Svätý František z Assisi sa narodil v roku 1181 v rodine bohatého obchodníka s látkami, Pietra Bernardoneho a jeho manželky Jany, prezývanej Pika.

Svätý František káže vtákom.
Mládež a obrátenie
Cvičil sa za vojaka a žil roztopašným spôsobom života až do momentu svojho vnútorného obrátenia. Keď mal František 20 rokov (r. 1202), vypukla medzi mestami Perugia a Assisi vojna. František sa s mladíckym nadšením zúčastnil na bojoch. Ale Assisania prehrali a mladý Bernardone sa dostal do zajatia. Po roku ho prepustili ťažko chorého a sklamaného na slobodu. Keď doma vyzdravel, začal objavovať hlbší zmysel sveta a života.
Počas zastávky pri meste Spolete mal tajomný sen, v ktorom videl kaštieľ plný zbraní a rytierskych erbov. Pritom počul výzvu, či nechce slúžiť radšej pánovi ako jeho poddanému. Vrátil sa do Assisi, kde v opustenom poľnom kostolíku sv. Damiána zažil videnie, ktoré dalo jeho životu nový smer. Prihovoril sa mu z oltárneho kríža ukrižovaný Kristus: František, oprav mi kostol!
Potom opustil všetko - domov, život v bohatstve, vlastnú rodinu - a v úplnej chudobe žil radosť a jednoduchosť evanjelia. Nemal nič... a mal všetko. Veľmi sa ho totiž dotýkala bieda chudobných, a preto im veľkodušne rozdával z otcovho majetku. Vtedy sa obchodník Pietro Bernardone rozhodol, že vydedí svojho čudného syna. Ich posledné stretnutie sa odohralo na verejnosti, v prítomnosti assiského biskupa. František sa odhodlal k radikálnemu gestu: celkom sa vyzliekol, šaty hodil otcovi a vyhlásil, že odteraz má už iba Otca, ktorý je na nebesiach.
Zo začiatku žil v samote, hľadajúc Božiu blízkosť, potom v pokornej službe vyšiel medzi ľudí. Rovnakú úctu, česť a lásku, akú preukazoval pápežovi, preukazoval aj žobrákovi. Neodvracal sa od nikoho, ani od najúbohejšieho z úbohých. Staral sa o malomocných, chodil bosý, spával pod hviezdami, žobral... A svojím konaním pritiahol mnohých.

Svätý František s malomocnými.
Založenie rehole františkánov
Začal kázať v Assisi. Bolo to na jar 1208. Jeho jednoduché, ale oduševnené slová zapôsobili, a to tak, že už po prvých kázňach sa niektorí poslucháči rozhodli pripojiť k nemu. Medzi prvými bol bohatý obchodník Bernardo da Quintavalle, právnik Pietro Cattani a brat Egídius. Keď ich bolo dvanásť, utvorili prvé spoločenstvo Assiských hlásateľov pokánia alebo Menších bratov.
Po návrate zostavil z evanjeliových textov akési prvé pravidlá nového spoločenstva, ktoré roku 1209 alebo 1210 ústne schválil pápež Inocent III. Tak vznikol nový rád Menších bratov, po latinsky Ordo Fratrum Minorum, skratka OFM.
Veľkou potechou preňho bol roku 1212 vznik ženskej vetvy rehole (klarisky), v ktorej spoluzakladateľka Klára z Assisi bola vzorom evanjeliovej chudoby nielen pre svoje spoločníčky, ale aj pre mužských členov rádu.
Roku 1221 rozšíril František rehoľu Menších bratov o ustanovizeň, ktorá znamenala významnú novotu v Cirkvi. Bol to tzv. Tretí rád, v ktorom sa združovali laickí mužovia a ženy, čo chceli v občianskom živote uskutočňovať Františkove evanjeliové ideály. Zároveň mali účasť na duchovných dobrách Menších bratov.
Misijné cesty
Túžba získať nesmrteľné duše pre Krista viedla Františka k misijným cestám mimo Talianska. V rokoch 1212-14 sa vydal na apoštolské cesty do Palestíny a do Maroka. Jemu samému sa konečne v rokoch 1219-20 podarilo dôjsť do Svätej zeme, Sýrie a Egypta, kde kázal priamo pred sultánom Al-Malik al-Kamilom. No napriek tomu sa Františkovou iniciatívou začala nová misionárska éra Cirkvi.
Stigmatizácia a smrť
V septembri roku 1224 sa František utiahol do samoty na hore Verna neďaleko Arezza. Tam sa postil, rozjímal a usiloval sa čím užšie spojiť s trpiacim Vykupiteľom. Tu sa mu ráno 14. septembra, na sviatok Povýšenia sv. Kríža, zjavil ukrižovaný Kristus v podobe okrídleného serafína a vtlačil mu do tela znaky svojich rán - stigmy. Bol to prvý známy prípad stigiem v dejinách Cirkvi.
V lete 1226 sa František vrátil zo svojej poslednej cesty do Assisi. Bolo vidieť, že je na konci síl. Na konci septembra sa dal preniesť do milovanej Porciunkuly. Tam si dal čítať evanjeliové state o Kristovom utrpení. Napokon so spevom vítal svoju poslednú sestru * telesnú smrť. Zomrel v sobotu 3. októbra 1226.
Františka slávnostne pochovali 4. októbra v kostole sv. Juraja v Assisi.
Svätorečenie
Pre nezvyčajne živú úctu, prejavovanú zomretému zakladateľovi Menších bratov, a pre množstvo divov, ktoré sa diali na jeho príhovor, pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého už dva roky po smrti, 16. júla 1228. O ďalšie dva rody neskôr stála už v Assisi nová bazilika zasvätená sv. Františkovi. Do nej preniesli i jeho telesné pozostatky.

Bazilika svätého Františka v Assisi.
Svätý František bol stigmatizovaný a vyhlásený za svätého v roku 1228, v rekordne krátkom čase po jeho smrti - len dva roky.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Narodenie | 1181 |
| Ústne schválenie Prvej reguly | 1209 |
| Založenie rádu klarisiek | 1212 |
| Cesty do Svätej zeme | 1219-1220 |
| Založenie Tretieho rádu | 1221 |
| Stigmatizácia | 1224 |
| Úmrtie | 3. október 1226 |
| Svätorečenie | 1228 |