Svätý Grál, tajomný kalich, ktorý už viac ako 2000 rokov fascinuje hľadačov pokladov, je jedným z najhľadanejších artefaktov v celej histórii, a to aj napriek tomu, že nikto nevie, ako vyzeral a či vôbec existoval!
Od starovekých príbehov až po súčasné filmy bol Svätý Grál po stáročia predmetom tajomstva a fascinácie. Legendárny artefakt patrí medzi najhľadanejšie kresťanské relikvie, a podľa legiend ide o čašu alebo pohár, z ktorého pil Kristus pri Poslednej večeri.
Pôvod a Vývoj Legendy o Svätom Gráli
Z historického pohľadu sa tematika svätého grálu v písomnej forme objavuje na konci 12. storočia. Tvorcom jednej z prvých legiend o gráli je francúzsky stredoveký autor Chrétien de Troyes. Svätý grál sa postupne stal populárnou témou stredovekej literatúry, a príbehy o ňom sa čítali a recitovali po celej Európe.
Slovo grál pochádza etymologicky z neskoro latinského gradalis alebo gratalis, ktoré je odvodené z klasickej latinčiny zo slova crater - nádoba. V rytierskych románoch zo stredoveku sa tak označuje nádoba alebo pohár, v ktorom Ježiš premenil svoju krv pri poslednej večeri a ktorý neskôr použil Jozef z Arimatey na zachytenie krvi a vody, ktorá sa vyliala pri umývaní Ježišovho tela.
V Artušovskej legende rytieri prehľadávajú anglický vidiek a hľadajú Svätý grál, vzácny predmet, ktorý sa kedysi dotkol pier Ježiša Krista a ktorý by údajne mohol svojmu majiteľovi udeliť večnú mladosť. Ale čo presne je Svätý grál? Je Svätý grál skutočný? Tieto otázky fascinujú historikov, vedcov a spisovateľov už roky.
Čo je Svätý Grál?
Svätý grál je jedným z najhľadanejších artefaktov v celej histórii, a to aj napriek tomu, že nikto nevie, ako vyzeral a či vôbec existoval! Legendy mu pripisujú nadprirodzenú moc. Tieto bájne vlastnosti počas rokov priťahovali hordy hľadačov pokladov, cestovateľov, pirátov, a dokonca aj nacistov. Napriek svojej averzii ku konvenčnému kresťanstvu bol nacista uchvátený legendou o grále, pravdepodobne v ňom videl zdroj obrovskej sily.
V Evanjeliu podľa Lukáša sa píše, že Ježiš počas poslednej večere lámal chlieb a dvíhal kalich, ktorý dával učeníkom hovoriac: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ Je teda viac ako pravdepodobné, že nejaká bájna nádoba existovala.
Legiend o tom, čo sa s ňou stalo a kde je, je neúrekom. Jedna spomína Jozefa z Arimatie - člena židovskej veľrady a tajného Ježišovho učeníka. Ten mal od Piláta Pontského po smrti Ježiša požadovať jeho telo. Spolu so svätým Nikodémom ho sňali z kríža, zavinuli do plátna a uložil do hrobky vytesanej v skale. Ešte pred tým, ako Božieho Syna uložil do hrobu, mal Jozef vytiahnuť kalich používaný pri poslednej večeri a naplniť ho Kristovou krvou.
Teórie o tom, ako a kde grál skončil, sa rôznia. Jedna z nich hovorí, že Jozef z Arimatie s kalichom odcestoval do Francúzska, kde sa v 11. storočí dostal do rúk templárov a tí sa stali jeho strážcami. Relikvia mala byť súčasťou ich pokladu až do ich zániku a to, kde sa dnes nachádza, nie je známe.
Rôzne Teórie a Tradície o Svätom Gráli
Podľa záznamov gréckeho historika Olympiodorusa, ktorý žil v 5. storočí, bol Svätý grál objavený pri výkopových prácach robotníkmi, ktorí pracovali pre svätú Helenu. Matka rímskeho cisára Konštantína dala v roku 325 nášho letopočtu prekopať Golgotu - kopec, na ktorom bol v Jeruzaleme Kristus ukrižovaný v nádeji, že nájde jeho hrob, čo sa nakoniec údajne podarilo. V tomto období mali pracovníci naraziť aj na posvätný kalich, ktorý potom vzali do Ríma. Tu zostal až do momentu, keď mesto v roku 410 napadol a dobyl kmeň Vizigótov. Relikviu v strachu, že sa dostane do rúk barbarom, Rimania presunuli do anglického Glastonbury.
Známa je legenda o tom, ako sa dostal do rúk kráľa Artuša, ktorý tento zázračný kalich spolu s rytiermi okrúhleho stola chránil. Niečo iné si však myslí britský autor Graham Philips, ktorý napísal knihu Hľadanie svätého grálu. Relikvia sa mala dostať do rúk anglickej rodiny, ktorá žila na Whittingtonskom zámku. V 19. storočí ho mali ukryť do jaskyne na neznáme miesto.
V roku 1920 pod zrúcaninou kaplnky v Shrewsbury našli zašlý pohár vytesaný z ónyxu. Jeho vek sa uhlíkovou metódou nedal presne zistiť, no všetko nasvedčovalo tomu, že bol veľmi starý. Po rokoch skúmania odborníci z Britského múzea však prišli s tvrdením, že nádoba pravdepodobne pochádza z prvého storočia a používala sa na masti či vonné oleje.
Odborníci sa zhodujú, že skôr ako z kovu bol Ježišov kalich vyrobený z olivového dreva, pretože takéto riady boli v Kristových časoch bežnou výbavou domácností v Jeruzaleme. Jeden taký drevený kalich sa do Británie dostal pod menom Nanteoská čaša. Rodina z Wallesu ho uchovávala vo svojom sídle Nanteos potom, čo ho dostala od istého mnícha so slovami „chráňte ho, dokedy ho cirkev neuzná za vlastný“ - píše Justin Griffin v knihe Svätý grál, legenda, história, dôkazy.
Niektorí historici si však myslia, že skutočný pohár z poslednej večere nikdy neopustil Palestínu. Keď v roku 1910 v Sýrii našli strieborný pohár, ktorý nazvali Kalich z Antiochie, mnohí archeológovia práve tento kúsok považovali za pravý grál. Najnovšie výskumy však ukazujú, že skôr ako grál by to mohla byť stojaca olejová lampa.
Iná verzia hovorí, že ho ako kalich pri bohoslužbách používal svätý Peter a po ňom ďalší pápeži až do roku 258, keď cisár Valerián rozpútal prenasledovanie kresťanov a popravil pápeža Sixta II. Kalich sa potom cez rímskych vojakov dostal do Španielska a dnes je vo vlastníctve Katedrály vo Valencii. Cirkev a historici po celom svete práve v tejto čaši vidia Svätý grál z Poslednej večere. Kalich z červeného achátu totižto zodpovedá popisu sv. Hieronyma a výskumy dokazujú, že pochádza z oblasti Palestíny a Egypta a vznikol medzi 4. st. pred Kristom a 1. st. po Kristovi.
Santo Caliz de Valencia je uložený na zlatom podstavci s 27 perlami, 2 rubínmi a 2 smaragdmi. Nie sú mu zatiaľ pripisované žiadne zázračné účinky a na veľké sklamanie ani nezaručuje nesmrteľnosť. V roku 1982 s týmto kalichom odslúžil omšu a napil sa z neho pápež Ján Pavol II, ktorý ale v roku 2004 zomrel.
Tri hlavné tradície spojené s kalichom z Poslednej večere:
- Najstaršia tradícia zo 7. storočia hovorí, že anglosaský pútnik videl v jeruzalemskom chráme Božieho hrobu kalich, ktorý použil Ježiš, a dotkol sa ho. Bol vyrobený zo striebra a mal dve viditeľné držadlá.
- Druhá tradícia hovorí, že ide o kalich, ktorý sa zachoval v janovskej katedrále sv. Vavrinca. Nazýva sa Sacro catino. Je to zelený krištáľ podobný miske, ktorý do Janova priviezli križiaci v 12. storočí.
- Podľa tretej tradície je kalichom z poslednej večere ten, ktorý sa uchováva v katedrále v španielskej Valencii a je uctievaný ako svätý kalich. Ide o chalcedónový kalich veľmi tmavej farby. Ten mal byť privezený svätým Petrom do Ríma a tam používaný jeho nástupcami, kým nebol v 3. storočí kvôli prenasledovaniu odovzdaný do opatrovania svätému Vavrincovi. Ten ho odviezol do Huescy.
Tajomnosť a sila Svätého grálu však možno tkvie v niečom úplne inom, ako v nesmrteľnosti.
Hľadanie Svätého Grálu v Súčasnosti
Od vzniku týchto rozšírených príbehov sa nespočetné množstvo cestovateľov, vedcov, historikov a archeológov pokúšalo o výpravy za znovuobnovením Svätého grálu. Jeden z posledných medializovaných prípadov sa odohral pred ôsmimi rokmi. V marci 2014 dvaja španielski historici, Margarita Torres a José Manuel Ortega, tvrdili, že objavili Svätý grál v kostole v Leóne na severe Španielska. Hovorili, že kalich tam bol od 11. storočia. Historici predložili aj údaje, ktoré zahŕňali trojročné výskumy o mieste, kde sa nachádza grál.
V súvislosti so slávnym artefaktom existuje nespočetné množstvo konšpiračných teórií založených na základe falošných dokumentov zvaných Tajné spisy Henriho Lobineaua. K legendám o Svätom gráli sa cirkev stavia rezervovane.
Templári a Svätý Grál
Templári zasvätili svoju existenciu okrem iného aj do hľadania historických dôkazov svätého písma a jeho pravdivosti. Ich hlavné objekty boli pozostatky troch kráľov, hľadanie zeme sv. Jána a sv. grálu. Možnosti odpovede na túto otázku sú dve: Templári sv. grál naozaj našli a tesne pred sprisahaním Karola lV. ho ukryli. Druhá možnosť sa pohráva s myšlienkou, že templári v skutočnosti hľadali niečo iné a sv. grál im slúžil ako vhodná zámienka. Tu sa naskytá úvaha či sv. grál naozaj existuje.
Z pôvodného poslania ochrany pútnikov sa pre templárov veľmi rýchlo vyvinula povinnosť bojovať proti neveriacim a udržať Svätú zem aj naďalej v kresťanských rukách. Nie je záhadou, že tento rád získaval mnohé výhody aj od samotných pápežov. Bohatstvo tamplárov narastalo najmä vďaka výsade, ktorú im udelil pápež Inocent ll., podľa ktorej si mohol rád ponechať všetku získanú vojnovú korisť a súčastne dol oslobodený od platenia pravidelných desiatkov, cla aj mýtneho.
Podľa dostupných záznamov vlastnil rád okolo roku 1260 približne 9 000 usadlostí. Niektoré stavby, ktorých autorstvo sa pripisuje templárom, sú postavené na zvláštnych miestach a v špeciálnom symbolickom slohu. Príkladom je aj kaplnka v San Bartolomé v Španielsku, v ktorej je zakomponovaných množstvo templárskych symbolov, umiestnených na dômyselných miestach.
Rosslynská Kaplnka a Svätý Grál
Rosslynská kaplnka, nachádzajúca sa len pár kilometrov južne od Edinburgu v Škótsku bola vždy predmetom záujmu. Miesto okrem historikov umenia a turistov navštevujú pravidelne aj hľadači svätého grálu, mumifikovanej hlavy Krista, stratených zvitkov jeruzalémskych templárov, škótskych korunovačných šperky a pokladu templárov. Túto veľkolepú kaplnku začali stavať v roku 1440 n.l. podľa predstáv sira Williama st.Clair. Výstavba trvala približne 50 rokov.
Rosslyn a templársky poklad možno spojuje jeden muž záhadný Wiliam Sinclair. Napriek tomu, že bola katedrála postavená takmer 150 rokov po oficiálnom rozpustení templárskeho rádu, je plná tajomných symbolov. Napríklad dvaja jazdci na jednom koni, templárska pečať (baránok boží, držiaci kríž), v celej katedrále sú záhadné rytiny, symboly, znamenia, tváre. Rozumne zakomponované nenápadné náznaky akoby upozorňovali, kde je ukrytá pravda.
Najčastejší pôdorys stredovekých kostolov bol v tvare kríža. Avšak Rosslyn je postavený inak: 14 stĺpov a 2 majestátne stĺpy vpredu poukazujú na staroveký židovský chrám popísaný v biblii - Šalamúnov chrám. Zámerom Wiliama Sincléra bolo postaviť katedrálu podľa pôvodného jeruzalémskeho chrámu, v ktorého troskách bolo práve prvé sídlo templárskych rytierov.
Pod kaplnkou, jej kamennou podlahou, sa nachádza hrobka, krypta rodiny Sinclairových. Po uvedení románu D. Browna sa začali objavovať špekulácie a vzrušené debaty o podzemí v kaplnke. Je tu teda zakopané nejaké prastaré tajomstvo? Ukrýva hrobka stratené evanjelijá, posvätné relikvie či nesmierny poklad?
Keď ohromné bohatstvo templárov začalo lákať francúzskeho kráľa Filipa IV Pekného, vzhľadom na jeho dlhy, začal presviedčať pápeža, aby rád rozpustil. A tak, v neslávny deň piatok 13steho októbra 1307 vydal pokyn všetkých templárov vo Francúzsku pozatýkať a ich majetok zaistiť. Odvtedy sa traduje číslo 13 a piatok 13steho ako nešťaštné číslo a deň. No hlavné bohatstvo (poklad) sa mu zhabať nepodarilo. Templári, majúc svoje informácie, čo sa chystá, nalodili tento na svoju veľkú galeónovú flotilu umiestnenú v prístave v La Rochelle a odplávali. Kam? Nevedno..
Jednou z možností je, že preplávala kanál La Manche a dostala sa k pobrežiu východného Škótska. A sme späť pri Rosslyne. Historik a spisovateľ Andrew Sinclair verí tomu, že sa mu podarilo nájsť staré záznamy, ktoré hovoria o tom, že St. Clairovci boli strážcovia tajomstva. Tajomstva, ktoré sa dotýka archy zmluvy, svätého grálu i šifrovaných rukopisov.
Da Vinciho Kód a Svätý Grál
Kniha amerického spisovateľa Dana Browna Da Vinciho kód zožína od jari minulého roka obrovský čitateľský ohlas i na Slovensku. Po Harry Potterovi sa z nej stala v priebehu roka už aj u nás kultová kniha. Jej náklad prekročil už 100 tisíc výtlačkov.
Po umeleckej stránke sa nedá autorovi románu uprieť jeho rozprávačský talent. Jeho triler má napínavé zvraty a zápletku, v knihe sa originálnym spôsobom otvára množstvo tém, ktoré v dejinách vždy zabrali (maliarske umenie, gnostické evanjeliá, legenda o gráli, kabala, templári, slobodomurári, symbolika, šifry). Kniha je veľmi pútavá, miestami až zábavná.
Veľmi neprístojnou sa kniha stáva pre svoju tému a propagandu o Ježišovi a tiež pre ostrú kritiku prvotnej Cirkvi, ale aj súčasnej „mocenskej“ Katolíckej cirkvi, ktorej vedenie v románe podporuje cirkevnú skupinu Opus Dei, aby cez ňu zatajovala oslobodzujúcu pravdu a novú náboženskú múdrosť o Ježišovi. „Nová múdrosť“ je doslovný preklad mena francúzskej knižnej hrdinky Sophie Neveu.
Dej knihy sa začína v Louvri, kde bol zavraždený kurátor múzea Saunière. K mŕtvemu telu privolajú Roberta Langdona, harvardského špecialistu na symboliku, aby rozlúštil záhadnú šifru pri zavraždenom. Keď sa spolu s vnučkou zavraždeného, kryptologičkou Sophie Neveu, pustia do lúštenia kurátorom zanechaných šifier, aby neskôr uháňali ulicami Paríža a Londýna pred políciou a hľadali grál, zistia najprv, že v da Vinciho dielach je množstvo stôp tajomného posvätného ženstva.
Povestný grál tu má inú povahu, nie je to od čias rytierov hľadaný posvätný Ježišov kalich z Poslednej večere, ale je to posvätné ženstvo a bohyňa, ktorých uctievanie Cirkev potlačila už v začiatkoch kresťanstva a neskôr ho ničila upaľovaním bosoriek. Vo fantázii Browna Cirkev v tomto ťažení pokračuje pomocou cirkevného hnutia Opus Dei. Vykreslil ho ako fanatickú šedú eminenciu Cirkvi, schopnú za peniaze zabíjať tých, čo by mohli pomôcť odhaliť túto pravdu.
Happyend románu netvorí len nájdenie symbolu grálu, teda posvätného ženstva v slobodomurárskom chráme v škótskom Rosslyne, ale nájdenie rodiny aj pre Sophie bez rodičov, nájde svoju starú matku a brata, ktorý je tiež z línie kráľovských potomkov Ježiša.
Od svojej prvej stránky pomenovanej Fakty sa chce román javiť čitateľovi ako historická fikcia s vedeckými a historickými faktami. V skutočnosti zostáva len čírou fikciou vo vedecko-historickom šate. Zrodila sa v hlave Dana Browna, ktorý do nej vniesol mimochodom aj výdatnú dávku protikatolíckej propagandy. Autor už od prvej stránky vyvoláva dojem, že všetky dokumenty citované v románe zachytávajú presne dejiny.
Svätý Grál ako "Informačný Grál"
Podľa historika z Havaja, Grigora Fedana, je svätým grálom evanjelium napísané rukou Ježiša Krista. Historici si vraj posledných 2000 rokov úplne nesprávne vysvetľovali biblické príbehy. Ježišov kalich je podľa neho len súčasť tajného kódu, ktorý reprezentuje Ježišovo evanjelium. Skutočným svätým grálom je však samotné evanjelium, ktoré mal vlastnoručne napísať Ježiš Kristus a doteraz je niekde ukryté.
Historik z Havaja verí, že evanjelium bolo ukryté v najväčšej a najslávnejšej starovekej knižnici v Egypte - v Alexandrijskej knižnici. Odtiaľ ho mnísi v roku 391 nášho letopočtu preniesli do hôr v Čadskej republike.
Neskôr ho objavili templári, ktorí ho priniesli do Európy a skrývali pred katolíckou cirkvou. Vtedy sa stal symbolom svätého grálu kalich, v skutočnosti bol podľa Fedana len súčasťou tajného kódu tých, ktorí o Ježišovom evanjeliu vedeli.
Grigor Fedan verí aj v to, že templári vytvorili niekoľko kópií evanjelia, ktoré sú stále niekde skryté. „Jedna kópia je pravdepodobne zakopaná pod Rosslynskou kaplnkou v Škótsku a slobodomurári mohli mať pokojne ďalšiu kópiu,“ upresňuje.
Svätý Grál a Duchovný Rozmer
Existujú legendy o Svätom Grále, kde sa opisuje dej ako všetko musí zostarnúť a zahynúť, ak sa nevráti deň Svätej Holubice, ono „odhalenie“ Grálu. Opisuje to nejako takto. Na najvyššom mieste východiska večnej duchovne-bytostnej úrovne stojí hrad Grálu, duchovne viditeľný, hmatateľný, pretože je ešte rovnako duchovne-bytostného druhu.
V tomto hrade Grálu je miestnosť, nachádzajúca sa na samej hranici smerom k k božskému, je teda ešte éterickejšia ako ostatné duchovne-bytostné. Svätý grál je nádoba, v ktorej to neprestajne vrie a vlní sa ako červená krv bez toho, že by pretekala. Je ožiarená najjasnejším svetlom a jeho strážcami sú tí najčistejší z duchovne-bytostných.
V deň Svätej Holubice zjavuje sa nad nádobou Holubica, ako obnovené znamenie nepremennej božskej lásky Otcovej. Je to chvíľa spojenia, prinášajúca obnovenie sily. Strážcovia Grálu ju prijímajú v pokornej zbožnosti a túto zázračnú silu môžu potom rozdávať ďalej. Od toho závisí pretrvávanie celého stvorenia.
Je to okamih, keď sa láska Stvoriteľova žiarivo rozlieva v chráme Svätého Grálu k obnove bytia, k obnove tvorivého úsilia. Prúdi dolu do celého vesmíru ako údery pulzu v jeho žilách. Potom sa zachvejú v posvätnom úžase všetky sféry, naplnené predtuchou radosti a veľkého šťastia.
Len duch človeka stojí nezúčastnený, len on necíti, čo táto udalosť znamená práve pre neho, aký nesmierny dar človek prijíma s otupenou mysľou. Je to okamih prílivu života pre celé stvorenie. Je to stále sa opakujúce nevyhnutné potvrdzovanie zmluvy, ktorú Stvoriteľ udržuje so svojím dielom.
Keby bol raz tento príliv prerušený, keby neprišiel, muselo by všetko jestvujúce pomaly zoschnúť, zostarnúť a rozpadnúť sa. Potom by prišiel koniec všetkých dní a zostal by len sám Boh, ako tomu bolo na počiatku. Lebo len On sám je Život.
Svätý grál sa na tejto planéte znovu objaví v najbližších rokoch alebo dokonca desaťročiach a bude daný do rúk tým, o ktorých sa myslí, že sú pripravení. Osud ľudstva závisí od toho, ako na to ľudstvo zareaguje. Záleží na tom, ako sa ľudstvo rozhodne. Rozhodneme sa teraz pre matériu? Každý myslí len sám na seba alebo sa človek spoznal aj ako večná duša?
Ak odriekavate 12 runových písmen (znakov) v správnom poradí, získate veľkú moc. Dokážete prevziať kontrolu nad ľuďmi a držať ochrannú ruku nad svojím vlastným osudom.
Svätý grál sa skladá z 12 (4x3) písmen, a keď sú tieto písmená spievané alebo hovorené v správnom poradí, človek dosiahne všemohúcnosť a vševedúcnosť. Nielenže získa veľa energie, ale môže tento svet aj kedykoľvek opustiť. Sú to písmená, s ktorými Boh stvoril tento svet! ("Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo." (Ján 1,1-3)) Ak budete čítať Svätý grál odzadu, okamžite zomriete.
Na pečati Templárov sú vyobrazení dvaja rytieri Chrámu na jednom koni. Nie je to náhoda. Prostredníctvom týchto písmen zo Svätého grálu boli rytieri Chrámu jednou nohou v inom, vyššom svete. Tento hmotný svet je len ilúziou. To by mala predstavovať aj táto pečať. Templársky kríž je krížom, v ktorom majú ramená rovnakú dĺžku. Tento kríž vznikol tak, že keď bojovali rytieri Chrámu a boj sa zdal byť stratený, prišiel svätý Juraj zo Šambaly v bielom rúchu so znakom na prsiach a obrátil boj k lepšiemu. Takže rytieri Chrámu zvíťazili a ako vďaku prijali šaty svätého Juraja.
Agapit Pečerský priniesol Svätý grál znovu do sveta. Stalo sa to v 11. storočí. Pripravil štyri kamene, na každom kameni boli 3 písmená. Agapit Pečerský ukryl tieto 4 kamene na horu Moria neďaleko Jeruzalema. Presne na horu, kde stál predtým Šalamúnov chrám a dnes je svätým miestom pre moslimov a židov. Agapit Pečerský predal informácie o tom, kde čo hľadať, mníchom z kláštora Athos.
Keď biely mních založil tajný Rád, ktorý chránil tento svet na fyzickej, ako aj metafyzickej úrovni, bolo Šambalou rozhodnuté, že môžeme hľadať grál. Na príkaz vtedajšieho pápeža boli sväté krajiny znovu oslobodené od moslimov. Čierni mágovia nemali našťastie dostatok informácií a nevedeli, kde presne by ho mali hľadať, a hľadali pod vedením pápeža v Jeruzaleme. Biely mních a niekoľko ďalších to ale vedelo a skutočne našli tieto štyri kamene v chráme na hore Moria.
Pomaly prechádzali rôzne kombinácie. Akonáhle bola vyslovená opačná kombinácia, ten, kto ju povedal, okamžite zomrel. To bol začiatok Svätého grálu a bol to začiatok templárskeho rádu (rytierov Chrámu). Rytieri Chrámu použili Svätý grál na to, aby získali určité sily a pomohli ľuďom! Zasvätenci to ale nepredali ďalej, pretože ľudstvo na to ešte nebolo pripravené.
Založili organizáciu templárov, ktorí pracujú v opačnom smere, ako čierni mágovia. Čierni mágovia preto nemohli získať svetovú moc a ovládnutie sveta by sa teda muselo odložiť o niekoľko storočí. Čierni mágovia sa samozrejme snažili preniknúť do rytierskeho rádu, čo sa im ale nepodarilo. Preto po dvesto rokoch tento Rád fyzicky zničili.
V piatok 13. októbra 1307 vydal francúzsky kráľ na Templárov zatykač. V tento deň boli mnohí rytieri Chrámu a ich blízki celoplošne zatknutí, zavraždení a mučení. Odvtedy sa piatok 13-teho považuje za zlý deň. Deň, kedy bol zničený Rád templárov. Vtedajší pápež bol v područí čiernych mágov (Archontov), a keď bol Rád konečne úplne rozpustený a majitelia templárov boli zabavení, boli títo ľudia čiernymi mágmi aj zavraždení. To znamená, že nielen vtedajší pápež, ale aj kráľ IV. boli po 1 roku a 1 dni mŕtvi.
tags: #svaty #gral #informacie