Svätý Jozef Kupertínsky, taliansky františkánsky kňaz zo 17. storočia preslávený mystickými zážitkami a levitáciami, sa narodil 17. júna 1603 v Copertine, Taliansko. Známy pre svoju schopnosť levitácie a hlboké mystické zážitky.
Svätý Jozef Kupertínsky pochádzal z chudobnej rodiny. Svätec to už od narodenia nemal ustlané na ružiach. Jeho otec Felice Desa bol vážený človek s veľkým srdcom, šikovný kolár a zhotoviteľ povozov, ktorý mal ešte vedľajšiu prácu ako správca hradu. Na svoju dobrotu však doplatil, keď s naivnou dôverčivosťou podpísal zmenky priateľom, v núdzi, ktorí sa ukázali ako nedôveryhodní a Felice sa ocitol v dlhoch. Bol naňho vydaný zatykač a aby sa vyhol väzeniu, utiekol z domova a ukrýval sa. Úradníci k nim chodili rekvírovať ako na páse. Raz sa pri takejto ich návšteve Franceschina Panaca, ktorá bola vo vysokom štádiu tehotenstva, schovala do neďalekej stajne, kde 17. júna 1603 porodila synčeka Jozefa. Preto mu aj dali meno Jozef Mária.
Ako dieťa veľa trpel. Mal stále trochu pootvorené ústa, ostatné deti sa mu preto posmievali. Na kolene sa mu utvoril hnisajúci vred, na hlave vyrážka. Deti pred ním utekali, lebo rany zapáchali. Ani jedno sa s ním nechcelo hrať. Okrem toho bol dlhodobo chorý, preto nemohol navštevovať školu. A tak bol Jozef analfabet.
Hoci v tej dobe si nemohol každý dovoliť vzdelanie, Jozefovi rodičia predsa len chceli, aby ich syn chodil do školy. Už tam sa prejavila jeho povaha, keď roztržito a ako v sne písal na tabuľu písmenká, no keď jedného dňa začul hrať vo vedľajšej miestnosti organ, upadol do tranzu. Jozef počas školskej dochádzky ochorel a zhubný nádor kĺbu a následne hroziaca gangréna ho pripútali na šesť rokov k posteli. Uzdravenie z dlhodobej choroby bolo prisudzované vrúcnym prosbám k Panne Márii. Po zázračnom vyliečení na príhovor Božej Matky sa potom Jozef snažil vyučiť nejakému remeslu, do školy sa už nemohol vrátiť.
Jeho mama mu počas choroby často čítala životopis svätého Františka z Assisi, ktorý Jozefa nadchol a v 16-tich rokoch sa rozhodol vstúpiť ku kapucínom, kde dostal meno brat Štefan. Lenže ani tu ho roztržitosť neopustila.
Svätý Jozef Kupertínsky
V refektári zamieňal biely chlieb za čierny, neraz kvôli svojej nemotornosti rozbil poháre a taniere, keď obsluhoval spolubratov. Zato v duchovnom živote si počínal oveľa šikovnejšie. Len čo začul nejaký úryvok zo Svätého písma, zarazil a užasnuto zostal stáť. Po ôsmich mesiacoch noviciátu padlo rozhodnutie predstaveného: „Absolútne nevhodný pre rád.
Mal dvoch strýkov u františkánov konventuálov, ktorých ľudia kvôli čiernym habitom volali „čierni františkáni“. Obrátil sa na jedného z nich. Najskôr sa stal bratom terciárom a musel ako sluha ošetrovať v kláštornej stajni Grottella mulice svojho strýka. Tento čas však využil veľmi prospešne - veľa hodín strávil v modlitbe a študovaním, takže dohnal zameškané školské roky. Aj preto vďaka jeho úsiliu a zbožnosti ho nadriadení prijali ako klerika do rádu, hoci mu chýbalo vzdelanie.
Cesta ku kňazstvu
Ku dosiahnutiu vysvätenia za kňaza musel Jozef študovať. Učenie mu šlo ťažko. Napriek tomu sa však dokázal naučiť základy latinčiny, zaobchádzať s breviárom a naučil sa naspamäť aj regulu sv. Františka. Po tomto štúdiu slávnostne zložil veččné sľuby v minoritnom ráde. Jeho príbuzní, strýkovia, mu pomáhali aj pri štúdiu za kňaza. Keď mal byť vysvätený za diakona, musel predtým zložiť skúšky. Jeho priateľ spomína, že Jozef o sebe dosť pochyboval, že pred skúšajúcimi uspeje. Prostredníctvom Božej pomoci, ktorej veril viac ako sebe, urobil všetky skúšky. Stalo sa tak 18. marca 1628.
V marci 1628 bol vysvätený za kňaza. Sám Jozef vravel: „Moje vzdelanie je chatrné a za to, že som bol vysvätený a stal som sa kňazom, vďačím zvláštnej milosti Božej a blahoslavenej Panne Márii.“ V jeho životopise sa uvádza, že to, čo sa Jozef naučil, bolo aj na skúškach. Preto je nápomocný aj študentom pri skúškach.
Svätý Jozef Kupertínsky a študenti
V modlitbe, ktorú sa môžu študenti modliť pred skladaním skúšky, sa píše: Ó, svätý Jozef Kupertínsky, ktorý si v Bohu dosiahol, že na skúškach sa ťa pýtali len tie otázky, ktoré si vedel, daj, nech uspejem v… Nešlo tu len o ľahkomyseľné spoľahnutie sa Jozefa na Boha, že takto jednoducho uspeje v skúškach, ale bola to hlavne Božia milosť, ktorá mu pomáhala počas celého štúdia.
Jedného dňa už ako kňaz čítal komentár k Božiemu slovu, keď zrazu vykríkol a upadol do extázy. Hoci už bol kňazom, považoval sa za najmenšieho z najmenších a aby bol z neho nejaký osoh, venoval sa bežným prácam - zametal schody a chodby, pracoval na záhrade, staral sa o dobytok, pomáhal v kuchyni a obsluhoval chorých. Večery trávil čítaním a modlitbou a takto sa vzdelával. Okrem toho sa často postil a umŕtvoval. Čo ho však trápilo, boli časté pokušenia proti sľubu chudoby. Netreba sa čudovať, pochádzal z chudobných pomerov a telesne sa tak cítil pripútaný k veciam, ktoré mu predtým chýbali - kvalitné oblečenie, obrazy na stenách, ba aj hodinky. Toto všetko si zaobstaral z vreckového, ktoré v ráde dostával, alebo mu to darovali príbuzní či dobrodinci. Dokonca sa stávalo, že ho prepadol „ošiaľ“ a všetko porozdával, no sotva mu tieto veci začali chýbať, hneď si ich zasa kupoval. Toto trvalo dva roky a stal sa nielen cieľom vtipov spolubratov, ale i výčitiek predstaveného. Napokon pozbieral odvahu a všetko rozdal, zostalo mu len úbohé oblečenie, v ktorom sa hanbil ukázať pred spolubratmi, čím upadol do smútku a keď plakal na slamníku, prišla ho utešiť neznáma osoba a darovala mu nové kňazské šaty.
Svätý Jozef Kupertínsky už ako kňaz otec Jozef stále konal skutky pokánia, umŕtvovania samého seba. Po večeroch čítaval náboženské texty či potajomky upratoval kostol. Z konania týchto skutkov si vyslúžil prezývku kláštorný sluha.
Mystické zážitky a levitácie
Už bolo spomenuté, že dlhý čas trávil v modlitbe, ale tiež aj rozjímaním a vtedy z neho občas vyšiel nečakane výkrik, ako by ho ktosi zasiahol dýkou. Dlhé hodiny trávil osamote, alebo vo svojej cele a bol taký odňatý, že nevnímal plynúci čas. Spolubratom začalo svitať a rozochvene ho pozorovali. Prvý raz ho našli v extáze v kaplnke, potom zasa počas jednej slávnosti v Kupertine v extáze za oltárom. Precitol až na slovo predstaveného „poslušnosť“.
Takmer denne tiež levitoval a pútnický kostol Panny Márie Grottellskej sa stal cieľom mnohých pútnikov. Kňaz Jozef pri každej extáze a levitácii uvádzal ľudí do úžasu. Kričali, plakali, vzývali Boha a prosili o milosrdenstvo, alebo obklopili oltár, dotýkali sa svätca, pozorovali ho a pohybovali jeho rukami, či zapálenými sviečkami alebo špendlíkom skúšali jeho necitlivosť, až pokým nepribehol predstavený a nespravil poriadok. Práve pre tieto opakujúce sa udalosti je výnimočnosťou, že tento svätec je často vyobrazovaný nie portrétovo, ale ako vznášajúci sa vo vzduchu.
Jozefovi stačilo vysloviť či pomyslieť na mená Ježiš a Mária a zmeravel či padol na zem ako mŕtvola. Takto zostal, až pokiaľ ho táto sila neopustila alebo mu to, v mene poslušnosti, nenariadil predstavený. Jozef Kupertínsky levitoval najmä počas svätej omše, takmer každý deň. Po precitnutí z tohto zážitku sa cítil zahanbene, keďže sa ho ľudia dotýkali a prosili ho o milosrdenstvo.
Levitácia svätého Jozefa Kupertínskeho
Davy ľudí priťahovali nielen extázy a levitácie, ale aj zázraky, ktoré sa stali na jeho príhovor. Raz sa oblasťou prehnalo silné krupobitie, ktoré zabilo stádo oviec. Pastieri nariekali pred Jozefom nad stratou zárobku a tiež dôvery svojich pánov. Inokedy zasa išiel do San Pietra in Lama zbierať almužnu. Rodina Politová ho prijala s veľkou štedrosťou a láskou. Keď sa lúčil, pani domu ho poprosila, aby sa dotkol jej dcéry, ktorá bola takmer chromá kvôli osýpkam s veľmi ťažkým priebehom.
Svätec mal okrem toho od Boha dar vidieť do duše, dar proroctva a tiež videl do budúcnosti. Veľmi ľahko spoznal, ak bol niekto pri ňom v ťažkom hriechu.
Provinciál Antonio da San Mauro Forte usúdil, že potenciál, dary a schopnosti brata Jozefa treba využiť, aby sa rozšírila povesť o svätom mužovi v ráde minoritov. Preto ho poslal do Provincie sv. Mikuláša, v ktorej sa nachádzalo asi päťdesiat kláštorov. Tam mal duchovne povzbudzovať ľud a aj spolubratov. Boh mu v tieto dni návštev hojne dával dary levitácie, extáz, čo Jozef prežíval veľmi ťažko. No v duchu poslušnosti pred provinciálom v týchto návštevách pokračoval. Sám hovoril: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja. Pre zachovanie sľubu poslušnosti by som vstúpil do rozpálenej pece a verím, že by som z nej vyšiel nedotknutý pre zásluhy mojej podriadenosti.“
Svätý Jozef Kupertínsky
Ale pretože každý, kto chce ísť za Pánom Ježišom, musí niesť svoj kríž, nebol od toho ušetrený ani Jozef. Chýr o extázach, levitáciách a zázrakoch sa bleskovo šíril a rozruch okolo jeho osoby bol Jozefovi nepríjemný. Prosil predstavených, aby mu nedovolili vychádzať z kláštora. Tiež prosil, aby mu predstavený zakázal levitácie a extázy, lebo veril, že proti poslušnosti, ktorú veľmi uctieval, by ich nemal, ale nepochodil. Niektorí ľudia dokonca uvažovali, či nie je posadnutý zlým duchom, opak bol pravdou, zlý duch ho napádal nečakanými pokušeniami aj fyzickými útokmi, bratia ho často nachádzali zbitého mimo jeho cely.
Príbeh svätého Jozefa z Cupertina | Príbehy svätých | Epizóda 78
Inkvizičný proces a život v ústraní
Kňaz a mystik však nemal len svojich obľúbencov, ale aj nepriateľov, ktorí boli presvedčení, že ide o podvod, keďže obvykle takí svätí ľudia nevyhľadávajú prestíž. 26. mája 1636 dal apoštolský vikár spísať svojmu právnikovi obžalobu proti Jozefovi z Copertina a odoslal ju inkvizičnému tribunálu v Neapole. Po období podrobného vyšetrovania bol Jozef predvolaný pred inkvizičný tribunál. Na cestu sa vydal so spolubratom Ľudovítom dell‘Audise a so svojím spovedníkom. Po príchode ho celú noc sužovali strachy a obavy, preto vrúcne vzýval svätého Antona z Padovy a Katarínu Sienskú, ktorých mal v mimoriadnej úcte. Predsa len to bola nebezpečná obžaloba, ktorá ho mohla dostať do väzenia a navždy očierniť jeho meno. Jozef podstúpil tri vypočúvania, v ktorých úspešne obstál. Táto udalosť zanechala stopu na celom ráde.
Výsluchy dopadli v Jozefov prospech a jeho „kauza“ bola poslaná do Ríma na posúdenie. Jozef bol zatiaľ poslaný do kláštora v Assisi, čím sa naplnil jeho detský sen. Prežíval tu však roky duchovnej neútechy, vnútornej suchoty. Pán mu však neprestal dávať dary, aby mohol pomáhať blížnym, no sám nič nezakúšal. Ostatných spolubratov si tiež znepriatelil, mstili sa mu a správali sa k nemu škaredo, lebo ich upozornil na ich hriechy. Cnelo sa mu po kláštore v Kupetine, ale pretože inkvizičný proces nebol ukončený, nemohol sa vrátiť. Toto utrpenie zmenil Pán Boh až po niekoľkých rokoch, keď si v Assi už zvykol a pre spolubratov, obyvateľov a pútnikov bol posilou a povzbudením. Pretože sa však jeho sväté omše začali stávať takmer púťovou atrakciou, predstavený rozhodol, že Jozef zostane v ústraní.
Preto bolo Jozefovi nariadené, aby radšej žil sám, v odlúčení od ľudí. A tak ho poslali do Assisi. To Jozefa tešilo, keďže to bolo jeho snom - uvidieť mesto, kde žil svätec František z Assisi. Brat sa zanedlho dostal do nemilosti spovedníka, laickí bratia ho mali v neúcte a vysmievali sa mu. Jozef to všetko znášal ťažko až upadol do vnútornej vyprahnutosti. Počas tohto obdobia necítil radosť z modlitby či meditácie. Snažil sa pomáhať druhým, ale jemu samému sa zdravie ešte viac zhoršilo. Preto žiadal predstaveného, aby sa mohol vrátiť do Copertina, čo mu nebolo vyhovené pre ešte neukončený inkvizičný proces. V roku 1644 sa Jozef s bratom Ľudovítom dostal do Ríma, kde si mal vypočuť verdikt, či sa môže navrátiť do Copertina. Odpoveď však bola záporná, a tak sa brat Jozef vrátil so smútkom do Assisi. V auguste toho roku získal občianstvo v Assisi, čo ho veľmi potešilo. Akoby u neho nastal obrat, a tak sa ponáhľal do baziliky, aby tam prosil Františka o odpustenie, že chcel odtiaľto odísť. Opäť sa vo väčšej miere obnovili zážitky extázy a levitácie.
Ďalším krížom bolo rozhodnutie pápeža, aby kvôli inkvizičnému súdu bol odlúčený od bratov a žil osamelo v nejakej zabudnutej kapucínskej pustovni. Odobral sa teda do pustovne svätého Lorenza na hore Carpengy. Pod trestom exkomunikácie nemohol odtiaľ okrem slúženia svätej omše odísť, prijímať návštevy ani korešpondenciu. Po istom čase ho previezli do iného, ešte zabudnutejšieho kláštora.
Posledné roky života a smrť
Posledné roky života svätého Jozefa Kupertínskeho boli poznačené odlúčením od sveta a ťažkou chorobou. Z Assisi bol poslaný do Pietrarubii, Fossombrone a odtiaľ v roku 1657 do kláštora v Osime - tu strávil posledných šesť rokov svojho života.
Tu, po krátkej horúčke, 15. augusta 1663 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie len veľmi ťažko odslúžil svätú omšu, ktorá bola jeho poslednou. 15. augusta 1663 odslúžil svoju poslednú svätú omšu. Po nej zaľahol na lôžko. Aj keď sa zdalo, že sa cíti lepšie, v septembri ho znova postihla horúčka, ktorú nevedeli zraziť. Jozef už vtedy vravel slová: „Somárik začína liezť na kopec!“ čím naznačoval, že sa blíži jeho smrť. Pár dní po tom sa mu priťažilo a len ticho opakoval slová: „Somárik je už skoro na kopci.“
V prvých dňoch septembra sa jeho zdravie trochu zlepšilo, no 5. septembra sa choroba vrátila a 8. septembra si vyžiadal sviatosť zomierajúcich, všetkých prosil o odpustenie a večer zasa poprosil o posledné pomazanie.
Od 16. septembra 1663 ho sily úplne opustili. Opuchol mu jazyk, takže už len veľmi ťažko komunikoval. Vládal ešte prijímať Eucharistiu a opakovať slová: „Somárik je na vrchole kopca.“
Sily mu ubúdali, opakoval krátke modlitby a 17. septembra už len veľmi ťažko mohol zhltnúť Eucharistický chlieb. Toto sväté prijímanie obetoval za Cirkev a Svätého Otca.
Znamením jeho konca bol 18. september, kedy už pre veľký opuch nemohol prijať ani Eucharistiu. Krátko pred smrťou mu tvár začala žiariť a jeho život skončil dlhým úsmevom.
Na druhý deň mal už taký napuchnutý jazyk, že nemohol prijímať, no snažil sa odpovedať na litánie k Panne Márii a modliť sa modlitby za umierajúcich.
Večer 18.9.1663 zomiera počas mystickej extázy.
Zázraky a milosti nechýbali ani po jeho smrti. Svätého Jozefa pochovali ráno 20. septembra pod kaplnkou Nepoškvrnenej Panny Márie a jeho hrob sa vzápätí stal pútnickým miestom. Ľudia sem spontánne prichádzali a na tomto mieste sa stalo viacero zázrakov. Po pochovaní sa miesto uloženia jeho ostatkov stalo pútnickým miestom.
V roku 1753 ho pápež Benedikt XIV. vyhlásil za blahoslaveného a roku 1767 pápež Klement XIII.
V roku 1753 mu pápež Benedikt XIV. udelil titul blahoslavený.
Svätý Jozef bol vyhlásený za vzor zasväteného života. Základom zasväteného života je pre Jozefa Božia láska a odpoveď na ňu. Svätec označuje ako tri základné úlohy pre rehoľníka: milovať Boha celým srdcom, velebiť ho a pre druhých byť príkladom v konaní dobrých skutkov. Veľmi si vážil sľub poslušnosti, a takto dosvedčujú aj jeho slová: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja.
Keď slúžil sv. omšu, jeho telo sa vznášalo medzi nebom a zemou, zvlášť pri pozdvihovaní sa aj on sám vznášal nad oltárom. Napríklad keď bratia navštívili nejaký chrám a nevedeli či je tam sviatosť oltárna, pochybnosti boli odstránené reakciou sv. Levitácie boli veľmi často príležitosťou k prejavovaniu nadprirodzeného významu poslušnosti. Keď sa Jozef nachádzal v extáze, nereagoval na žiadne zjavné podnety, bol akoby úplne odtrhnutý od sveta. Dokonca ani plamene od sviečok nepoškodzovali jeho telo ani habit. Život modlitby sv. Jozef obvykle popisoval pomocou obrazu života vtákov, ktorí znižujú svoj let, keď hľadajú niečo na jedenie a keď to nájdu, rýchlo sa vznášajú k nebu.
Na živote svätého Jozefa Kupertínskeho môžeme vidieť silu Božej lásky. Možno dnešná moderná psychológia by takéhoto muža odpísala ako beznádejný prípad, ale sila Božej lásky sa vysmieva všetkým ľudským bariéram. Aká veľká je pravda, že Boh sa zjavuje najbiednejším zo svojich detí.
Patrón študentov a ďalšie
Svätý Jozef Kupertínsky je patrónom študentov, pilotov, kozmonautov a obuvníkov. Celosvetovo je preslávený predovšetkým svojimi levitáciami.
Svätý Jozef Kupertínsky, známy pre svoju schopnosť levitácie a hlboké mystické zážitky, sa narodil 17. júna 1603 v Copertine, Taliansko. Od mladosti prejavoval náboženské nadšenie a túžbu stať sa mníchom. Kvôli svojim extázam a nezvyčajným duchovným prejavom čelil pochybnostiam a skepticizmu zo strany cirkvi, ale napriek tomu bol nakoniec vysvätený za kňaza. Jeho život bol poznačený skromnosťou, poslušnosťou a veľkou láskou k Eucharistii. Bol kanonizovaný v roku 1767.
- Patrón: študenti, piloti, kozmonauti, letci, cestujúci lietadlom, parašutisti, slabí študenti a obuvníci
- Sviatok: 18. september
tags: #svaty #jozef #kopertinsky