Svätý František z Assisi, ktorého sviatok si pripomíname 4. októbra, je známy tým, že viedol jednoduchý a prísne asketický život. Bol to muž zapálený pre evanjelium.
Mal neobyčajne pozitívny vzťah k zvieratám a hovoril o nich ako o svojich bratoch a sestrách. Jeho súčasníci sa pýtali, či sa nezbláznil.
Františkánska spiritualita
František do popredia hodnoty, okolo ktorých chodil dosiaľ nevšímavo. Kristus sa stal jeho stredom. Táto láska je srdcom jeho ideálu. Táto podobnosť sv. Františka s Kristom sa týka aj jeho žiakov. Viera sv. Františka je spojené so srdcom Ježiša.
Nasledovanie Františka je rozjímanie. František tým, že stále hľadá v evanjeliu radu. Zavčasu ráno preto vošli do chrámu sv. Mikuláša a prosil, aby mu pri prvom otvorení knihy Pán ukázal, čo má najlepšie robiť... v posvätnej bázni ju otvoril.
Musíme evanjelium pravidelne čítať a rozjímať. Evanjelium potom prekvasí, prenikne všetky oblasti nášho života. Došiel k poznaniu, že je ľahšie dokonale konať, než o tom hovoriť. Plniť všetko, čo je napísané. Najsvätejšia Eucharistia. slúžia sväté omše, premieňajú chlieb a hlásajú evanjelium.
Legenda o vlkovi z Gubbia
V talianskom meste Gubbio, asi 200 kilometrov severne od Ríma, stojí kostol svätého Františka. Podľa legendy vlk začal v okolí Gubbia vyčíňať začiatkom 13. storočia.
Mních urobil znamenie kríža, vlk sa upokojil a stal sa poslušným. Vložil hlavu do rúk mnícha, ktorý sa vlkovi jemne prihovoril a ponúkol mu dohodu: ak sľúbi, že už nezaútočí na žiadneho človeka ani zviera, obyvatelia Gubbia ho nakŕmia a postarajú sa, aby už nikdy nebol hladný.
Vlk súhlasil. Vlk žil v blízkosti Gubbia ďalšie dva roky, ľudia ho kŕmili a veľmi si ho obľúbili. Keď zomrel na starobu, obyvatelia mesta ho oplakávali. Na mieste, kde mních skrotil vlka, bol postavený kostol svätého Františka.
Chudoba ako cesta k Bohu
Jeho rodičia boli zámožní mešťania. František mal jedinečné povolanie. František mal jedinečné povolanie. Nebol viazaný rodinou, spoločnosťou, verejným životom. nemôže jednoducho kopírovať jeho skutky. musí ísť v duchu evanjelia.
Teraz dostávajú udalosti spád. Je však pevne rozhodnutý nechať sa viesť len Bohom.Tým bohatstvom je istota: mám v nebi starostlivého Otca. Prešlo to ako blesk celou jeho bytosťou.
František videl Ukrižovaného a už nemohol svoj pohľad odtrhnúť od kríža. Je to sám Ukrižovaný. Táto láska je srdcom jeho ideálu. realizmus sv. Františka nemôže uspokojiť s púhym nadšením srdca.
Kristus sa mu zjavil v podobe planúceho Serafína. Potom zjavenie zmizlo. Viera sv. Františka sa opiera o písme, v Cirkvi a v liturgických úkonoch. Musíme byť v ňom, ak chceme s ním byť spojení. Bol kraľuje, víťazia vládne ako nadovšetko velebný Boh po všetky veky vekov.
František sa stretol s evanjeliom a žiada ho, aby všetko opustil. František cíti byť závislý na milosti, ktorú mu môže dať iba on. František sa snaží mať medzi ľuďmi posledné miesto. Chce mať posledné miesto len preto, aby sa dal do služieb všetkým.
| Hodnota | Popis |
|---|---|
| Láska | Srdce ideálu svätého Františka |
| Chudoba | Cesta k Bohu, zrieknutie sa materiálnych vecí |
| Rozjímanie | Hľadanie rady v evanjeliu |
| Eucharistia | Premieňanie chleba a hlásanie evanjelia |
Kríž ako symbol utrpenia a vykúpenia
Udalosť pred krížom v kostolíku sv. Damiána dáva životu zvláštny ráz. Po obrátení sa jeho duša začala rozplývať, keď milovaný hovoril. si azda v nadväznosti na kríž kajúce rúcho, ktoré má tvar kríža? Kristovo utrpenie, pretože miluje ukrižovaného Pána. Sv. František hľadal v Kristovom utrpení predmet svojich rozjímaní.
Je nevyhnutným dôsledkom hriechu. Utrpenie vykupuje iba vtedy, ak je prijímané a trpené s láskou. František vzal na seba na kríži pre ľudské utrpenie a biedu.„Nie je žiak nad učiteľa“ (Mt 10, 24). niet k Otcovi inej cesty ako krížovej. Dáva zmysel nášmu utrpeniu. Utrpenie sa môže premieňať na lásku. dobrovoľne, ako ho vzal na seba Kristus.