sv.

Kto je patrónom učiteľov, študentov, vedcov, ekológov? Kto je svätý patrón lekárov, lekárnikov, zubárov, politikov?

Ak sa chcete sa o sv. patrónoch dozvedieť viac, tak využite možnosti internetu.

Svätí a ich patrónstvo

Svätí patróni sú často spájaní s konkrétnymi oblasťami života, povolaniami alebo potrebami. Ich príklad a príhovor môžu byť inšpiráciou a pomocou pre veriacich.

Viete, kto je patrónom učiteľov, študentov, vedcov, ekológov ? Kto je svätý patrón lekárov, lekárnikov, zubárov, politikov ?

Tu je niekoľko príkladov svätých a ich patrónstva:

• lekári, chirurgovia - sv. Kozma a Damián
• zdravotné sestry - sv. Kamil Lellis
• lekárnici - sv. Kozma a Damián, Gemma Galganiová; Za patróna lekárnikov sa považuje aj sv. Manuel Míguez González (1831-1925). Bol to kňaz - piarista, ktorý bol známy nielen ako duchovný pastier, ale aj ako vedec. Študoval vlastnosti rastlín a pripravoval z nich liečivé prípravky. Keď videl biedu negramotných žien, tak sa rozhodol založiť organizáciu, ktorá im mala pomáhať. Tak vznikla náboženská spoločnosť Instituto Calasancio, ktorá sa venuje práci s dievčatami a ženami.
• zubári, zubné sestry, pri bolestiach zubov - sv. Apolónia Alexandrijská, mučenica z 3.
• tehotné ženy, nenarodené deti, matky - patrónom je sv. Gerard Majella (1726-1755), taliansky redemptorista; príbeh jeho patrónstva sa spája so zvláštnou udalosťou. Raz bol u svojich priateľov na návšteve a spadla mu na zem vreckovka. Mladé dievča, dcéra priateľov, ju zdvihla chcela mu ju vrátiť. On sa na ňu zahľadel a tajomne povedal : „Nechaj si ju, raz v budúcnosti ju budeš potrebovať.“ Gerard zomrel, mladá žena sa vydala a čakala dieťa. Jej pôrod bol ťažký, hrozilo, že príde o život ona i dieťa. Vtedy si spomenula na dobrého rehoľníka a mala po ruke vreckovku, ktorú si počas modlitby priložila na brucho. Pôrod nakoniec dopadol úspešne. Tento príbeh sa z Talianska rozšíril spolu s redemptoristami a mnohé ženy to inšpirovalo k modlitbe k sv. Gerardovi. Gerard ako misionár na cestách však aj často pomáhal matkám s deťmi a modlil sa za nich.
• politici - sv. Thomas More / spisovatelia, novinári - sv.
• teenageri, dospievajúce dievčatá - sv. politickí väzni - sv. židia, ktorí konvertovali na kresťanstvo - sv. emigranti, imigranti - sv. Františka Xavier Cabrini - rehoľná sestra, zakladateľka inštitútu Misionárske sestry Srdca Ježišovho. Inštitút pomáhal prisťahovalcom v USA.
• chorí trpiaci HIV - sv. chorí trpiaci bolesťami chrbtice, hlavy - sv. chorí všeobecne, nemocnice - sv. Kamil Lellis / dobrovoľníci - sv.

Druhou, menej známou, je tá mladá žena, ktorej podobu vidíte na obrázku blogu. Bola to sv. Kateri Tekakwitha. Bola prvou svätou narodenou na území budúcich USA a prvou oficiálne vyhlásenou svätou Indiánkou. Narodila sa roku 1656 na území dnešného štátu New York, pochádza z kmeňa Mohawkov. Je matka bola kresťanka, otec pohan. Keď mala štyri roky, tak jej dedinu postihla epidémia kiahní, pri ktorej jej zahynuli rodičia i malý brat. Ona prežila, ale následkom kiahní čiastočne oslepla a na tvári jej ostali po kiahňach jazvy. Kvôli slabšiemu zraku si pri chôdzi musela pomáhať rukami, ktorými si cestu vopred kontrolovala, aby do niečoho nenarazila. Toto jej prinieslo prezývku - Tekakwitha (tá, ktorá naráža do vecí). V tom čase pôsobili v severnej Amerike francúzski misionári - jezuiti, ktorí chodili aj medzi Mohawkov. Pod ich vplyvom sa mladá žena dala na Veľkú noc roku 1676 pokrstiť. Prijala meno Katarína - po sv. Kataríne Sienskej, v indiánskom jazyku malo podobu „Kateri“. Často vyhľadávala ticho lesov, kde sa modlila a meditovala, na omšu chodievala do vzdialeného kostola už pred svitaním. Práve jej spojitosť s prírodou ju činí patrónkou ekológov.

Kvôli svojej viere i tomu, že odmietala pracovať v nedeľu bola zo strany komunity vystavená urážkam, odopierali jej napr. jedlo. Tieto urážky prijímala s pokojom, lebo v tom videla pripodobnenie sa Kristovi na kríži. Napriek svojmu hendikepu sa snažila byť platným členom komunity. Modlila sa za obrátenie Mohawkov na kresťanstvo, učila deti modlitby, pomáhala starým. Kvôli šikanovaniu nakoniec z osady utiekla, prešla 300 km lesmi na sever do jezuitskej misie pri Montreale. Zomrela 17. apríla - pred Veľkou nocou roku 1680 - jej posledné slová boli : „Iesos konoronkwa“ (Ježiš, milujem ťa). Po smrti si svedkovia všimli zvláštny jav : jazvy na tvári po kiahňach zmizli a tvár získala krásny, pokojný výraz. Je pochovaná v hrobke v misii sv. Františka neďaleko Montrealu. Úcta k nej sa rozšírila v Kanade, medzi kresťanskými Indiánmi, ale napr. i vo Francúzsku. Za svätú ju vyhlásil pápež Benedikt roku 2012. Kateri dostala označenie „Ľalia Mohawkov“.

Hoci žila v 17. storočí, jej život je inšpiratívny aj dnes. Môže inšpirovať modlitbou a obetovaním sa za iných, skromným životom a vierou, ktorú si udržala napriek nepriazni okolia. Je príkladom, že k svätosti môže byť pozvaný ktokoľvek, a to i v mladom veku. Otec Thomas Rosica, jeden z kňazov v procese jej svätorečenia, o tom povedal : „Kateri je príklad toho, že v živote môžeme ísť vpred a robiť ohromné veci napriek všetkým druhom slabosti, utrpenia, prenasledovania a straty. Veď aj ona ako mladé dievča stratila takmer všetko.“ Žila v násilnom prostredí a napriek tomu si zachovala čistú dušu. Nie je dnešný svet drsnejší a násilnejší ako ten indiánsky ?… Ľalia a korytnačka sú symboly tejto svätice.

Zaujal vás príbeh sv. Kateri Tekakwitha ? Na stránke youtube je k voľnému pozretiu dostupný pekný film o jej živote. Film s názvom Kateri je z roku 2015, je síce v angličtine, ale jeho posolstvu porozumejú aj tí, čo ju moc neovládajú. Bol ocenený aj na filmových festivaloch.

Sviatok: 30.

* 6.

† 30.

Sv. Jana z Arcu je v histórii známa aj pod menom Panna Orleánska. Narodila sa 6. januára 1412 vo Francúzsku v dedinke Domrémy, juhozápadne od mesta Nancy. Jej rodina bola početná - mala štyroch súrodencov. Rodičia boli jednoduchí a zbožní roľníci. V tom čase zúrila storočná vojna - anglický kráľ Henrich si nárokoval francúzske územie. Vtedajší kráľ Francúzska Karol VI. bol slabý, samopašný a nemravný. Ľudí vyciciaval enormne vysokými daňami.

Keď mala Jana z Arcu asi dvanásť rokov, prechádzala sa raz v záhrade okolo kostola. Zrazu počula vysloviť svoje meno. Obrátila sa a videla, že kostol je zaliaty veľkým jasom a hlas ju povzbudzoval, aby žila svoju vieru opravdivo a nábožne. Odvtedy sa jej často zjavoval sv. Michal archanjel a mučenice sv. Katarína a sv. Margaréta. Povzbudzovali ju, aby sa nebála bojovať za Francúzsko. Hoci sa necítila schopná, ako sedemnásťročná požiadala o audienciu u francúzskeho korunného princa Karola VII. Povedala mu o veciach, ktoré patrili k jeho tajomstvách.

Nariadil rokovanie s cirkevnými hodnostármi, ktorí mu ostali verní. Napokon súhlasili s tým, že Jana pôjde do boja. Na svoju štandardu si dala namaľovať mená Ježiš a Mária a išla do boja o mesto Orleans. Vo svojom vojsku zakázala hrešiť a kliať, prostitútky poslala preč a povolala kňazov, aby sa postarali o vojakov po duchovnej stránke. Všetci ju napodiv poslúchli. 29. Potom sa jej darilo oslobodzovať mesto za mestom. Karol VII. víťazne vtiahol do mesta Reims (Remeš), kde bol korunovaný za zákonného kráľa. Potom ju žiadal, aby pokračovala vo vojnovom ťažení, hoci ona pôvodne nechcela. Na žiadosť kráľa však poslúchla.

Potom však, kvôli žiarliacim radcom, kráľ Janu zradil, nechal ju samotnú v boji. Ján Luxemburský ju zajal a v decembri 1430 ju predal Angličanom. Tí ju odvliekli do Rouenu. Tam ju postavili pred falošný inkvizičný súd. Pod hlavičkou Cirkvi ho zámerne viedli tak, aby skončila na šibenici. Obvinili ju z kacírstva a čarodejníctva. Nakoniec ju upálili na hranici. Predtým, než zomrela, ešte pristúpila k sv. prijímaniu. Bolo to 30. mája 1431.

Kráľ Karol VII. roku 1451 nariadil rehabilitačný proces. Prísnym vyšetrovaním sa zistilo, že bola odsúdená nespravodlivo. Pápež Kalixt III. nariadil cirkevný proces rehabilitácie Jany z Arcu. 7. júla 1456 v Rouene bol slávnostne zrušený rozsudok, ktorý pôvodne vyniesol Angličanom zapredaný Pierre Cauchon, biskup v Beauvais. Pápež Kalixt III. ju pomenoval mučenicou za vieru, vlasť a kráľa. Za svätú bola vyhlásená roku 1920.

Dôležitou súčasťou katolíckej viery je úcta k svätým a blahoslaveným. Títo výnimoční ľudia sú našimi staršími bratmi a sestrami vo viere, pretože skúšky tohto života zvládli napriek ťažkostiam a problémom na výbornú a dnes sa už tešia z nebeskej odmeny, ktorá im právom patrí. Niet pochýb, že každý jeden svätý a blahoslavený je príkladom hodným nasledovania. V sérii textov o životoch katolíckych svätých chceme poukázať na príklady hrdinskej svätosti a cnostného života, ktoré muži a ženy Cirkvi vedeli v ťažkých životných situáciách preukázať a zachovať.

Boh svojich svätých bohato a nesmierne odmeňuje po ich smrti, veď ani oko nevidelo a ani ucho nepočulo, čo tým, ktorí Ho milujú, Nebeský Otec pripravil. Stáva sa však, že niekedy sa niečo z týchto darov a odmien z rozhodnutia Božej Prozreteľnosti ukáže už tu na zemi aj nám, ktorí sa so striedavým úspechom pokúšame k tejto heroickej svätosti svojimi životmi priblížiť. Jednak sú to zázraky, ktoré svätí konali priamo, alebo ich sprostredkovali svojím príhovorom, zázraky a uzdravenia na ich hroboch alebo pri ich relikviách, stigmy, a mnohé iné. V dnešnom článku v skratke priblížime tzv. olej svätých a vôňu svätosti.

Niekedy sa nazýva aj manna svätých - je to olejovitá látka, o ktorej sa hovorí, že vytekala alebo stále vyteká z niektorých relikvií alebo z hrobiek istých svätých; niekedy sa tak označuje olej v lampách, ktoré horia pred ich svätyňami. Tiež sa tak niekedy nazýva aj voda, ktorá vyteká zo studní v blízkosti ich hrobov alebo olej a voda, ktoré nejakým spôsobom prišli do kontaktu s ich relikviami. Tieto oleje používajú alebo používali veriaci s vierou, že vyliečia telesné a duchovné neduhy nie vlastnou vnútornou silou, ale na príhovor svätých, s ktorými majú tieto oleje nejaké spojenie.

V ortodoxnej cirkvi sa myroblyta volá kresťanský svätec, ktorého relikvie alebo hrob produkuje „aromatickú tekutinu s liečivými vlastnosťami alebo svätú vodu veľmi podobnú myrhe“. Niekedy sa tak označuje aj svätec, ktorého telo po smrti vyžaruje vôňu známu ako vôňa svätosti. Samotný výron oleja alebo vône sa označuje ako myroblýzia alebo myroblytizmus. Vo východnej pravoslávnej cirkvi sa tiež verí, že aj niektoré ikony uvoľňujú olej.

V časoch svätého Paulína z Noly panoval zvyk polievať relikvie alebo relikviáre mučeníkov olejom a potom ho zhromažďovať do váz, špongií alebo kúskov látky. Tento olej, oleum martyris, sa potom veriacim rozdával ako prostriedok proti chorobe. Podľa svedectva Paulina z Perigueux sa tento zvyk v Galii rozšíril aj na relikvie svätých, ktorí nezomreli ako mučeníci, najmä na relikvie veľkých svätcov, ako bol napríklad sv. Martin z Tours.

O olejoch svätých raní cirkevní spisovatelia nie vždy uvádzajú, o aký druh svätých olejov presne ide. Preto svätý Augustín v De Civitate Dei spomína, že mŕtveho muža priviedli k životu olejom svätého Štefana.

V súčasnosti je najznámejším olejom svätých olej svätej Walburgy (Walburgis oleum). Vyteká z kamennej dosky a susediacej kovovej platne, na ktorej spočívajú relikvie sv. Walburgy v kostole v Eichstadte v Bavorsku. Tekutina sa zachytáva do strieborného pohára, ktorý na tento účel umiestnili pod dosku, a sestry svätého Benedikta, ktorým kostol patrí, ho rozdeľujú medzi veriacich v malých fľaštičkách. Chemická analýza ukázala, že tekutina obsahuje len vodu. Hoci pôvod tekutiny je pravdepodobne prirodzený, skutočnosť, že sa dostala do kontaktu s relikviami svätca, ospravedlňuje prax jej používania ako lieku proti chorobám tela a duše. O oleji svätej Walburgy sa zmieňuje už v deviatom storočí jej životopisec Wolfhard z Herriedenu.

Tisíce malých baniek s nápisom: EULOGIA TOU LGIOU MENA (Spomienka sv. Menasa) nedávno (1905-8) vykopal C. M. Kaufmann v Baumme (Karm Abum) v púšti Mareotis, v severnej časti Líbyjskej púšte. Súčasná Baumma je pohrebiskom líbyjského mučeníka Menasa, a bola počas piateho a možno aj šiesteho storočia jedným z najznámejších pútnických miest v kresťanskom svete. Fľaštičky svätého Menasa boli archeológom oddávna dobre známe a našli sa nielen v Afrike, ale aj v Španielsku, Taliansku, Dalmácii, Francúzsku a Rusku, kam ich priniesli pútnici zo svätyne Menas. Až do Kaufmannovho objavu sa verilo, že obsahovali olej z lámp, ktoré horeli pri hrobe Menasa. Z rôznych nápisov na nádobách, ktoré vykopal Kaufmann, je isté, že aspoň niektoré, ak nie všetky, obsahovali vodu zo svätej studne pri svätyni svätého Menasa a boli dávané na pamiatku pútnikom. Takzvaný olej svätého Menasa bol teda v skutočnosti vodou z jeho svätej studne, ktorá sa používala ako liek proti telesným a duchovným neduhom.

Olej svätého Mikuláša z Myry je tekutina, ktorá vychádza z jeho relikvií v Bari v Taliansku, kam boli privezené v roku 1087. Hovorí sa, že tiekla aj z jeho relikvií, keď boli ešte v Myre. Svätý Gregor z Tours v De Gloria martyrum dosvedčuje, že z hrobu Jána Evanjelistu sa uvoľňovala látka, ktorá vyzerala ako múka. Ten istý Gregor píše (tamtiež), že z hrobu apoštola sv. Ondreja v Patrae vystupovala manna vo forme múky a vonného oleja.

V Mugnano del Cardinale vložila miestna žena 26. augusta 1805 ruky do olejovej lampy, ktorá horela pred posvätným telom svätej Filomény a pomazala oči svojho slepého dieťaťa. Dieťaťu sa vraj okamžite vrátil zrak. Každý rok miestny biskup požehná olej v Sanktuáriu sv. Filomény a rozdá ho veriacim kresťanom. Olej svätej Filomény má štatút sväteniny a ctiteľov ním zvyčajne pomazáva na čele kňaz.

Zoznam svätých, z ktorých relikvií alebo hrobiek údajne v určitých časoch tiekol olej je pomerne dlhý:

• sv. Antipas, biskup z Pergamu, umučený za cisára Domitiana
• sv. Babolenus, opát zo St-Maur-des-Fosses pri Paríži, zomrel v 7. storočí
• sv. Candida mladšia z Neapola, zomrela 586
• sv. Demetrius Solúnsky, umučený v roku 306 alebo 290
• sv. Eligius, biskup z Noyonu, zomrel v roku 660 alebo krátko potom
• sv. Euthymius Veľký, opát v Palestíne, zomrel v roku 473
• sv. Fantinus, spovedník v Tauriane v Kalábrii, zomrel za Konštantína Veľkého
• sv. Félix z Noly, kňaz, zomrel okolo roku 260
• sv. Franca, cisterciánska abatyša, zomrela v roku 1218
• sv. Glyceria, umučená za vlády Antonina Pia
• bl. Gundecar, biskup z Eichstadtu, zomrel v 1075
• sv. Humilitas, prvá abatyša z Vallombrosian, zomrela v roku 1310
• sv. Ján Almužník, alexandrijský patriarcha, zomrel roku v 620 alebo 616
• sv. Ján z Beverley, biskup z Yorku, zomrel v roku 721
• sv. Lukáš mladší, priezviskom Thaumaturgos, pustovník v Grécku, zomrel asi 945 al. 946
• sv. Paphnutius, biskup a mučeník v Grécku, zomrel pravdepodobne v 4. storočí
• sv. Pavol, biskup z Verdunu, zomrel v roku 648
• sv. Perpetuus, biskup z Tongres-Utrecht, rok 630
• sv. Peter González, dominikán, zomrel v roku 1246
• sv. Peter Thaumaturgus, biskup z Argos, zomrel asi v roku 890
• sv. Rolendis, panna, v Gerpinnes v Belgicku, zomrela v 7. alebo 8. storočí
• sv. Reverianus, biskup z Autunu a spoločníci, umučení okolo roku 273
• sv. Sabinus, biskup z Canosy, zomrel okolo roku 566
• sv. Tillo Paulus, benediktínsky mních v Solignac v Galii, zomrel v roku 703
• sv. Venerius, pustovník na ostrove Palamaria v Janovskom zálive, zomrel v 7. storočí
• sv. William, arcibiskup z Yorku, zomrel v roku 1154
• sv. Sigolena, abatyša z Troclar, zomrela okolo roku 700 a niekoľko ďalších.

V prípade, keď mŕtve telo svätca vydáva intenzívnu vôňu - vôňu svätosti, hovoríme o osmogenéze - je to teologický dar, ktorý nemá doposiaľ prirodzené vysvetlenie. Najstaršia správa o osmogenéze je v Umučení svätého Polykarpa. Keď rímske úrady v roku 155 po Kr. zapálili hranicu, aby ho upálili, hovorí sa, že vzduch nenaplnila vôňa spáleného mäsa, ale krásna vôňa ako kadidlo.

Vôňa svätosti, ktorú katolícka tradícia uznáva ako spojenú so svätými, má korene vo Sv. písme. Svätý Pavol apoštol vo svojich listoch Filipanom a Efezanom píše, že vôňa je obetou Bohu.

Keďže v stredoveku zvyčajne nebol dostatok starostlivo napísaných záznamov o živote svätých, dôkazy pochádzali často z osobných spomienok tých, ktorí žili v okolí ľudového svätca. Vôňa svätosti mala určitú teologickú váhu pri presviedčaní miestnej cirkevnej vrchnosti, aby ľudových svätcov formálne kanonizovala.

V roku 1758 napísal pápež Benedikt XIV. svoju rozpravu De servorum Dei beatificatione et beatificatorum canonizatione o procese blahorečenia a kanonizácie svätých. V ňom prvýkrát formálne uznal hodnotu vône svätosti v procese blahorečenia.

Svätá Terézia z Avily a svätá Maria Maravillas od Ježiša (obe španielske bosé karmelitánky) podľa správ vydávali hneď po ich smrti nebeské vône, pričom Teréziina vôňa naplnila jej kláštor v momente, keď zomrela. Svätá Terézia z Lisieux údajne pri svojej smrti vydávala silnú vôňu ruží, ktorú bolo cítiť ešte niekoľko mesiacov.

Tí, ktorí majú stigmy, tiež vydávali vôňu svätosti zo svojich rán. Existujú správy, že stigmy svätého Františka vydávali sladkú vôňu. Svätý Páter Pio bol za života známy svojou spektrálnou vôňou ruží a fajkového tabaku.

Keď madam Elisabeth prišla na gilotíne o hlavu, nad námestím Place de la Révolution sa šírila vôňa ruží. Podobne aj krv vytekajúca zo stigiem Pátra Pia údajne voňala po kvetoch. Hovorilo sa aj, že z neporušených pozostatkov Márie Droste zu Vischering v roku 1899 vychádzala príjemná vôňa.

Snáď chce nám, ktorí ešte žijeme naznačiť, koho život sa oplatí napodobňovať, ak chceme dosiahnuť nebeskú odmenu. Snáď je to symbol a „promo“ toho, čo si pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Snáď je to neustále potvrdzovanie toho, kde a ktorá je jeho pravá Cirkev. Dôvodov je veľa.

Vybraní svätí a ich životopisy

Svätý František Xaverský

Svätý František Xavérsky (alebo Xaverský) (* 7. apríla 1506, Javier, Španielsko - † 3. decembra 1552, Sancian, Čína) bol rímskokatolícky misionár, pôvodom baskický Španiel. Odišiel na misie do Ázie, aby začal evanjelizovať východnú Indiu. Zomrel na ceste do Číny.

Telo bolo uložené v kolégiu sv. Pavla v meste Goa (kde dorazilo v roku 1554). Zachovala sa jeho mnohozväzková korešpondencia. Za patróna zámorských misií ho vyhlásil Pius XV.

Pápež Pavol V. ho blahorečil v roku 1619. Gregor XV. ho 12. marca 1622 spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. Pripomína sa 3. decembra.

Na Slovensku máme nejednotu dĺžňa. Xavérsky vs. Xaverský, čo dokumentujú aj názvy Katedrála sv. Františka Xaverského a Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Internát pre seminaristov má titul: Xaver.

Svätý Jean Baptiste Maria Vianney

Svätý Jean Baptiste Maria Vianney (8. mája 1786, Dardilly, Francúzsko - 4. augusta 1859, Ars, Francúzsko), známy aj ako Ján Mária Vianney, bol francúzsky katolícky kňaz, ktorý je uctievaný ako patrón farárov. Často je označovaný ako farár z Arsu podľa miesta, kde pôsobil.

Už ako mladý sa chcel stať kňazom. Vyrastal v dobe, kedy katolíci boli prenasledovaní, a rodina musela tajiť svoju katolícku vieru. Štúdium latinčiny bolo pre neho prekážkou pre štúdiá. Po ukončení štúdií bol poslaný k P. Balleyovi na faru do Ecculy ako kaplán. Žil veľmi skromne, jeho fara bola jednoducho a chudobne zariadená. Spovedal totiž 15 hodín denne, niekedy až 16 hodín denne. V roku 1925 bol vyhlásený za svätého.

Svätý Ján Nepomucký

Svätý Ján Nepomucký sa narodil okolo roku 1345 v Pomuku a zomrel mučeníckou smrťou 20. marca 1393 v Prahe. Bol generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna vo veciach duchovných. Zomrel počas mučenia dňa 20. marca 1393 a bol zhodený z Pražského (dnešného Karlovho) mosta do Vltavy.

Jeho sviatok si Cirkev pripomína 16. mája. Je patrónom Čiech (spolu so sv. Václavom a sv. Vojtechom). Je patrónom proti povodniam a suchu, ochranca vodných športov a spovedníkov. Sochy sv. Jána Nepomuckého sú umiestňované na rázcestiach a na mostoch.

Svätý Ján Neumann

tags: #svaty #francuzsky #ludia