Dnes si pripomíname životy dvoch významných apoštolov: Jakuba Staršieho a Filipa. Ich životné príbehy sú plné viery, obetavosti a horlivosti pre šírenie evanjelia. Pozrime sa bližšie na ich životy a odkaz.
Svätý Jakub Starší
Svätý Jakub Starší, v slovenskom jazyku známy aj ako Jakub Väčší alebo Jakub Zebedeov, patrí k dvanástim apoštolom, ktorých si vybral Ježiš Kristus. Prívlastok „starší“ alebo „väčší“ sa mu dáva na odlíšenie od iných apoštolov s rovnakým menom, predovšetkým od Jakuba mladšieho, syna Alfejovho. Toto rozlíšenie je dôležité, pretože Nový zákon spomína viacero osôb s menom Jakub, a preto je nevyhnutné hneď na začiatku objasniť, o ktorého apoštola ide.
Fakt, že je potrebné ho odlišovať, poukazuje na jeho význam a rozsiahlu úctu v kresťanskej tradícii. Život svätého Jakuba bol úzko spojený s jeho rodinou. Bol synom Zebedeja, ktorý sa živil rybolovom, a Salome. Jeho bratom bol Ján, ktorý sa taktiež stal apoštolom a je známy ako svätý Ján Evanjelista. Predtým, ako sa Jakub stal Ježišovým učeníkom, pracoval ako rybár na Genezaretskom jazere, pravdepodobne v blízkosti Betsaidy.
Evanjeliá opisujú, ako Ježiš povolal Jakuba a Jána, aby ho nasledovali, keď so svojím otcom Zebedejom lovili ryby. Bez váhania zanechali svoje siete a loď a rozhodli sa ísť za Ježišom. Táto okamžitá odpoveď na Ježišovo volanie svedčí o ich hlbokej viere a odhodlaní. Počas svojho pôsobenia bol Jakub súčasťou Ježišovho vnútorného kruhu, spolu s Petrom a Jánom.
Táto trojica apoštolov bola svedkom kľúčových udalostí Ježišovho života, ako bolo premenenie na hore Tábor, vzkriesenie Jairovej dcéry a Ježišova úzkosť v Getsemanskej záhrade. Toto výnimočné postavenie v Ježišovom spoločenstve poukazuje na hĺbku ich vzťahu a ich dôležitú úlohu v šírení evanjelia. Ježiš dal Jakubovi a Jánovi prezývku „Boanerges“, čo znamená „Synovia hromu“, pravdepodobne kvôli ich temperamentnej povahe.
Táto prezývka naznačuje ich horlivosť a silné emócie, ktoré sprevádzali ich nasledovanie Krista. Po Ježišovom nanebovstúpení sa Jakub venoval kázaniu evanjelia. Tradícia hovorí, že pôsobil v Jeruzaleme, Samárii a dokonca aj v Španielsku. Hoci biblické záznamy neposkytujú podrobnosti o jeho misijných cestách po Turícach, tradícia o jeho pôsobení v Španielsku je silná a významná, najmä v súvislosti so Santiagom de Compostela.
Svätý Jakub sa stal prvým z apoštolov, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Okolo roku 44 po Kristovi bol v Jeruzaleme zatknutý kráľom Herodesom Agrippom I. a popravený sťatím. Jeho mučeníctvo je zaznamenané v Skutkoch apoštolov a svedčí o jeho neochvejnej viere v Krista až do samého konca. Legenda hovorí, že cestou na popravisko uzdravil ochrnutého muža, čo viedlo k obráteniu a následnej mučeníckej smrti jedného z jeho katov.
Tento zázrak poukazuje na jeho neustálu službu a vplyv aj v posledných chvíľach jeho života. Tradícia uvádza, že jeho pozostatky boli neskôr prenesené do Santiaga de Compostela v Španielsku, ktoré sa stalo jedným z najvýznamnejších pútnických miest v kresťanskom svete. Táto spojitosť s významným pútnickým miestom zdôrazňuje jeho trvalé dedičstvo a úctu, ktorú si získal.
Santiago de Compostela
V 8. storočí boli relikvie sv. Jakuba zachránené pred pustošením mohamedánov a prenesené do Španielska. K ich uchovaniu a úcte bol postavený kostol v Galícii, kostol sv. Jakuba, ktorý bol posvätený 25. júla 816. Možno aj z týchto udalostí sa odvodzuje jeho doslova vojenské zameranie proti Maurom, proti Mohamedánom, ktorí ohrozovali Španielsko.
Z tohto chrámu sa stalo asi v 10. st. slávne pútnické miesto Santiago de Compostella, ktoré bolo do 15. st. viac navštevované ako samotný Rím a Jeruzalem. Význam sv. Jakuba pre Španielsko bol kedysi tak veľký, že Španielsko nazývali aj Jakubovou zemou. V roku 1161 vznikol v Leone rytiersky rád „sv.
Vieme, že sv. apoštol Jakub býva označený aj mušľou. Hovorí sa o Jakubovej mušle. Toto sa odvádza od starého zvyku, že pútnici, ktorí navštívili Jakubov hrob, dostali klobúk, ktorý bol ozdobený veľkou mušľou. Od tohto zvyku sa odvodzuje patronát sv. Jakuba nad klobučníkmi, teda nad tými, ktorí vyrábali klobúky.
Sv. Jakub bol patrónom rytierov, robotníkov, lekárnikov a drogistov, klobučníkov a voskárov, tiež bol patrónom tých, ktorí vyrábali železné reťaze, a samozrejme bol patrónom pútnikov. Zvykli ho vzývať i v prosbách za dobré počasie. Aj u nás býval zvyk, že v deň sv. Jakuba prinášali sedliaci prvé zrelé jabĺčka na požehnanie a do dnešného dňa im zvykneme hovoriť jakubky.
Zobrazovanie sv. Jakuba
Na obrazoch ho môžeme vidieť ako apoštola, väčšinou s knihou. Tiež býva znázorňovaný ako pútnik s palicou, s fľašou, s vreckom a klobúkom. Na niektorých zobrazeniach sú poukazy na jeho mučeníctvo. Zobrazuje sa tiež ako rytier „Matamoros“ čo znamená „ničiteľ Maurov“.
Vyprosujme si dnes zápal apoštola Jakuba za Kristovu vec a silu svedčiť aj v nepriaznivých pomeroch.
Svätý Filip Apoštol
Svätý Filip bol rybárom a patril medzi učeníkov Jána Krstiteľa. Spolu s apoštolom Ondrejom boli jedinými apoštolmi, ktorí majú grécke meno. V zoznamoch apoštolov sa uvádza na piatom mieste. Bol jedným z prvých, ktorí šli za Ježišom (Jn 1, 43-44). Ihneď získal Natanaela, neskoršieho apoštola Bartolomeja, a priviedol ho k Ježišovi (Jn 1, 45-46), bol pri nasýtení zástupov z piatich chlebov (Jn 6, 5.7.).
Na neho sa obrátili grécki pútnici, keď chceli vidieť Majstra (Jn 12,21). Žiadal Krista, aby apoštolom ukázal nebeského Otca (Jn 14,8). Po Kristovom zmŕtvychvstaní ohlasoval evanjelium najprv vo svojej vlasti, potom pôsobil v Skýtii a Frýgii v Malej Ázii (Turecko), kde obrátil a pokrstil mnoho pohanov. O jeho smrti legendy hovoria, že bol zajatý modlárskymi kňazmi, bičovaný, ukrižovaný a ukameňovaný za cisára Domiciána.
Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí“. Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne.
Patrón
Svätý Filip je patrón lekárnikov, farbiarov a obchodníkov s farbami, klobučníkov, cukrárov, paštekárov, obchodníkov, valchárov.
Svätý Jakub Mladší
Svätý Jakub Mladší bol synom Alfeja (zvaného aj Kleofas) a matky Márie, ktorá bola príbuznou Panny Márie, preto ho označovali ako Pánovho brata (porov. Mt 13,55; 27,56; Mk 6,3; 15,40) a rodným bratom svätého Júdu Tadeáša. Spomínajú ho všetci synoptici na jednom z posledným miest, čo znamená, že bol medzi apoštolov prijatý medzi poslednými (Mt 10,3; Mk 3,18; Lk 6,15; Sk 1,13). Patril k Nazirejcom, u Židov požíval veľkú vážnosť a pre jeho svätý a prísny život ho už v mladosti volali „Spravodlivý“.
Patril medzi stĺpy Cirkvi spolu s Petrom a Jánom. Stal sa prvým predstaveným (biskupom) kresťanskej obce v Jeruzaleme (Sk 12,17; 15,ý.13; 21,18; Gal 1,19; 2, 9.12), autorom jedného listu (Jak 1,1), v ktorom zdôrazňuje trpezlivosť v utrpení a vieru, ktorá je bez dobrých skutkov mŕtva. Ku Kristovi priviedol mnoho Židov. Na popud veľkňaza Annáša II. bol zhodený z chrámovej hradby a na zemi ho dobili kameňmi, čo dosvedčuje aj Jozef Flávius (Ant. 20, 9,1).
Jeruzalemský biskup
Jakub Mladší sa po zoslaní Ducha Svätého stal prvým biskupom Jeruzalema. Bolo to významné miesto i ťažké, keďže v tomto meste Ježiša ukrižovali. Dôležitosť tohto úradu potvrdzujú viaceré udalosti, opísané v Skutkoch apoštolov, napr. pri zázračnom vyslobodení z väzenia Peter hovorí veriacim: „Oznámte to Jakubovi a bratom“ (Sk 12,17). Na jeruzalemskom sneme Jakub zasahuje do debaty a jeho slovo má váhu (Sk 15,13-19).
Jakubov list
Jakub napísal prvý zo siedmich listov, ktoré sa volajú „katolícke“, čiže všeobecné. List je adresovaný kresťanom v diaspore. Hovorí v ňom o potrebe a účinnosti modlitby, o pôvode a povahe pokušenia, o konaní skutkov lásky („viera bez skutkov je mŕtva“), o ovládaní jazyka, o krotení náruživosti a o požiadavke spravodlivosti vo vzťahu k blížnemu.
Smrť
Z jeho života je známych viacero podrobností, ktoré podáva cirkevná tradícia. Na základe Hegesipových záznamov o ňom píše historik Eusebius ako o svätom mužovi, ktorý žil prísnym spôsobom života. Na bosých nohách nosil sandále, nestrihal si vlasy ani bradu, nepil víno, nejedával mäso. Často sa modlieval. Bol veľmi horlivý pri ohlasovaní evanjelia Židom. Biskupom bol do roku 62.
Vtedy zomrel rímsky miestodržiteľ Festus. Jeho nástupca neprichádzal, a tak veľkňaz Hanan II., syn Annáša to využil, zvolal veľradu, Jakuba obvinili, že porušuje zákon a odsúdili ho na smrť kameňovaním. No báli sa ľudu, ktorý si ho ctil ako „Spravodlivého“. Vyviedli ho preto na strechu chrámu a nútili ho, aby odtiaľ vyhlásil, že sa zrieka viery v Ježiša Krista. On však hlasito kričal na ľudí a vyznal, že Ježiš je pravý Boh a sedí po pravici Otca. Nato ho zúriví farizeji a zákonníci zhodili dolu. Potom ho ešte kameňovali a nakoniec mu rozbili hlavu sochorom. O niekoľko rokov (r. 70) Rimania zrovnali Jeruzalem so zemou. Telo sv. Jakuba pochovali v blízkosti chrámu. V roku 572 jeho pozostatky preniesli do Carihradu a neskôr do Ríma, kde ich uložili s pozostatkami sv.
Sviatok
Sviatok týchto apoštolov bol spojený s posviacku rímskej Baziliky dvanástich apoštolov, ktorá sa slávila 1. mája okolo roku 570. V tejto bazilike boli uložené časti relikvií oboch apoštolov. Keď pápež Pius XII. ustanovil na 1. mája sviatok svätého Jozefa, robotníka, sviatok týchto apoštolov bol prenesený na 11. mája. V obnovenom kalendári sa ich sviatok slávi 3. mája, v prvý voľný deň po 1. máji.
Relikvie
Relikvie ex ossibus (z kostí)Sv. Filip, apoštol Narodenie: 1. storočie, Betsaida, dnešný Izrael Smrť: asi 80, Hierapolis, ÁziaSv. Jakub Mladší, apoštol Narodenie: 1. storočie Smrť: asi 62, Jeruzalem, dnešný Izrael